Preskočiť na hlavný obsah

Duchovná cesta k stárnutiu

 5. Máme šancu, možno už nie dlho, ale máme ju, urobiť ešte zo svojho života predobraz toho, čo nás čaká vo večnosti.- Dnes je prvý deň zo zvyšku tvojho života. Urob teda, čo ešte môžeš. Starnutie je dar aj úloha.

11. „ Duchovný život“ sa musí začať už počas aktívneho života, aby ho v starobe povznášal, vydať sa na cestu do svojho vnútra. 12. Zákon života, to sú tri faktory: dedičné predpoklady, naše okolie a naše životné dejiny a naša voľba, naša sloboda.
12. C.G.Jung: „Zmení sa len to, čo sa príjme.“ To čo neprijmeme, na to už nemáme vplyv. Umenie kresťanského života je tzv. fakty stále vidieť vo vzťahu k Bohu – vo vzťahu so všetkým stvorenstvom.
16. Rôzne etapy starnutia: mladí starci, zoslabnutí, odkázaní na pomoc, trpiaci chorobami.
19. Žijeme v spoločenstve, ktoré vyžaduje výkon, všetko si musíme zaslúžiť, peniaze, uznanie, dobré meno, vďačnosť. Evanjelium je celkom iné, tam sa slovo výkon nenachádza, vždy sa hovorí o „plodnosti“ a to si vyžaduje úplne iné životné zameranie. – Pre Božie kráľovstvo je podstatné, že sa zveríme tajomstvu a toto tajomstvo necháme pôsobiť. To je základný zákon evanjelia a života každého kresťana.
24. Postavenie starých v modernej spoločnosti. Starí rodičia aby sa nepokúšali vylepšovať výchovu rodičov, tým môžu vzniknúť nezdravé napätia, zvlášť v náboženskej oblasti. – Otázky: Neviem pochopiť, kde som urobil chybu? – Snáď ste neurobili chybu, alebo urobili. Ale to patrí k výchove. Za posledné desaťročia nastali rapídne zmeny. Vy sa teraz modlite za vaše deti a vnúčatá s dôverou a odovzdajte to Bohu.
29. V starobe treba naozaj zamestnať ducha a zaujímať sa o dianie vo svete, v Cirkvi a buďte vďační za ľudí okolo seba.
43. Koľkí našli útechu v Ježišových slovách Petrovi: Keď si bol mladší, sám si sa opásal, chodil si, kde si chcel...Pri tom je tu nebezpečenstvo, že jak ten, ktorý pomáha, ako i ten, ktorému sa pomáha, prejaví autoritatívne správanie (až manipulované). Stále znova treba nachádzať rovnováhu.
44. Najdôležitejšia úloha starnutia je odovzdanosť. To je proces. Náš život nebeží do prázdna, ale je zameraný na plnosť-blaženosť, o ktorej nemáme potuchy. Nepripútavajme sa kŕčovite na to, čo sme získali. Ježiš hovorí podobenstvo o poklade, ktorý našiel muž na poli...od radosti predá všetko, čo má, aby si kúpil tento poklad.
47. Sv. Ignác: V starobe usporiadať si svoj život. Cesta do vnútra. Kto ešte neurobil testament, musí sa ujať tejto citlivej úlohy, ktorá je vždy ťažko ovládateľnou vecou vzťahov a vedomá konfrontácia so smrťou. – Treba sa venovať tiež dvom dôležitým veciam, darovať odpustenie a prijať odpustenie a na to treba osobne dozrieť a potrebuje to aj čas. Odpustenie musí byť zo srdca. Odpustenie neznamená zabudnúť.
Hlavným cieľom starnutia a života je viac milovať, dôverovať, aj Bohu. Starnutie je dlhotrvajúci proces.
65. Sprevádzať niekoho v ťažkej chorobe až k smrti je hlboko siahajúce privilégium, ktoré mení náš vlastný život. Hospice dnes umožňujú nové formy ošetrovania ťažko chorých.
67. Prostredie hrá dôležitú úlohu pri starnutí: zaopatrovanie, ošetrovanie, psychoterapia, náklonnosť, srdečnosť, duchovná podpora. Autor knihy Piet van Breemen pracuje v starobincoch a opisuje veľa príbehov a odporúča sa táto kniha aj tým, ktorí spolu so starými kráčajú spoločnou cestou. Boh nás jedného druhému zveril a v poslednej fáze života bude toto zviazanie obzvlášť nevyhnutné.

