Preskočiť na hlavný obsah

Ľudský mozog - nové objavy

 Kresťanský západ zahalili ťažké mraky. Ideológia relativizmu hrozí udusiť pravdu evanjelia. Najviac ohrozené je Nemecko. 40% manželstiev akademicky vzdelaných je bezdetných. Počet práce neschopných a prestárlych stúpa. Konzumný spôsob života, hedonistický životný štýl a diskriminácia materstva znehodnocujú tradičnú rodinu. Aby verejnosť pochopila škodlivé následky, je treba zahájiť presvedčovaciu kampaň. Ľudia potrebujú viac pravdivých informácii. Kresťania sú povolaní k tomu, aby ich sprostredkovali, pretože zdá sa, že od vlády a médií by sme to asi ťažko obdržali. Sme však toho schopní?

Najnovšie výskumy ľudského mozgu a hormónov poskytujú veľmi užitočnú pomoc v argumentácii. Je to šanca a nádej na ozdravenie rodiny. Podľa kresťanskej náuky a v súlade s biologickou vedou je človek – Homo sapiens, koruna tvorstva podrobený prírodným zákonom, ale inak. Človek má slobodu v rozhodovaní a ducha lásky, nie však s pevnou danosťou, ale s náväznosťou na ontologický vývoj už od svojho počatia, pred narodením. Táto počatá nežná ľudská „kvetina“ sa má rozvinúť. Ako? Pôsobením rodičovskej obetavej lásky otca a matky v celom prenantálnom období.
Prenantálny výskum mohol zistiť, že niekoľko týždňov po počatí jednotlivé chromozómy, ktorých určenie je priradené k pohlaviu XX a XY, začnú rozvíjať významné aktivity – pôsobia na vznik a rýchly nárast pohlavných hormónov estrogenov a testosteronov, ktoré pripravujú vybavenie mozgu odlišne, iný pre chlapcov a iný pre dievčatá. To pôsobí, že hneď po pôrode badať výraznú odlišnosť chovania u chlapcov a inú u dievčat. Tieto odlišnosti sa utvárajú až do dospelosti. Neexistuje vrodená zhoda medzi chlapcom a dievčaťom! Dievčatá pod vplyvom predporodného pôsobenia hormónov sú vybavené typyckými ženskými vlastnosťami, jemnocitom. Chlapci zasa majú vlohy na techniku a racionálne myslenie. Z toho vyplývajú aj odlišné úkoly pre matku a otca v rodine ako možnosť vzájomného doplňovania pri výchove deti. Žena je tak vopred uspôsobená k materstvu. Keď u niektorých žien vlivom chybného vývoja môže byť materstvo potlačené, ale tieto vlastnosti vyjdú na povrch pri pôrode dieťaťa okamžitým nasadením laktácie pôsobením hormónu oxytocinu a prejaví sa u nich zostrený zmysel pre darovanie, počúvanie a tiež aktivácia zrkadlových neurónov.
Podľa prísnych pravidiel prirodzených pudov rozvoja mozgu, ide o program, o ustavičné opakovanie, nasycovanie, uspokojovanie v prvom období života dieťaťa. V mozgovom systéme dieťaťa je hlboko zakorenený pocit nasýtenia láskou. Keď táto podnecujúca podpora zo strán rodičov schádza, vzniká nebezpečie, že to dieťa ako dospelé, ostane celý život v hĺbke svojej duše nenasýtené a bude neustále hľadať nasycujúci mier (prejedanie, alkohol, depresie). Ďalšie nebezpečie pre dieťa je v tom, že keď je v prostredí, kde sa pri ňom striedajú samé nové cudzie tváre (napr. v jasliach), vtisne sa do mozgu dieťaťa strach pred cudzími a to ho poznačí na celý život.
Rodičovská láska v rannom detstve produkuje životodárnu silu. Matka, keď pritisne dieťa na svoje prsia, to pôsobí blahodárne. Dieťa potrebuje lásku oboch rodičov, otca aj matky. Materinská láska mu poskytuje láskyplné teplo, nasýtenie. Otcovskú lásku v podobe odvážnej sily, stanovenia hraníc, telesnej ochrany. To sú diferencované úlohy rodičov.
Faktor tzv. „epigenom“ má väčší vliv na zdravý rozvoj dieťaťa ako prostredie a výživa. Epigenom podporuje dobré procesy, gény pre dobré vlastnosti a „vypína“ naopak špatné a defektné gény. Gény nie sú vystavené náhode, ale vlivu lásky a starostlivosti otca a matky a to hneď od počatia.

