Preskočiť na hlavný obsah

Evanjelium - Valtorta, kniha 1.

 Pius XII. povedal: Uverejnite toto dielo. Kto ho číta, ten pochopí. Svätý páter Pio k duchovným dcéram hovorí: Ja vám to nielen odporúčam čítať, ale vám to nariaďujem.

Mária Valtorta sa narodila v r. 1897, 27 rokov ležala chorá, vtedy napísala „Evanjelium, ako mi bolo odhalené“, ako 64 ročná zomrela v r. 1961.

Ukážka z knihy 1.:
*Vidím dom Joachima a Anny. Anna na krosnách tká krásne ľanové plátno a spieva, pri čom pohybuje nohou v rytme spevu a usmieva sa. „Sláva všemohúcemu Pánovi, ktorý miluje Dávidových potomkov. Sláva Bohu. Navštívila ma milosť z nebies. Zo starého stromu vypučala nová ratolesť, som blažená, na sviatok Svetiel...“(4.1).
*Poď a čítaj slová slávy o nej (Márii) v Knihe predkov. Najväčšia Múdrosť pozná, čo bolo, je a bude. Pre koho stvoril hviezdy a planéty, ktoré letia ako blesky a šípy po nebeskej oblohe. Pohľadom sa pozdvihnite do nekonečnej slobody nebeskej oblohy. Kvety, motýle, vtáky, ovocie. More i nebo a hviezdy sú pre vás. Aj za to, že žijete, musíte byť vďační.(5.10).
*Dievčatko v ručičkách drží vlčí mak, nevädzu a iné kvety, ktoré rastú v obilí. „Mamička“ a beží do matkinho lona a Anna sa skloní, aby ju pobozkala. Všetky kvietky sú pre mamičku a povie: Tento veľký kvet krásnej modrej farby je hviezda, ktorá zostúpila z neba, aby priniesla mamičke Pánov bozk. Pobozkaj ho tam na srdce, tento nebeský kvietok a pocítiš, že je v ňom vôňa Boha. Tento druhý, bledomodrý ako oteckove oči, ktorého Pán má veľmi rád,..
*Knihy múdrosti sa dajú aplikovať na všetkých ľudí, ktorí v nich nachádzajú zrkadlo správania a vodcu. Joachim a Anna milovali múdrosť. No vy, ľudia, nechcete trpieť, ale koľko skúšok museli podstúpiť títo spravodliví. Deti patria predovšetkým Bohu, až potom rodičom. Pre obidvoch umieranie nebolo agóniou, ale ochabnutím, ktoré zhasína, ako keď pri východe slnka za svitania nežne zhasne hviezda.(9.5).
*Alžbeta povie: Mária, tvoja matka tu nie je, ale predsa je tu. Pozri, veci, ktoré máš na sebe ti pripomenú jej láskanie. Nájdeš v nich ešte vôňu jej bozkov. Koľko bozkov je na tomto závoji, ktorý ti zakrýva čelo. Viac bozkov, než vlákien. A keď si budeš obliekať látky, ktoré ti utkala, pamätaj na to, že viac než tkáčsky stav ich utkala láska tvojej matky. A tie náhrdelníky... V ťažkých časoch ich uchránil otec pre teba. Máš snúbenca, takého dokonalého...(13.1).
