Preskočiť na hlavný obsah

Cez filozofiu k pravde a k Bohu (F. Šanc)

 Začiatkom každého úpadku národov bolo predovšetkým korumpovanie svedomia, zatemňovanie rozumu, ateizácia. Generácie a mládež, ktorým škola nedala, čo im mala dať, musia sa usilovať zadovážiť si to vlastným pričinením, ak chcú dohnať, čo im chýba na poli duchovnosti a to je otázka zmyslu života, otázka pravdy, otázka Boha. Jedna z najprezieravejších postáv katolíckeho sveta Lev XIII. povedal, že teologickému vzdelaniu musí predchádzať vzdelanie filozofické. Kniha „Stvoriteľ sveta“ od významného jezuitu F. Šanca, profesora filozofie, je pre ten účel doporučená i pápežom Piom XI. V knihe rezonujú úvahy odborníkov ako je Aristoteles, Platón, Maritain, Kant, Lagrange, atď. P. Klimke hovorí: „Ak existuje Boh, nemožno riešiť akúkoľvek krízu bez neho, len s jeho pomocou možno nájsť východisko aj z tej najväčšej krízy sveta.“ Ak potrebujeme mnoho schopných pracovníkov k podnikaniu a v politike, nadovšetko potrebujeme ich v seminároch a čím najšikovnejších na riešenie problému Boha. Tento problém zjednotí znova s Bohom tých, čo sa od neho vzdialili, vzkriesi mŕtvu vieru, utvrdí ju tam, kde ochabla. Problém Boha je najväčší problém dneška.

Potrebujeme Boha, ktorý nás viac miluje ako ktokoľvek iný. Našim potrebám zodpovedá Boh teistický a nie panteistické božstvo, ktoré vyznáva, že všetko je Boh, že svet, príroda a Boh je jedna a tá istá vec.
Aristetolova náuka o Bohu je pravá veda, lebo sa zakladá na rozumových dôvodoch a nie na citoch a domnienkach. To je prvý vedecký teizmus. Ďalej sme skúmali, ako mohlo dôjsť k toľkej nevedomosti o pravom Bohu. Príčinou je pozitivizmus. Ide o filozofický smer, ktorý stojí na princípe skúsenosti, teda len to a toľko vieme, koľko sme skúsili či už sami alebo druhí. Zaviedol ho A.Comte. Pozitivizmus zatarasuje cestu k rôznym vedám, no najviac k metafyzike, k Bohu. 35.
Boha môžeme poznať kľúčom k nadzmyslovému svetu, to je princíp príčinnosti. Dôležité je dobre poznať tento kauzálny princíp.49.Zmysel každej zásady závisí od otázky, na ktorú hľadáme odpoveď, vecná pravda. Môže sa stáť, že v práve je menšina a nie väčšina.
Zásada: Čo začne jestvovať, má príčinu. To platí aj pre všetko, čo sa hýbe, hýbe sa od niečoho druhého. Ten princíp má Aristoteles v ôsmej knihe svojej filozofie, kde dokazuje, že konečnou príčinou každého pohybu musí byť niečo, čo sa nemení a to musí byť niečo netelesného, čiže duch. Tento princíp prijal sv. Tomáš a použil ho za podklad pre prvý zo svojich päť ciest, ktoré vedú k poznaniu Boha. Prvá a najistejšia je cesta z pohybu.58. Tak rozumieme i slová Pána Ježiša: „Po ich ovocí ich poznáte.“ Z účinku poznáme príčinu, zo skutkov človeka, jeho dušu. Ale nadovšetko ukazujú nám veci, aký je Boh, ktorý je príčinou všetkých vecí, lebo všetky sú obmedzené a Boh je neobmedzená bytosť, „ipsum esse“. Preto princíp príčinnosti je naozaj tým kľúčom , ktorý nám otvára nadzmyslový svet. Pomocou tohto princípu môžeme jasne poznať, že jestvuje Boh, nestvorený Stvoriteľ celého sveta, 72, teda aj zeme.
Táto filozofia sa zaoberá aj právnym a mravným poriadkom, potrebnou silou, večnou blaženosťou, pomerom medzi Bohom a kultúrou, medzi Bohom a ľudským srdcom. V závere knihy je zoznam otázok, na ktoré si možno nalistovať odpovede, napr. láska, pravda, právo, túžba, substancia, zlo, zvedavosť, voľba, veselosť, idea, hodnota, dobro, akcidens.

