Preskočiť na hlavný obsah

Čomu skutočne veria katolíci (K. Keating)

 Vieru ľudí nahradila povera a zakorenené prejavy povery začali byť považované za pravdivú vieru, a o to je to horšie. Táto kniha významného apologéta K. Keatinga môže byť tým, ktorí hľadajú pravdu a chcú v nej žiť, určite na osoh, hovorí biskup Mons. St. Stolárik. 15. Tí, ktorí zabúdajú na dejiny, sú odsúdení znova ich prežiť. A to platí aj pre teológiu. Ak budete čítať len súčasné diela dopustíte sa dávnych chýb.V tomto spočíva aj tragédia hnutia New- Age, odmietajú sa pozrieť do minulosti ďalej ako po včera. 17 Katolíka charakterizujú tri znaky: 1. Krst, 2. Vyznanie katolíckej viery, 3. Účasť na spoločenstve Cirkvi 19 Nezúčastňovať sa na sv. omši zámerne aspoň raz týždenne je neposlušnosť cirkevnej autorite. Ak tak žijete, tak aj veríte a vaša spása je ohrozená. Zároveň si neplníte hlavnú povinnosť stvorenia – uctievať svojho Svoriteľa. A kto odmieta spovedať sa z hriechov a ľútosť iba predstiera, ostáva bez milosti a bez nej nemožno prísť do neba.

Odpovede na mylné predstavy katolíkov:
23 Že laici majú zakázané čítať Bibliu?, že biblické kurzy môžu viesť iba kňazi? Kto to hovorí? Pápeži ani žiadna vatikánska inštitúcia takéto obmedzenie nikdy nezaviedli.
27 Naopak, treba viesť farníkov k čítaniu Biblie v duchu Cirkvi.
31 Pápež Pius XII. 24 priamo prosí katolíkov, aby sa ponorili do Písma. Lev XIII. Dokazuje, že úplný katolík je biblický.
33 Moderní biblisti dokazujú, že evanjelia boli napísané pravdepodobne v 1. a 2. storočí, a tak že sa do nich dostali chyby a legendy a spochybňujú, že ich napísali uvedení autori. Avšak dnes významní biblisti datujú napísanie evanjelií pred zničením Jeruzalema, teda pred rokom 70. Učenci C. Tresmontatt, A. T. Robinsom, J. Carmignac datujú napísanie evanjelií do r. 50-60 a i skôr!
45 Že evanjelici a anglikáni veria v reálnu prítomnosť rovnakým spôsobom ako katolíci, len inak to vysvetľujú? – Nie je to pravda. Veria v konsubstanciu, teda v to, že po premenení je v Eucharistii prítomná substancia tela a krvi Krista spoločne so substanciou chleba a vína. Katolíci veria v transsubstanciu podľa evanjelia a to je niečo iné.
54 Že sa treba riadiť svedomím, čo je pravda a čo nie, čo je dobré a čo zlé. – Nie celkom. Najprv sa musí človek naučiť, čo je dobré a čo je zlé, a to je práca pre rozum. Kto bude zanedbávať učenie, toho svedomie nemusí byť dôveryhodné. Svedomie treba formovať morálnym učením Cirkvi, modlitbou a pozorným čítaním Písma.
63 Mariánske zjavenia. Prípad E. Zolu z Lúrd. Odmietol pozrieť si odborné dôkazy o zázračnom uzdravení. Je to nenormálny dogmatizmus. Je to antitéza vedeckého prístupu a dokonca dnes aj mnohí kresťania majú podobný postoj. Zmŕtvychvstanie a iné dôkazy existujú.
80 Že peklo nie je trvalý stav. Nakoniec že sa všetko stvorenie zjednotí s Bohom. Pri tom sa mylne vychádza z myšlienok Origenesa. Zatratení si ale sami volia peklo tým, že uprednostnia seba pred Bohom. Ostávajú zatvrdnutí, neschopní ľútosti, následkom slobodnej vôle. Ide o večnosť!
87 Reinkarnácia? Veriť či neveriť? Neveriť! Relikvie. Rozum. Viera.
91 Katolíci potrebujú evanjelizovať predovšetkým samých seba, lebo mnohí majú iba školské vedomosti o svojej viere.
96 Katolíci potrebujú získať vyvážené vedomosti o celom živote Ježiša Krista, o celej pravde, potom nebudú opúšťať Cirkev.