*Genezis. Aký je skrytý zmysel v slovách „nech vládne?“ Vaša duša, keď je v milosti, je ako kvietok bozkávaný slnkom a zavlažovaný rosou skrze Ducha Svätého. Koľko právd by vám povedala vaša duša, keby ste vedeli sa s ňou rozprávať, keby ste ju milovali. Premýšľajte nad tým, duša by vám povedala, že pravý význam slova „vládol“ je tento: Aby vládol nad všetkými troma zložkami. Nad najnižšou zložkou živočíšnou. Strednou zložkou morálnou. Najvyššou zložkou duchovnou. Aby všetky tri zložky zameral na jediný cieľ, vlastniť Boha. Vlastniť ho tým, že si ho zaslúžime železným sebaovládaním, ktoré podriaďuje všetky sily vlastného ja a zapája ich do služieb toho jediného cieľa. Boh zakázal poznanie dobra a zla, nechcel, aby ste poznali zlo, pre ústa to sladké ovocie, ale keď zostúpi so svojou šťavou do krvi, vzbudzuje horúčku, ktorá zabíja a spôsobuje pálčivý smäd a čím viac sa pije z tejto klamlivej šťavy, tým je smäd väčší. Zrodenie zla – Eva – čo mala spraviť „Otče...“(17.2,5).
*Jozef prosí Máriu o odpustenie. Je neskoro večer. Jozef zaklope na dvere. Dramatická situácia. „Odpusť, Mária, nedôveroval som ti, previnil som sa...“ – „ Nie, neprevinil si sa“ –„Nedovolil som, aby si sa bránila, rozhodoval som bez toho...“ – „Nemám ti čo odpúšťať, ja ťa prosím o odpustenie za bolesť, ktorú som ti spôsobila“. – „Veru, bola to bolesť, viac než desať rokov života mi vzali tieto dni, prečo si mi nič nepovedala?“ – „Boh ma žiadal o túto poslušnosť, stála ma veľa... som služobnica Božia a služobníci nediskutujú o príkazoch, ale vykonávajú ich, aj keď im spôsobujú krvavé slzy“ a Mária tíško plače. – „Treba konať rýchlo“ hovorí Jozef „budúci týždeň dovŕšime sobáš, dobre?“ – „Všetko čo robíš, je dobré, Jozef. Ty si pánom domu, ja som tvoja slúžka“.
*Nariadenie o súpise. Jozef ma obavu z veľkej cesty do Betlehema pre Mariine pokročilé tehotenstvo. Mária jeho obavy rozptyľuje a jeho obavy zakončí „Boh je s nami“. – Milovať, t.j. dávať duchu toho, koho milujeme, takú pomoc, ktorú potrebuje, aby mohol mať stále roztvorené krídla v nebi nádeje a pokoja. „Mnohé manželstva sa rozpadávajú vinou manželiek,“ hovorí P. Mária, „lebo nemajú patričnú lásku, súcit, potechu vo vzťahu k manželovi, k jeho úlohám, lebo je sebecká. Je to i nedostatok dôvery. Dôvera obsahuje teologálne čnosti. Keď niekto miluje, dúfa, verí v druhého, má dôveru, Inak nie.(27.5)
*Prví prišli pastieri sa pokloniť. Bozkávajú dieťatku nožičky , plaču pri tom. Odchádzajú, ale nechávajú tam svoje srdcia. Majú pevnú vieru, hneď uveria anjelovi. Veľkodušnosť, prinesú mu všetko bohatstvo. Pokoru, túžbu, okamžitú poslušnosť, lásku.(30.10).
*Prvá pracovná lekcia Ježiša. Mal asi 5 rokov. Pokúša sa urobiť malé jazierko, zakope starý tanier a naplní vodou, premočí si rukávy. Pri dverách dielne sa objaví Jozef a ho pozoruje, podíde k nemu, utrie mu ruky, pobozká a rozvinie sa medzi nimi rozhovor. Ježiško mu vysvetľuje, že chcel urobiť jazero ako je Genezaretské a okolo dedinky. Jozef ho pozorne sleduje a hovorí: Naučím ťa v dielni urobiť malú drevenú nádržku pre jazierko a na ňom budú plávať malé lodičky, ktoré si spravíme a ty mi budeš pomáhať a staneš sa šikovným stolárom. Áno, budem