Evanjelium - Valtorta, kniha 2.

 Ukážka z druhého roku Ježišovho verejného účinkovania.

*„Nebudeš pokúšať Pána svojho Boha“ Troma pokušeniami Satan dorážal na mňa, ako človek som vyhral trojnásobný boj. Koľko zločinov sa robí pre tieto tri veci! Človek sa stáva zlodejom pre chlieb a ženu, pre moc je vrahom, pre zlato modloslužobníkom. Ako Boh, môžem všetko, ako človek, poznám všetko.(80.9,10). - *K učeníkom: Je pre vás absolútne nevyhnutné milovať sa a byť jednotní. Ste ako jednotná a súdržná rodina. Ak sa jeden syn stane nepriateľom druhému, ak jeden škodí druhému, zbytočne sa otec rodiny namáha pracovať, urovnávať ťažkosti, majetok sa rozdrobuje. Spory rozvracajú srdcia i majetok. Buďte jednotní a milujte sa! Pozorujte vojsko mravcov, ako sú zjednotení, spolupracujú na spoločnom úkole s najväčším nasadením (91.3).
* V srdci človeka je isté miesto, ktoré si pamätá Božiu tvár, najvznešenejšie miesto, to, ktoré je našou Svätyňou svätých. To, z ktorého vychádzajú sväté vnuknutia a sväté rozhodnutia . Keď však v nás čmudí hriech, vtedy sa toto miesto zatemní, ostane zápach dymu a popola(94.7). – Matúš ako mýtnik: Učiteľ, modli sa za moju dušu. – Nosím ju v sebe, lebo zhromažďujem hriešnikov. Avšak ty...prečo sa o ňu nestaráš?(96). Počúvajte ma všetci. Bohatstvom sa ťažko získava nebo a obyčajne sa stráca, i keď ide o bohatstvo čestne nadobudnuté dedičstvom alebo zárobkom, lebo málo je boháčov, ktorí vedia bohatstvo spravodlivo užívať. Treba zarábať čestne, vrátiť to, čo bolo získané nespravodlivo, používať majetok skromne a zdržanlivo, vedieť sa od neho odpútať, včas, pokoriť sa.(95.4).
*Vy ste soľ zeme! - Vy musíte byť svetlom sveta. Ja, Božie Svetlo, som vás vyvolil spomedzi ľudí, aby ste pokračovali v osvetľovaní sveta, keď sa vrátim k Otcovi. Môžete však vydávať svetlo, ak ste vyhasnuté a dymiace lampy? Nie, to by ste zaclonili onen plamienok svetla, ktorý ešte môžu srdcia mať.- Beda nehodným apoštolom. Vaše poslanie je veľké.
*Teraz vám poviem niečo, čo sa niektorým bude zdať ako rúhanie. Buďte spoluvykupitelia, hoci ste boli hriešnikmi...Vy blažení, že môžete trpieť s Kristom. – Buďte čistí. Začnite čistotou tela, aby ste prešli k čistote ducha, srdca. Začnite od zraku, zmyslu, strážte si pohľad. Oko vidí telo ženy a je žiadostivé po tele(104). *Smrť duše je taká nebadateľná. Nebuďte falošní ako tí čo politikárčia. Nekonajte dvojako. Správajte sa k ľuďom ako k Bohu, robte ako robím ja, odpúšťajte, buďte súcitní. Nezatrať si dušu, nemiluj ma, ak nechceš, ale nesmieš nenávidieť.(100.5).
*Všetky galilejské dediny prežívajú radostné vinobranie: Ježiš požehnáva túto prácu. Každá práca, ak je čestná, zaslúži si požehnanie Otca(108.4). Farizej Doras kruto zaobchádza so svojimi pastiermi a roľníkmi a večer unavení sa hodia na posteľ a stačia len povedať: Nech je zvelebený Pán, vďaka, že sme prežili bez hriechu. Áno, aj zlých treba milovať, hovorí Ježiš, nie pre ich zlobu, ale pre súcit k ich duši, ktorá je smrteľne zranená, aby ju Boh uzdravil a vykúpil(109.5).
*Mária, Lazarova sestra. Je chorá, šialená, odpustite jej, Marta.- Je posadnutá, Učiteľ.-Je to diabolská posadnutosť, choroba ducha otráveného Satanom. Takí ľudia robia zvrátenosti horšie ako šelmy, sú zmyselnejší v chlipnosti než opice a postupne urobia z neho kríženca, v ktorom sa spája človek, živočích a diabol.- Uzdrav ju, prosím.- Áno, ale ty aj Lazar odpustite. Miluj ju, priblíž sa k nej. Rozprávaj sa s ňou, aby bola ako ty. Hovor jej o mne...Bude sa zdať, že nepochopí, ale už aj moje meno je spása. Zariaď, aby na mňa myslela a vyslovovala moje meno. Teš sa tejto nádeji (112.6).
