Je to veľká mystička 14. storočia. Pochádza zo šľachtického rodu, vzdelaná, dobrá manželka a matka 8 detí: Karl, Birger, Bengt, Gudmar, Märta, Karin, Ingeborg a Cecília. Ako 40. ročná ovdovela a ďalší život venovala službe Bohu. Vo svojich mnohých zjaveniach z neba dostala úlohu vo Vadstene založiť novú reholu a pracovať o návrat pápeža z Avignonu. Bola to nebojácna žena a vedela sa presadiť, aby bola vypočutá pápežmi.
Tu podávame niekoľko informácii z jej pestrého a Bohu verného života:
„Aký musí byť boháč, ktorý chce prísť k tebe Pane, keď si povedal, že skôr prejde ťava uchom ihly? Pán hovorí: „Nesnaž sa nikdy o zlý zisk. Nevyužívaj svoje bohatstvo na veci, ktoré sa Bohu nepáčia a buď pripravená vzdať sa majetku a svetskej pocty.“ Spoznala som, že všetko bohatstvo, ktoré mi bolo dané, má slúžiť k tomu, aby ma priviedlo bližšie k Pánovi, inak by sa stalo pre mňa skazou. Pre môjho manžela bolo samozrejmé, že všetci synovia sa stanú bojovníci, Karl a Birger od mladosti sa v tom cvičili. Nastala situácia, ako riešiť rodinné problémy. Magister Matthias nám navrhol podniknúť rodinnú púť do Santiaga de Compostela, tam sa vám srdcia i zmysly rozjasnia a dospejete k zjednoteniu. Tak to robili i vaši predkovia. Išli sme, bola z toho veľká udalosť s mnohými blahodárnymi zážitkami aj prekvapeniami. - Bolo poludnie a ja som bola pri jazere Wattersee, zrazu, vo svetle oblaku zjavenie a ja som padla na kolená: „Žena, počúvaj! Som tvoj Boh a chcem s tebou hovoriť. Nehovorím k vôli tebe, ale k vôli spáse mnohých. Ako sa vosk vtláča do pečate, tak bude tvoja duša vtlačená do Ducha Svätého...“(92). – Bola som v Stokholme pred kráľom a Pán hovoril mojimi ústami proti hriechom ľudstva, proti pýche,...(103). Matka Božia sama povedala, že by nás mali zjavenia prinútiť premýšľať. Zo zdesenej tváre magistra kňaza som vyčítala, že doteraz asi veľa nepremýšľal o hrôze večného ohňa. „Bude súd taký prísny?“ Biskup Fínska Hemming , ináč bohabojný muž, ale veľmi rýchlo reagoval: „Ako mám týmto novým spisom veriť? Boh predsa hovoril cez prorokov a evanjelistov. Niečo nové o tom nie je potrebné.“ Divný postoj. Učení páni sa domnievajú, že zjedli všetku múdrosť sveta. Pevne som povedala: „Kde sú obrancovia viery...“
Sotva sa v r. 1347 rozpustil ľad, kráľ Magnus zvolal svojich vazalov do boja. Moji synovia Karl a Birger prišli prví. Dovolila som si poznámku: „Ako sa môžete ďalej nazývať križiakmi, keď idete proti kresťanským rytierom?“ „Z vojnového remesla nerozumieš ničomu“ odvrkol kráľ. „Rozumiem kráľu Magnus Erikson, že Vám samotnému ide o lúpež a plienenie...“(137). – Karin, sedela si skrčená, bledá, s blčiacimi očami, čo sa ti prihodilo, zmohla si sa len na toto: „Nemôžem povedať“... Myslím, že Boh dal diablovi dovolenie, aby ti ukázal svoju moc. Už to nebolo vábiace pokušenie, ale zlá, od základu násilná, rozbíjajúca sila, ktorá tvorí podstatu pekla. Slová Matky Božej sa dotkli tvojho zraneného srdca. Prosila si o odpustenie, no napriek tomu si sa vzoprela v zlosti, ktorú by som pripísala možno nášmu Karlovi, ale nikdy nie tebe. Čo to len bolo v deťoch, ktoré prišli na svet odo mňa a od Ulfa Gudmarssona? (182). Karin, často som premýšľala nad tvojim vzťahom s magistrom, keď sa držíte za ruky. Nezabudla som ani na to, že myšlienky, ktoré muž a žena upriamujú na seba navzájom, nezriedka odvádzajú od Boha... Pán mi tiež povedal, že nemám súdiť tam, kde mi chýba pochopenie. Ty dcéra moja si mala prístup i k tajným hnutiam...(209). Rytier Eggert, vo svetskom stave je s mečom, ale je zrodený na kňazstvo a celibát ako málokto. - Čo teda malo pohnúť francúzskeho pápeža Inocenta, aby opustil Avignon, ktorý jeho predchodcovia tak nádherne vybavili? Myslel ešte niekto na to, že Rím, akokoľvek vyzeral zanedbane, ale bol mestom apoštola Petra... Keď všetko mlčalo, musela som prehovoriť (198) a poslala som do Avignonu pápežovi dlhý list, aby sa vrátil do Ríma. - V r. 1361 vyhorela bazilika sv. Petra a pri požiari sa stratili vzácne relikvie a poklady, a zúrila malária. V r.1362 nastúpil v Avignone nový pápež Urban V. Rím bol stále osirelý.
