*Mňa miluje ten, kto miluje blížneho. Láska, láska. Kto nemiluje, klame, keď vyznáva, že je kresťan. Je zbytočne prijímať sviatosti, chodiť na obrady, zbytočná je modlitba, ak chýba láska. Čo robíte v Pánovom mene pre blížneho?(298.7).
*Áno Pane, ale... Dokonči, Mária (z Magdaly). Nikdy sa neboj mi povedať svoj názor. Horlivca potrebujem inde... – Pane, nepozeraj na mňa tak prísne...Kto zakúsil žiadostivosť, pociťuje jej blízkosť. Nebojím sa jej. Viem udržať na uzde aj toho, kto je silnejší...(302.7).
*Myslíš si, že to dieťa bude silné, ako keby vôbec nemalo tú chorobu? Nie, bude natrvalo oslabené... Jeho krv nebude taká silná a čistá ako predtým a ľahšie podľahne chorobám. To isté platí i pre duchovnú oblasť. Dedičný hriech... sklon k hriechu. Preto treba bdieť a ustavične sa starať o svojho ducha... Ale ak milosti, ktorá bola vrátená vykúpením, bude pomáhať činorodá a neúnavná vôľa, tak sa milosť zachová, aj narastie...čnosťami...(307.6,7).
*Aj zrieknutie sa lyžičky medu, koláča alebo iného pokrmu, ktorého sa človek zrieka z lásky, môže zázračne zabezpečiť kus chleba nejakému hladujúcemu človeku ďaleko od nás. Aj slovo hnevu, zadržané pre ducha obety, môže zabrániť vzdialenému zločinu...Nič sa nestratí vo svätej ekonómii lásky. Ani hrdinská obeť dieťaťa pred misou koláčov. Obeta mučeníkov...Má často pôvod v hrdinskej výchove už od detstva z lásky k Bohu a k blížnemu(311.3,4).
*Tušila som niečo, keď som videla kufre a šaty. Pripravila som si dušu na odlúčenie. Bolo to príliš krásne bývať tu...Vzlyk zlomí Syntychin hlas. Vojde chlapec Marziam s pohárom medu. Vezmi si Ján(z Endoru). Ježiš povedal, že jedna lyžička medu, ktorej sa zriekneme, môže priniesť pokoj a ty si zarmútený. Dám ti všetok med...(312.11).
*Šimon dôverne k Ježišovi: Vieš naozaj, kto je Judáš? Ježiš: Je taký, akým ho urobili myšlienky, ktoré ho ovládajú a tí, ktorí ho obklopujú. Keby tu bol našiel všetky duše spravodlivé a mysle inteligentné, nezatúžil by po hriechu...Ťažko sa mu darí formovať, lebo vy všetci prispievate k jeho deformácii. Má dobré podnety..., miluje ma. Jeho láska je pomýlená, ale stále je to láska. Vy mu nepomáhate oddeliť to dobré od zlého, ktoré formujú jeho „ja“...(313.3,4).
*Zbohom Ján. Zbohom Syntycha...“plakal...“Ježiš utiahne sa do jaskyne, nahromadí si lístia... natiahne sa na zem...plače, dlho, potichu... Ó! Mamka!...Otče môj...Trpím za priateľov, ktorých som poslal ďaleko...Trpím a budem trpieť a obetujem ti svoje utrpenie za obrátenie, (Judáša), on sa zapredáva, aby sa stal väčším ako ja, Syn človeka...Otče môj, rozmnož moje mučenie, ale daj mi Judášovu dušu...(317.4).
*Na trhu v Alexandroškéne. Majetok, bohatstvo a funkcie treba používať spravodlivo a sväto... Mne je ľahšie uzdraviť zdeformované telo, než zdeformovanú dušu...lebo človek stratil z pohľadu pravý cieľ svojho života a zaoberá sa tým, čo je pominuteľné... Teda cieľom človeka je získať pokoj v ďalšom živote, nie hýrenie, úžerníctvo, spupnosť a rozkoše tu, na krátky čas, za ktoré sa musí platiť veľmi ťažkým trápením vo večnosti. A predsa človek nevie alebo si nepamätá či si nechce pamätať tieto pravdy. Ak ich nepozná, je menej vinný. Ak si ich nepamätá, je sčasti vinný, pretože pravdu treba držať rozsvietenú ako svätú fakľu v mysli a v srdci. Ale ak si ich človek nechce pamätať a keď mu pravda žiari, on zatvára oči, aby ju nevidel, lebo ju nenávidí ako hlas pedantného rečníka, potom jeho vina je veľmi ťažká. Múdrosť znamená Desatoro (329.8,9)
*Izmael, nemaj ma v nenávisti za to, že ťa liečim. Učiteľ, ujmem sa znova tých detí. Nie! Prečo? Izmael...?...! (Chce predstierať pokorného, ale je to zmija, ktorej vytlačili jed, teraz neuhryzne, avšak počká, až bude môcť uhryznúť...)(238).- Je tma a premoknutí, uzimení kráčajú s Ježišom, v diaľke je svetielko. Prosíme o útulok v mene Boha. Pravdaže. To je moja povinnosť, poďte dnu sa zohriať. Privíta ich láskavo starý Matej, poslucháč Jána Krstiteľa. Je to biedna chatrč a samá chudoba. Podojí dve ovce, pohostí, obslúži, podebatujú, prenocujú tu ako sa dá. Ráno počuť vonku hlasy, ľudia z Pelly hľadajú Mesiáša...Prekvapený Matej padá na kolená...(359.4-8).