*Veľká dišputa o otázke viery s Nikodémom, pýta sa Jána: Prečo nemôžem mať ja alebo Gamaliel takú vieru a istotu, akú máš ty, nevzdelaný mladík?...Do rozhovoru zasiahne Ježiš: To tajomstvo ti prezradím. Títo sa dokázali znovu narodiť s novým duchom zbaveným každého puta, nepoškvrneným akoukoľvek myšlienkou, preto porozumeli Bohu...Mládenec Ján, umŕtvil svoje telo, znovuzrodil ducha, ktorý sa vie obracať k večnému Slnku. Starec Šimon priložil sekeru poctivej meditácii ku koreňom starého zmýšľania, vyťal starý strom, nechajúc len výhonok dobrej vôle, z ktorého nechal zrodiť nové zmýšľanie. Teraz miluje Boha novým duchom...(116.8,9).
*Neplač Judáš znova. Na čo žiarliš? Zvykni si hovoriť so svojou pravou dušou. Rozprávaš príliš veľa. Ale čím? Inštinktom a mysľou...Rovnako si nestanovuješ hranice svojmu telu. Ono je tvojim poblázneným koňom. Si ako pohonič, ktorý má dva bláznivé kone. Jeden sú zmysly, druhý je chyba, ktorú nechceš skrotiť. Ty, schopný, ale nerozvážny pohonič, zveruješ sa svojim schopnostiam a myslíš si, že to stačí. Chceš doraziť prvý...nestrácaš čas, aby si zmenil aspoň jedného koňa. Ba ich ešte poháňaš a šľaháš bičom. Chceš zožať potlesk...Nevieš, že každé víťazstvo je isté, keď sa dosiahne stálou, trpezlivou a rozumnou prácou? Hovor so svojou dušou. Chcem, aby odtiaľ prišlo tvoje priznanie, alebo ti to mám povedať ja?
*Všetci sme bratia. Ale bratia sú proti bratom, deti proti rodičom, manželia sú si navzájom nepriateľmi. Aby neboli zlí, treba už od útleho detstva učiť úcte voči rodine, ktorá je najmenším a najväčším organizmom na svete. Desatoro. Cti otca i matku svoju... Boh dal príkaz lásky k rodičom, kto nemiluje, hreší... už má v sebe podnety pre budúce spoločenské zvrátenosti. Rovnaká povinnosť je i zo stránky rodičov voči deťom. Konajte tak, aby vás deti nemohli kritizovať a napodobňovať v zlom. Rodičia, druhí po Bohu, nech sú milosrdenstvo(122.11,12).
*Zvyknite si robiť dobro k vôli dobru, bez zvedavosti a túžby mať z toho rozptýlenie alebo niečo iné. Dnes sme milovali blížneho, tej nešťastnej žene sme poskytli pomoc, ktorú potrebovala, trochu jedla, biedne šaty, strechu nad hlavou, teplo. (Ježiš evanjelizoval po dedinách a všade uzdravoval a núdznym dával almužnu). – Vidíte priatelia, Izrael má mnoho učiteľov a rozprávajú a rozprávajú...Ale duše ostávajú také aké sú. Prečo? Pretože duše počujú slová učiteľov, ale vidia ich skutky. A skutky ničia ich slová. A duše ostávajú tam, kde boli, ak dokonca neklesajú. Keď však učiteľ robí to, čo hovorí a každú činnosť koná sväto, aj keď robí iba materiálne skutky, dať trpiacemu telu blížneho chlieb, šaty, ubytovanie, dosiahne, že duše postupujú a dôjdu k Bohu, lebo sú to skutky, ktoré hovoria bratom: „Boh je tu“. Veru, hovorím vám, že kto miluje, zachráni seba i druhých(124.5).
*Apoštoli debatujú medzi sebou cestou do Samárie: Ja by som ich odhalil – My by sme urobili toľko vecí, ktoré on nerobí – Prečo ich nerobí? – Lebo vie, že nie je správne ich robiť. Nám neprichodí, aby sme ho viedli. Je to veľká úľava, že máme len poslúchať...- Dobre si to povedal Šimon, vraví Ježiš, poslúchať je ľahšie ako prikazovať, keď je duch bezúhonný. Keď nie je bezúhonný, dáva bláznivé príkazy, potom je ťažšie poslúchať. Keď má niekto zodpovednosť, predstavený na nejakom mieste, alebo vedie skupinu ľudí, musí mať vždy na pamäti lásku a spravodlivosť, rozvážnosť a pokoru, miernosť a trpezlivosť a rozhodnosť, no nie tvrdohlavosť. Je to ťažké...Vy máte zatiaľ len poslúchať Boha a svojho Učiteľa(142.1).
*V Gergeze, Jozueho príbeh 159.2, Neuveď nás do pokušenia 80.9, Predsudky 93.7, Srdce, Svätyňa 94.7, Nezraďte svoju dušu 98.8, Judáš, dravý snaživec 106.9, Publius Kvintilian 109.14, S Gamalielom a Félixom 114.6, Zahalená 116.3, Lazár a jeho sestra 116.6, O živote 118.6, Srdcia kujú myšlienky 120.5, Choroby 122.8, Posadnutý Riman 129.2, Duch, duša, nechápu Rimania 129.5, Láska duše 135.7, Tajomstvo dobíjania sŕdc 137.2, S galejníkmi 154.6, Annalia 156.5, Ženy ako učeníčky 157.2, Musím rozdúchať plamene, Rimanky 158.4.

Ukážka z Kresťanskej knižnice Púchov.