97 Hovorí sa, že kňazi sú naši predstavení, a teda by sme im nemali nič hovoriť. Citlivý návrh vášmu kňazovi môže byť práve to, čo je treba urobiť. 121 Že Cirkev potvrdzuje existenciu mimozemšťanov? – Cirkev tu mlčí, to je problém pre vedu, nie pre teológiu. Ich existencia alebo neexistencia je z hľadiska našej spásy nepodstatná. 122 Že astrológia je iba neškodná zábava. Odpoveď: Je to povera, nebezpečná, propaguje ju New-Age. Noviny, ktoré propagujú horoskopy, robia čitateľom zlú službu.

Z kresťanskej knižnice Púchov. Tlač LÚČ.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Božie slovo pýta každé srdce (Mons. Michal Keblušek)

  Púchovský farár, dekan   Mons. Mgr. Michal Keblušek   vybral zo svojich homílií reprezentatívny súbor a zaradil ho do zbierky s príznačným názvom   Božie slovo pýta každé srdce . Autor zvolil typický až klasický štýl rozprávania či rozprávačstva – narácie. Evanjeliové fundamentálne výroky, podobenstvá aj udalosti rozvíja, do príbehov z reality všedných dní, z diania v živote jedincov i spoločenstiev. Mons. M. Keblušek často cituje príklady, epizódy a hlavne príbehy z literatúry, nielen náboženskej, ale aj klasickej prózy. Odporúča zaujímavé románové diela zhromaždeniu veriacich a takto dobrovoľne plní v súčasných časoch mimoriadne vzácnu hrebendovskú misiu propagátora kvalitnej knihy. Kazateľ svojimi homíliami, prípadne katechézami prostredníctvom prerozprávaného textu oslovuje adresáta prítomného na bohoslužbe. Preberá fakty, argumenty, esteticko-umelecké obrazy z viacerých zdrojov. Tento tvorivý kompozičný proces vyúsťuje do rétorického prejavu, ktorý interpret musí zasadiť do súra

Alan Ames - Príbehy lásky

  Je ich v tomto dielku zaznamenaných vyše 50, sú inšpirované, vlastne podané P. Ježišom a Pannou Máriou Alanovi Amesovi a pred napísaním ich prekonzultoval s duchovným vodcom o. Gerardom Dickinsonom z Austrálie. Každý život na zemi sa môže stať ďalším príbehom lásky zapísaným do Ježišovho srdca. Všetky tieto sú vynikajúce a tu je niekoľko inšpirujúcich ukážok: *Bol istý muž, silný, nikoho nepotreboval, spoliehal sa na seba. Ochorel a potreboval pomoc druhých. Bol iný muž, slabý, neschopný, ale vždy sa obrátil na Boha o pomoc. V jeden deň sa títo dvaja muži stretli a silný muž teraz prijal od slabého pomoc a čudoval sa a hovorí slabšiemu: „Odkiaľ berieš tú silu?“ Hovorí: „Dáva mi ju Boh ako dar, o ktorý sa delím s inými. Nezáviď mi, len sa obráť na Boha a dá ti ako dáva mne. On má dosť sily pre každého“. 12. *Raz, keď som sa rozprával so skupinou mojich učeníkov, jeden sa spýtal: „Pane, si Mesiáš?“. Odvetil som otázkou: „Čo si myslíš ty?“ Jeho odpoveď: „Neviem, si dobrý, svätý“. Pozrel

Upaľovanie čarodejníc a inkvizícia

  Boli to zvlášť svetské vlády, ktoré prenasledovali čarodejky ako rušiteľky pokoja, a pre škodenie čarami. Inkvizícia bola zriadená k sledovaniu heréz a heretikov. Čarodejnicami sa začala zaoberať až na konci stredoveku a čarodejnice neboli hlavným predmetom záujmu. Prenasledovania čarodejníc bolo kruté, konali sa po skončení stredoveku, teda v novoveku. Čo sa týka „Kladiva na čarodejnice“ z r. 1487, tento spis choromyseľného dominikána Kramera inkvizícia ihneď odmietla a bol daný na index. Ale svetské súdy ho používali(11). Už od dávnoveku, vo všetkých svetových kultúrach boli ľudia, ktorí verili a veria, že existujú osoby, ktoré môžu pôsobiť na ľudí a toto pôsobenie v tých kultúrach je označené za nadprirodzené. Vplyv môže byť kladný (liečitelia), alebo záporný, škodlivý (čarodejnice, „čierna mágia“, zaklínači, pakt s diablom). Tak dochádzalo v dejinách k vlnám prenasledovania čarodejníc. V Afrike čarodejnice fungujú dodnes. V Tanzánii každoročne sú z čarodejníctva obžalované a usmr