ti pomáhať. Hodina učenia začína. Pozri, aby si mohol píliť, takto držíš drevo, oprieš si ho, takto sa drží pílka a takto sa píli, skús, pozor na prsty. Ježiš je červený od námahy, pozorne píli, hobľuje. Jozef ho pochváli a učí ho pracovať trpezlivo, s láskou. Ježiško zbadá mamičku, ukazuje jej napoly ohobľovanú doštičku, dostane bozk. To je radosť. Kde sú dnes rodiny, v ktorých učia malých milovať prácu ako prostriedok na urobenie niečoho z vďačnosti k rodičom? Deti sú dnes despotami domu. Rastú tvrdé voči rodičom, nevšímavé, nevychované. Rodičov pokladajú za svojich sluhov, stavajú sa panovační tyrani. Deti dnes patria všetkým, len nie vám, otec a mama. Patria ulici, škole, kamarátom, krúžkom (počitačom). Rodiny majú byť školami čnosti, práce, lásky, náboženstva. Mária sa stala učiteľkou Ježiška, Júdu a Jakuba. Ježiš vydáva svedectvo. Moja matka, učiteľka ako nikto iný v Izraeli, moja nežná matka, Stolica pravej múdrosti.(37.2-8).
*Ježiš koná zázraky milosti v pastieroch. Kadiaľ prechádza, svätosť sa šíri ako vôňa kvetov vo vzduchu. Kto sa jej dotkol, ak nebol diablom, odchádzal dychtivý po svätosti. Kde je táto dychtivosť, tam je základ večného života. Hľadajte najprv Božie kráľovstvo a...(43.6).
*Peter a Ondrej sa stretnú s Ježišom. „Ale ja...nie som dobrý. Som hnevlivý ak ma niekto urazí. Som závistlivý a mám rád peniaze, pri obchodovaní s rybami. Nie som vzdelaný a mám málo času, ako ísť za tebou... ale chcel by som...“ – Šimon, to nie je ťažké. Poznáš trochu Písmo, spomeň si na proroka Micheáša, nateraz Boh očakáva od teba len toto: Konať spravodlivo, milovať milosrdenstvo a starať sa o to, aby si nasledoval svojho Boha.(49.7).
*Ježiš poúča Judáša. „Učiteľ, ako môžeme zanedbávať telo a venovať sa len duchu?“ Neodpoviem ti, ako by som odpovedal jednoduchému človeku, ktorému stačí pozdvihnúť zrak duše alebo mysle do nadprirodzených sfér, aby sa ním preniesol do kráľovstva ducha. Ty nie si jednoduchý, ty si sa formoval v prostredí, ktoré ťa zdokonalilo...ale aj znečistilo svojou náukou a spôsobmi. Pamätáš si na Šalamúna, bol najmúdrejší a povedal: Márnosť, všetko je iba márnosť. Boha sa boj a jeho prikázania zachovávaj, to je povinnosť každého človeka. Teraz ti hovorím, treba vedieť vyberať z jedál výživu a nie otravu...Čo musím zanechať, Učiteľ? – Všetko, o čom vieš, že ťa znepokojuje. Je ťažké pretvoriť seba samého, ale som tu preto, aby som ti pomohol...(69.1). Ježiš chodil od dediny do dediny, všade kázal a uzdravoval. Zástupy sa schádzali a počúvali ho31.6,32.9,34.16, Mudrci 35.7, norma života 36.8,41.11, Jozef umiera 44.3, lúčenie 47.6, Satan 50.3, s deťmi 51.4, zmeniť zmýšľanie 52.7, „ešte“ 53.6, 55.2, hrešiť z 69.6, 67.2, ruvačka 68.4, 69.2,3, zúfalstvo-pýcha 69.5,6, panenstvo 70.5, s Judášom, praktické veci 77.2.

