Pokoj Vám.
Vďaka za knihu FARÁR PÚCHOVA, zrejme máte na tomto diele najväčšiu zásluhu, ale stálo to za to. Dozvedel som sa z nej ďalšie veci z pôsobenia dp. preláta na iných jeho kaplánskych miestach. Mám z nej radosť, je živou a krásnou ukážkou, ako žila v radosti i strasti púchovská farská rodina za totality i za slobody pod priamym vedením p. preláta. Pár reflexii by som si dovolil uviesť, veď i ja som do tejto rodiny často chodil.
Na str. 6 na Štefana, keď ste sa zišli u p. preláta viacerí jeho „podriadení“ a spomínali ste udalosti, spomienky príjemné, ale aj tú zo 14.decembra. Ja som vtedy bol na tej sv. omši ako kostolník a prišiel z Nimnice dp. Milan M. a zaútočil na mňa, či ružové rúcho máme len pre niekoho. Ja som, už ani neviem ako sa to stalo, pripravil fialové rúcho a slušne som sa mu omluvil, ale i naďalej ostal taký nevrlý. Bola to tretia adventná nedeľa večer.
Na tej 6. strane, 3. veta zo spodku: „Ale možno oveľa viac mu bolo ľúto, že sa nik z tých , čo to mali urobiť, nepokúsil vec riešiť. Táto veta, podľa mňa, by mohla byť konkrétnejšia, kto to mal urobiť a o ktoré problémy sa jednalo. Vtedy už na fare bol dp.J. Daško. Kardinál C.M. Martini navrhuje vo svojej knihe „K prameňom evanjelia“, ako sa majú riešiť rozpory vo farnosti, v dieceze. Rozpory sú v živote nevyhnutné, ale nesmú nakaziť srdce...Neustále sa usilovať o zmierenie, to si ale vyžaduje evanjeliové obrátenie. Často predstavení robia urýchlený záver a riešia problém preložením. Tak bol potom preložený dp. J. Daško a aj jeho nástupca p. dekan J. Bagin. Ale problémy ich preložením sa v našej farnosti nevyriešili, ostali (zametené pod koberec).
Str. 24, Čadca. „Stolovanie bolo pre mňa vždy zdrojom poučenia“. To je výborný pozitívny poznatok a p. prelát si ho osvojil a uplatňoval úspešne v Púchove. Škoda, že už to nefunguje, i to sa mohlo zaznamenať do knihy.
Na str. 30 kladne hodnotíte organistu Stana Trnku a je to tak, on bol obetavý a viedol a nacvičoval spevácky zbor. Zbor bol na úrovni. Dnes už tam nie je a predsa mohol ešte organovať, aj chcel. Prišli noví farári, prvý, druhý a bol vymenený. Organovanie sa zhoršilo, spevácky zbor už nefunguje.
Viacerí farníci sa pohoršovali i nad tým, že sa zbúrala kazateľnica a nikto sa na to nepýtal veriacich, či sa môže zbúrať. Údajne Ing. Ján Gabčo bol za p. prelátom na jeho súkromnom byte a oboznámil ho s týmto zámerom zbúrať kazateľnicu a robiť i ďalšie iné úpravy v kostole, ale p. prelát bol proti týmto jeho plánom. A predsa ľudia Ing. Gabču tu kazateľnicu zbúrali, zrejme za súhlasu nového p. farára dp J.D. I toto sa mohlo dostať do knihy tak otvorenejšie.
Str.47. Na bočných oltároch boli dve sochy z kararského mramoru, socha Božského Srdca a Nepoškvrnenej Panny Márie. Tieto sochy boli odstránené a sú v úschove na fare. Verím, že príde čas, keď sa tieto sochy vrátia späť na bočné oltáre, na svoje pôvodné miesto.
To mlčky očakávajú aj mnohí veriaci. Vďaka Vám, za tento hlasný prejav.