Z kresťanskej knižnice Púchov, 2008.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Božie slovo pýta každé srdce (Mons. Michal Keblušek)

  Púchovský farár, dekan   Mons. Mgr. Michal Keblušek   vybral zo svojich homílií reprezentatívny súbor a zaradil ho do zbierky s príznačným názvom   Božie slovo pýta každé srdce . Autor zvolil typický až klasický štýl rozprávania či rozprávačstva – narácie. Evanjeliové fundamentálne výroky, podobenstvá aj udalosti rozvíja, do príbehov z reality všedných dní, z diania v živote jedincov i spoločenstiev. Mons. M. Keblušek často cituje príklady, epizódy a hlavne príbehy z literatúry, nielen náboženskej, ale aj klasickej prózy. Odporúča zaujímavé románové diela zhromaždeniu veriacich a takto dobrovoľne plní v súčasných časoch mimoriadne vzácnu hrebendovskú misiu propagátora kvalitnej knihy. Kazateľ svojimi homíliami, prípadne katechézami prostredníctvom prerozprávaného textu oslovuje adresáta prítomného na bohoslužbe. Preberá fakty, argumenty, esteticko-umelecké obrazy z viacerých zdrojov. Tento tvorivý kompozičný proces vyúsťuje do rétorického prejavu, ktorý interpret musí zasadiť do súra

Alan Ames - Príbehy lásky

  Je ich v tomto dielku zaznamenaných vyše 50, sú inšpirované, vlastne podané P. Ježišom a Pannou Máriou Alanovi Amesovi a pred napísaním ich prekonzultoval s duchovným vodcom o. Gerardom Dickinsonom z Austrálie. Každý život na zemi sa môže stať ďalším príbehom lásky zapísaným do Ježišovho srdca. Všetky tieto sú vynikajúce a tu je niekoľko inšpirujúcich ukážok: *Bol istý muž, silný, nikoho nepotreboval, spoliehal sa na seba. Ochorel a potreboval pomoc druhých. Bol iný muž, slabý, neschopný, ale vždy sa obrátil na Boha o pomoc. V jeden deň sa títo dvaja muži stretli a silný muž teraz prijal od slabého pomoc a čudoval sa a hovorí slabšiemu: „Odkiaľ berieš tú silu?“ Hovorí: „Dáva mi ju Boh ako dar, o ktorý sa delím s inými. Nezáviď mi, len sa obráť na Boha a dá ti ako dáva mne. On má dosť sily pre každého“. 12. *Raz, keď som sa rozprával so skupinou mojich učeníkov, jeden sa spýtal: „Pane, si Mesiáš?“. Odvetil som otázkou: „Čo si myslíš ty?“ Jeho odpoveď: „Neviem, si dobrý, svätý“. Pozrel

Upaľovanie čarodejníc a inkvizícia

  Boli to zvlášť svetské vlády, ktoré prenasledovali čarodejky ako rušiteľky pokoja, a pre škodenie čarami. Inkvizícia bola zriadená k sledovaniu heréz a heretikov. Čarodejnicami sa začala zaoberať až na konci stredoveku a čarodejnice neboli hlavným predmetom záujmu. Prenasledovania čarodejníc bolo kruté, konali sa po skončení stredoveku, teda v novoveku. Čo sa týka „Kladiva na čarodejnice“ z r. 1487, tento spis choromyseľného dominikána Kramera inkvizícia ihneď odmietla a bol daný na index. Ale svetské súdy ho používali(11). Už od dávnoveku, vo všetkých svetových kultúrach boli ľudia, ktorí verili a veria, že existujú osoby, ktoré môžu pôsobiť na ľudí a toto pôsobenie v tých kultúrach je označené za nadprirodzené. Vplyv môže byť kladný (liečitelia), alebo záporný, škodlivý (čarodejnice, „čierna mágia“, zaklínači, pakt s diablom). Tak dochádzalo v dejinách k vlnám prenasledovania čarodejníc. V Afrike čarodejnice fungujú dodnes. V Tanzánii každoročne sú z čarodejníctva obžalované a usmr