Vydal JACOBS LIGHT COMMUNICATION v r. 2008. Ukážka z Kresť. knižnice Púchov.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Božie slovo pýta každé srdce (Mons. Michal Keblušek)

  Púchovský farár, dekan   Mons. Mgr. Michal Keblušek   vybral zo svojich homílií reprezentatívny súbor a zaradil ho do zbierky s príznačným názvom   Božie slovo pýta každé srdce . Autor zvolil typický až klasický štýl rozprávania či rozprávačstva – narácie. Evanjeliové fundamentálne výroky, podobenstvá aj udalosti rozvíja, do príbehov z reality všedných dní, z diania v živote jedincov i spoločenstiev. Mons. M. Keblušek často cituje príklady, epizódy a hlavne príbehy z literatúry, nielen náboženskej, ale aj klasickej prózy. Odporúča zaujímavé románové diela zhromaždeniu veriacich a takto dobrovoľne plní v súčasných časoch mimoriadne vzácnu hrebendovskú misiu propagátora kvalitnej knihy. Kazateľ svojimi homíliami, prípadne katechézami prostredníctvom prerozprávaného textu oslovuje adresáta prítomného na bohoslužbe. Preberá fakty, argumenty, esteticko-umelecké obrazy z viacerých zdrojov. Tento tvorivý kompozičný proces vyúsťuje do rétorického prejavu, ktorý interpret musí zasadiť do súra

Ako sa zmieriť so životom (Jozef Augustyn - Lucyna Slupová)

  Existuje vôbec na to nejaký recept? Mnohí hľadali odpoveď v hlbinách svojho srdca: hľadali, našli a ďalší hľadajú. Ako príznaky nevyrovnanosti v našom živote môžu byt naše neprimerané reakcie, ako sú   rozčuľovanie, výbuchy zlosti, rebélie. reflexie pomsty, urážlivosť, uzavieranie sa do seba, depresie . Uznanie vlastnej hodnoty a vyrovnanie sa so sebou samým sa utvára už v detstve a veľkú úlohu tu má láska našich rodičov a ak sme ju nezakúsili, nedokážeme ju preukazovať druhým. Tu patria i naše prežité krivdy, utrpenia, šikanovania. Určité povahové deformácie sú spôsobené tzv. podmienečnou láskou pri výchove, čo je tretia komnata" v našej mysli, čo všetko môže byť v nej ukryté, ale nie zabudnuté. Táto malá kniha nás smeruje k tomu, ako poznať a prijať pravdu o sebe a ako si môže človek i sám pomôcť. Avšak príbeh policajného seržanta Jasona je iný. uvádzajú sa jeho zdanlivo hrdinské akcie, v ktorých riskuje ľahkovážne svoj život, preto bol psychológom označený za potenciálneho sa

Alzheimerova nemoc - šanca na väčšiu ľudskosť

  Táto nemoc sa stáva spoločenským problémom napriek lekárskemu pokroku. Návrat ku kresťanskej podstate. (Informácia je užitočná pre ošetrovateľov tejto choroby, ale i pedagógovia a rodičia pre výchovou deti si tu nájdu svoje, a aj takí, ktorí sú pred dôchodcovským vekom, ale vo viere sú vlažní alebo dokonca ateisti). Alzheimerova nemoc nie je nevyliečiteľná, ešte nie. Možno sa blížime k téme s aforizmom kolumbijského filozofa a esejistu Nicolása Goméza Davilu, ktorý povedal: „Opravdivé problémy nemajú žiadne riešenie, len svoje dejiny.“ Riešenie by sa mohlo nájsť v budúcnosti, ale teraz sa zdá, zo súčasného pohľadu, že sa bude problém len zväčšovať. Niektoré čísla by to mohli len podtrhnúť: Dnes máme podľa údajov Nemeckej Alzheimerovej spoločnosti 1,4 miliónov pacientov s touto nemocou v Nemecku, za desať rokov to bude podľa odhadov odborníkov najmenej dva milióny. A to neplatí len pre Nemecko. Rýchle starnutie populácie v Európe umocňuje tento problém v celej EÚ. Podľa odhadov ALCOVE