Na str. 55 pár riadkami spomínate kúpu jediného domu, ktorý ostal po demolácii púchovského námestia oproti fare. Ten dom by si zaslúžil viac priestoru v tejto knihe, okolo ktorého sme viacerí farníci a mládež od počiatku sa aktivizovali i s dp. prelátom a o čom sú písomné dokumenty a ako sme ho v devastovanom stave odkúpili od MsNV Púchov a s akým nasadením a nadšením sme ho renovovali. Pán prelát mal veľké a reálne plány s touto budovou, ktoré sme spoločne ako farská rada formulovali do dokumentu l9. februára 1991 na Mestský nár. výbor. Je to kľúčový a historický dokument, prikladám ho. K zakúpenej budove „Považan“ a k priľahlému pozemku sa výhľadové mala pristaviť ďalšia časť viacúčelovej budovy – sála, ktorá by bola centrom duchovného a spoločenského života veriacich mesta s kultúrno-spoločenským a vzdelávacím zameraním. Keby sa to bolo zrealizovalo, dnes sme mohli byť pánmi v Púchove s tou viacúčelovou sálou, lebo Púchov ľahkovážne stratil svoj krásny kultúrny dom. Katolícky dom aj tak plnil niekoľko rokov svoje nové poslanie a ako píšete, našli tu domov rôzne spoločenstvá. Všetko však náhle zaniklo pred 4-5 rokmi, keď „Nadácia sv. Margity“ pri neúspechu so zriaďovaním cirkevnej školy na Komenského ulici, vrhli sa nemilosrdne na Katolícky dom, preválcovali tu všetku činnosť, a tu umiestnili cirkevnú školu, že vraj dočasne, že do roka postavia novú budovu pre cirkevnú školu. Hej ale v prízemí zriadili obchody, čo by nemalo byť, veď v KN č.l0/2008 je vyhlásenie KBS, že cirkevné školy nesmú podnikať. Viacerí veriaci sme nesúhlasili s neserióznym postupom „Nadácie sv. Margity“ a ani jej nedôverujeme. Ale oni nie sú prístupní ani k dialógu o vrátení Katolíckeho domu na pôvodné účely vyznačené p. prelátom v tom dokumente z 19.2.91. Problémová je aj tá obrovská prístavba fary, aj na tom majú podiel podnikatelia z Nadácie.
Pán prelát mi sľúbil, že kresťanská knižnica bude mať trvalé miesto v Katolíckom dome za naše zásluhy s touto budovou. Mne stačil jeho sľub, medzi nami bola dôvera, to takto fungovalo, pokiaľ sa tu nezriadila cirkevná škola. Táto knižnica so 4.000 knihami je dočasne a núdzové umiestnená v suteréne fary v bývalej garáži p. preláta, bez okna, s obtiažnym prístupom zo zadnej časti. Katolícky dom mal slúžiť kultúrno – spoločenským účelom, mládež si to poriešila, v Púchove je pre nich dosť putík, ale Charita už nemala kde ísť, nefunguje.
Na str. 116 čítam môj príspevok a v deviatom riadku zhora je asi preklep zásady – zásahy. Ale to je zanedbateľné, to nejako neovplyvňuje význam vety.
Týmto by som končil, vďaka za vypočutie. Nemám zámer dostať toto dodatočne do knihy, ale mohlo to tam byť, píšem to len pre Vašu informáciu, ak by Ste sa niekedy dostali do diskusie na niektorú z týchto tém. Výrok sv. Terézie, učiteľky, znie: „Nenechávajme veciam volný priebeh, aby sme uchránili svoj kľud, bojujme stále, i keď nie je nádej, že bitvu vyhrajeme, na úspechu nezáleží.“ Aj kniha „K prameňom evanjelia“ k tomu nabáda, vzťah k pravde. Vzťah lásky medzi ľuďmi sa teda zakladá na pravdivosti slov a úmyslov. To je nahrávka pre Vás, Vy bojujete v prednej línii nebojácne za pravdu verejne. Myslím si, že keby Ste mali splnomocnenie na našu farnosť, veci by sa ináč vyvíjali a riešili, ale čo máme robiť teraz my, v našej farnosti, s našimi problémami, či ich nechať zametené pod koberec, alebo sa usilovať o evanjeliové riešenie (prekonávanie rozporov, vzťah k pravde)? Dp. biskup V. Judák zaujal pred časom stanovisko, že sa bude usilovať, aby Katolícky dom ostal vo vlastníctve našej farnosti, ale už patríme pod Žilinu a nevieme ako vec stojí.
Ešte ráz srdečná vďaka za vypočutie a aj za túto vzácnu knihu o vzácnom kňazovi.
V Púchove dňa 15. januára 2009.
Komentáre
Zverejnenie komentára