Záver: Prežiť dobre prenantálny vek a šťastné detstvo v dobrej láskavej rodine sú hlavné úlohy pre rodičov. Také dieťa má veľké prednosti pre štúdium na univerzitách a pre ďalší  plnohodnotný život. Ale z Medžugoria počuť i takéto posolstvo: Dnes vstupujú mnohí ľudia do manželstva bez prípravy a keď prídu deti, nie sú pripravení ich vychovávať.

Tento stručný výber je prevzatý kresťanskou knižnicou v Púchove zo Světla 10/09 - Kirche heute 2/09.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Božie slovo pýta každé srdce (Mons. Michal Keblušek)

  Púchovský farár, dekan   Mons. Mgr. Michal Keblušek   vybral zo svojich homílií reprezentatívny súbor a zaradil ho do zbierky s príznačným názvom   Božie slovo pýta každé srdce . Autor zvolil typický až klasický štýl rozprávania či rozprávačstva – narácie. Evanjeliové fundamentálne výroky, podobenstvá aj udalosti rozvíja, do príbehov z reality všedných dní, z diania v živote jedincov i spoločenstiev. Mons. M. Keblušek často cituje príklady, epizódy a hlavne príbehy z literatúry, nielen náboženskej, ale aj klasickej prózy. Odporúča zaujímavé románové diela zhromaždeniu veriacich a takto dobrovoľne plní v súčasných časoch mimoriadne vzácnu hrebendovskú misiu propagátora kvalitnej knihy. Kazateľ svojimi homíliami, prípadne katechézami prostredníctvom prerozprávaného textu oslovuje adresáta prítomného na bohoslužbe. Preberá fakty, argumenty, esteticko-umelecké obrazy z viacerých zdrojov. Tento tvorivý kompozičný proces vyúsťuje do rétorického prejavu, ktorý interpret musí zasadiť do súra

Ako sa zmieriť so životom (Jozef Augustyn - Lucyna Slupová)

  Existuje vôbec na to nejaký recept? Mnohí hľadali odpoveď v hlbinách svojho srdca: hľadali, našli a ďalší hľadajú. Ako príznaky nevyrovnanosti v našom živote môžu byt naše neprimerané reakcie, ako sú   rozčuľovanie, výbuchy zlosti, rebélie. reflexie pomsty, urážlivosť, uzavieranie sa do seba, depresie . Uznanie vlastnej hodnoty a vyrovnanie sa so sebou samým sa utvára už v detstve a veľkú úlohu tu má láska našich rodičov a ak sme ju nezakúsili, nedokážeme ju preukazovať druhým. Tu patria i naše prežité krivdy, utrpenia, šikanovania. Určité povahové deformácie sú spôsobené tzv. podmienečnou láskou pri výchove, čo je tretia komnata" v našej mysli, čo všetko môže byť v nej ukryté, ale nie zabudnuté. Táto malá kniha nás smeruje k tomu, ako poznať a prijať pravdu o sebe a ako si môže človek i sám pomôcť. Avšak príbeh policajného seržanta Jasona je iný. uvádzajú sa jeho zdanlivo hrdinské akcie, v ktorých riskuje ľahkovážne svoj život, preto bol psychológom označený za potenciálneho sa

Alzheimerova nemoc - šanca na väčšiu ľudskosť

  Táto nemoc sa stáva spoločenským problémom napriek lekárskemu pokroku. Návrat ku kresťanskej podstate. (Informácia je užitočná pre ošetrovateľov tejto choroby, ale i pedagógovia a rodičia pre výchovou deti si tu nájdu svoje, a aj takí, ktorí sú pred dôchodcovským vekom, ale vo viere sú vlažní alebo dokonca ateisti). Alzheimerova nemoc nie je nevyliečiteľná, ešte nie. Možno sa blížime k téme s aforizmom kolumbijského filozofa a esejistu Nicolása Goméza Davilu, ktorý povedal: „Opravdivé problémy nemajú žiadne riešenie, len svoje dejiny.“ Riešenie by sa mohlo nájsť v budúcnosti, ale teraz sa zdá, zo súčasného pohľadu, že sa bude problém len zväčšovať. Niektoré čísla by to mohli len podtrhnúť: Dnes máme podľa údajov Nemeckej Alzheimerovej spoločnosti 1,4 miliónov pacientov s touto nemocou v Nemecku, za desať rokov to bude podľa odhadov odborníkov najmenej dva milióny. A to neplatí len pre Nemecko. Rýchle starnutie populácie v Európe umocňuje tento problém v celej EÚ. Podľa odhadov ALCOVE