Deti sa vinú k Ježišovi...Najmilší, asi 4-ročný drobček, sa vyšplhá Ježišovi do lona, privinie sa mu okolo krku a povie mu: Tvoje znamenie je, že máš rád všetky deti a my teba.- Prečo ma máte rady, veď ste ma ešte nikdy nevideli?- Lebo vyzeráš ako Pánov anjel. – Ale ty si ho nevidel - ? Ale videla ho moja duša. To hovorí mamka, že ju mám a ona je tu a Boh ju vidí a duša videla Boha a anjelov a vidí ich. A moja duša ťa pozná, ty si Pán. – Ježiš ho pobozká na čelo a povie: Týmto bozkom nech sa ti zväčší svetlo rozumu. A beží k otcovi, ruku si drží na čele a kričí: K mamke, k mamke. Aby ma pobozkala tam, kde ma pobozkal Pán, a aby sa jej vrátil hlas...(344.7).
*Na ceste do Kafarnaumu. Asi 8 r. chlapček poskakuje za Ježišom. Ježiš, dovolíš, aby som išiel s tebou až do tvojho domu? Vie o tom tvoja mamka? – Vie. – Naozaj? – Áno – Potom poď. Chytí sa Ježišovej ruky. Porozprávaj mi nejaké podobenstvo Ježiš, hovorí a tvárička mu žiari radosťou. – Načo ti bude podobenstvo? – Keď pôjdem spať, budem naň myslieť a potom sa mi bude o ňom snívať a zajtra si ho budem opakovať, aby som bol dobrý. – Zapamätáš si ho? – Chceš, aby som to porozprával všetky, ktoré som od teba počul? – Si šikovný Benjamín, za odmenu ti poviem podobenstvo o veľmi dobrom pastierovi, ktorý zistil, že na jednom mieste zanechali nedobrí pastieri veľa oviec, ktoré boli vystavené nebezpečenstvu...Podobenstvo skončili. Vieš mi povedať, kto je ten dobrý pastier? – To si ty, Ježiš...Ja však teraz idem preč a ty na mňa zabudneš. – Nie Ježiš, lebo ťa milujem. – Láska ťa prejde, keď ma neuvidíš.- Budem si hovoriť tie slová, ktoré si mi povedal a ty si budeš pamätať na Benjamína? – Stále – A dáš mi tvoje kráľovstvo? Budem dobrý, keď človek miluje, nie je ťažké byť dobrým. – Benjamín je v pravde ďalej, než vy mnohí dospelí, Otec im zjavuje pravdu...Učte sa...(354.9).
*Božie dary treba hľadať od začiatku dňa a života. Treba predbehnúť svetlo a vstať a chváliť Večného od skorého rána, pred vychádzajúcim slnkom...Chlieb života večného...(354.9).
*Som Milosrdenstvo a neponížim Judáša. Hovor, Ján, bez okolkov. Nie si sliedič, ale syn, ktorý zveruje otcovi s láskyplnou úzkosťou zlo, objavené u svojho brata, aby ho otec vyliečil. -Judáš je nečistý a navádza ma na nečistotu...- Si tým hlboko rozrušený? – Že či? Duša sa mi chveje, ja nechcem byť skazený...- Ako reaguje tvoje telo? – Otriasa sa hnusom. – Iba to? – To, Učiteľ a vtedy plačem. Som zasvätený Bohu, uškodí to mojej obeti?- Nie, nie viac ako hrsť blata, stačí na ňu pohár vody...Ešte, tie peniaze...má dva mešce...- Hovor, čo myslíš, aké sú pravdepodobné príčiny, že hreší... Spomínaš si na Endor?..Preklína a robí čary, s inými ľuďmi vyvoláva duchov...- Vedel som to Ján, ale tebe sa uľavilo týmto a to je dôležité(357.4-7).
*...keď zradí Krv Boha. Učiteľ, kto je to? – Zatiaľ na to zabudni, Ján. A z lásky sa ani neusiluj skúmať to. Skúmanie predpokladá podozrenie...a to je už nedostatok lásky (361.5).
*Duše s17, s272, s315, s380, zavrhnutí s40, názor s46, jed s59, v Antiochii s160, trpel s172, chor.duše s173, mieš.manž. s179, Ester s 211, Judáš s119,193,225,241,253,257-61,2.príchods325-.
Vydal JACOBSLIGHT COMMUNUCATION v r. 2008. Ukážka z Kresťanskej knižnice Púchov.
Komentáre
Zverejnenie komentára