ON je naše nekonečné šťastie a blaženosť.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Božie slovo pýta každé srdce (Mons. Michal Keblušek)

  Púchovský farár, dekan   Mons. Mgr. Michal Keblušek   vybral zo svojich homílií reprezentatívny súbor a zaradil ho do zbierky s príznačným názvom   Božie slovo pýta každé srdce . Autor zvolil typický až klasický štýl rozprávania či rozprávačstva – narácie. Evanjeliové fundamentálne výroky, podobenstvá aj udalosti rozvíja, do príbehov z reality všedných dní, z diania v živote jedincov i spoločenstiev. Mons. M. Keblušek často cituje príklady, epizódy a hlavne príbehy z literatúry, nielen náboženskej, ale aj klasickej prózy. Odporúča zaujímavé románové diela zhromaždeniu veriacich a takto dobrovoľne plní v súčasných časoch mimoriadne vzácnu hrebendovskú misiu propagátora kvalitnej knihy. Kazateľ svojimi homíliami, prípadne katechézami prostredníctvom prerozprávaného textu oslovuje adresáta prítomného na bohoslužbe. Preberá fakty, argumenty, esteticko-umelecké obrazy z viacerých zdrojov. Tento tvorivý kompozičný proces vyúsťuje do rétorického prejavu, ktorý interpret musí zasadiť do súra

Ako sa zmieriť so životom (Jozef Augustyn - Lucyna Slupová)

  Existuje vôbec na to nejaký recept? Mnohí hľadali odpoveď v hlbinách svojho srdca: hľadali, našli a ďalší hľadajú. Ako príznaky nevyrovnanosti v našom živote môžu byt naše neprimerané reakcie, ako sú   rozčuľovanie, výbuchy zlosti, rebélie. reflexie pomsty, urážlivosť, uzavieranie sa do seba, depresie . Uznanie vlastnej hodnoty a vyrovnanie sa so sebou samým sa utvára už v detstve a veľkú úlohu tu má láska našich rodičov a ak sme ju nezakúsili, nedokážeme ju preukazovať druhým. Tu patria i naše prežité krivdy, utrpenia, šikanovania. Určité povahové deformácie sú spôsobené tzv. podmienečnou láskou pri výchove, čo je tretia komnata" v našej mysli, čo všetko môže byť v nej ukryté, ale nie zabudnuté. Táto malá kniha nás smeruje k tomu, ako poznať a prijať pravdu o sebe a ako si môže človek i sám pomôcť. Avšak príbeh policajného seržanta Jasona je iný. uvádzajú sa jeho zdanlivo hrdinské akcie, v ktorých riskuje ľahkovážne svoj život, preto bol psychológom označený za potenciálneho sa

Alzheimerova nemoc - šanca na väčšiu ľudskosť

  Táto nemoc sa stáva spoločenským problémom napriek lekárskemu pokroku. Návrat ku kresťanskej podstate. (Informácia je užitočná pre ošetrovateľov tejto choroby, ale i pedagógovia a rodičia pre výchovou deti si tu nájdu svoje, a aj takí, ktorí sú pred dôchodcovským vekom, ale vo viere sú vlažní alebo dokonca ateisti). Alzheimerova nemoc nie je nevyliečiteľná, ešte nie. Možno sa blížime k téme s aforizmom kolumbijského filozofa a esejistu Nicolása Goméza Davilu, ktorý povedal: „Opravdivé problémy nemajú žiadne riešenie, len svoje dejiny.“ Riešenie by sa mohlo nájsť v budúcnosti, ale teraz sa zdá, zo súčasného pohľadu, že sa bude problém len zväčšovať. Niektoré čísla by to mohli len podtrhnúť: Dnes máme podľa údajov Nemeckej Alzheimerovej spoločnosti 1,4 miliónov pacientov s touto nemocou v Nemecku, za desať rokov to bude podľa odhadov odborníkov najmenej dva milióny. A to neplatí len pre Nemecko. Rýchle starnutie populácie v Európe umocňuje tento problém v celej EÚ. Podľa odhadov ALCOVE