Dostali sme sa do Neapolského kráľovstva. Sprevádzal nás gróf Niccola Orsini, zoznámil nás s poprednou neapolskou spoločnosťou a stretli sme aj Johanu, kráľovnú krajiny. Málo sa starala o ríšu, išlo jej o pekných ctiteľov a peniaze. Predstúpila som pred ňu, mala som ju varovať. Bola milá ako holubica a keď prijala vyhrážky Pána z mojich úst, plakala (224). - V máji 1367 prišla dobrá správa, že pápež Urban V. opustil Avignon a v októbri Rím videl svojho pápeža. Pápež aj cisár Karol IV. sa tu stretli spolu. Budúcnosť bola skrytá, ale prítomnosť bola plná prisľúbení. Ale pápež Urban V. sa vrátil do Avignonu, kde ho prijali s plesaním, Rím ostal ubitý smútkom. - Pápež Urban V., ktorý sa spreneveril Pánovmu príkazu, zomrel zakrátko, úboho, ale po očistení získal prístup do neba. A čo pápež Gregor, ktorý sa navzdory Pánovi zdržiava v Avignone? Na čo ešte čakal? Či mu najsvätejšia Panna dôrazne neprikázala, čo má robiť? A on sa vyhováral, že nemá istotu o Božej vôli?! A čo kráľovná Johana z Neapolu, ktorej ani vo sne nenapadlo, že diabol mal v nej jeden z najdokonalejších nástrojov?(255). Zahanbene som sa pozerala na svoju minulosť, ako vznešená pani ozdobená šperkami som sa prechádzala, cítila som sa ako nábožná, pri tom moje srdce bolo tvrdé ako oceľ...Bez pomoci nebies by dávno diabol ma mal pod mocou.
Ešte nikdy som sa necítila taká ustatá a chatrná a Pán ma nečakane nasmeroval: „Pripravte sa putovať do Jeruzalema!“ A tak sme sa vybrali. V Neapole sme sa zdržali, aby sme vyčkali prechod nepriaznivých vetrov. Pôvabná kráľovná Johana nás prijala. Tu sa stalo čosi hrozného. Ako sme boli u nej pri privítacom ceremoniáli, môj syn Karl, miesto toho, aby sa pred kráľovnou poklonil, pristúpil k nej, objal ju a pobozkal na ústa. To bol šok. Potom som mu dohovárala: „Pozri, ona je veľké nebezpečie pre teba, ona sa dá každému, kto o ňu prejaví záujem, stojíš na kraji priepasti, vyspovedaj sa a kajaj sa!“ Ale on ma nerešpektoval. Radšej by som ho pochovala, ako mám vidieť jeho skazu. Ale nebo zasiahlo. Dostal také chrlenie krvi, že ho to skoro usmrtilo. Ležal štyri týždne, zomieral. Napokon sa vyspovedal a zomrel ako kresťan, to som si myslela. Ale pravda bola iná. Panna Mária mi hovorí: „Stála som pri duši Karla, skôr ako odovzdal ducha, aby som odvrátila jeho zlé myšlienky na telesné lásky... Pomohla som mu prejsť cez úzky otvor, ktorým duša opúšťa telo, aby vošla do druhého sveta. Ochraňovala som jeho dušu od démonov, ktorí číhali ju uchmatnúť a zatratiť. (266). Aj o tom ťa poučím, ako prebiehal súd. Bolo to dlhé pojednávanie, diabol i na Božom súde útočil na dušu Karla, mal v evidencii všetky jeho hriechy, ale anjel i ja sme ho obhajovali. Veľa zavážilo, že ty mama Brigita si robila za jeho hriechy veľa kajúcich skutkov a veľa si preňho plakala a že od detstva mal semienko viery, milovať p.Boha. Pán rozsúdil takto: „Diabol zmizni!“ A tvojmu synovi: „Poď do môjho kráľovstva“. Na konci zjavenia anjel ešte ráz sa obrátil ku mne: „Tvoj syn rytier by nikdy nebol spasený, keby od detstva nebol mal úprimnú vôľu milovať Boha a z hriechov sa často vyspovedal. Preto hovor ďalej ľudom tento príbeh, aký milosrdný je Pán voči nábožným.“(275).
Poučný príhovor Pána k pápežovi Gregorovi XI. mnou sprostredkovaný: „Prečo ma tak nenávidíš? Prečo je tvoja opovážlivosť taká veľká? V zjaveniach som ti zvestoval svoju Božskú vôľu, napomínam ťa ešte ráz...“ - Zdravie ma opúšťalo. ležím, premýšľam o svojom živote. Päť dní pred smrťou sa mi zjavil Pán a povedal: „Obstála si pri skúške, priprav sa, lebo sa splní, čo som ti sľúbil. Ó, Rím, pápež ťa prehliada a neposlúcha moje slová, uprednostňuje pochybnosť pred určitosťou. Prídu ľudia, ktorí tieto slová Božieho zjavenia príjmu radostne a s láskou... Môj súd zasiahne všetky národy, ktoré sa nevrátia pokorne ku mne...“(278).
Z kresťanskej knižnice podľa podielovej knihy SSV, 2009.
Komentáre
Zverejnenie komentára