Preskočiť na hlavný obsah

Cez filozofiu k pravde a k Bohu (F. Šanc)

 Začiatkom každého úpadku národov bolo predovšetkým korumpovanie svedomia, zatemňovanie rozumu, ateizácia. Generácie a mládež, ktorým škola nedala, čo im mala dať, musia sa usilovať zadovážiť si to vlastným pričinením, ak chcú dohnať, čo im chýba na poli duchovnosti a to je otázka zmyslu života, otázka pravdy, otázka Boha. Jedna z najprezieravejších postáv katolíckeho sveta Lev XIII. povedal, že teologickému vzdelaniu musí predchádzať vzdelanie filozofické. Kniha „Stvoriteľ sveta“ od významného jezuitu F. Šanca, profesora filozofie, je pre ten účel doporučená i pápežom Piom XI. V knihe rezonujú úvahy odborníkov ako je Aristoteles, Platón, Maritain, Kant, Lagrange, atď. P. Klimke hovorí: „Ak existuje Boh, nemožno riešiť akúkoľvek krízu bez neho, len s jeho pomocou možno nájsť východisko aj z tej najväčšej krízy sveta.“ Ak potrebujeme mnoho schopných pracovníkov k podnikaniu a v politike, nadovšetko potrebujeme ich v seminároch a čím najšikovnejších na riešenie problému Boha. Tento problém zjednotí znova s Bohom tých, čo sa od neho vzdialili, vzkriesi mŕtvu vieru, utvrdí ju tam, kde ochabla. Problém Boha je najväčší problém dneška.

Potrebujeme Boha, ktorý nás viac miluje ako ktokoľvek iný. Našim potrebám zodpovedá Boh teistický a nie panteistické božstvo, ktoré vyznáva, že všetko je Boh, že svet, príroda a Boh je jedna a tá istá vec.
Aristetolova náuka o Bohu je pravá veda, lebo sa zakladá na rozumových dôvodoch a nie na citoch a domnienkach. To je prvý vedecký teizmus. Ďalej sme skúmali, ako mohlo dôjsť k toľkej nevedomosti o pravom Bohu. Príčinou je pozitivizmus. Ide o filozofický smer, ktorý stojí na princípe skúsenosti, teda len to a toľko vieme, koľko sme skúsili či už sami alebo druhí. Zaviedol ho A.Comte. Pozitivizmus zatarasuje cestu k rôznym vedám, no najviac k metafyzike, k Bohu. 35.
Boha môžeme poznať kľúčom k nadzmyslovému svetu, to je princíp príčinnosti. Dôležité je dobre poznať tento kauzálny princíp.49.Zmysel každej zásady závisí od otázky, na ktorú hľadáme odpoveď, vecná pravda. Môže sa stáť, že v práve je menšina a nie väčšina.
Zásada: Čo začne jestvovať, má príčinu. To platí aj pre všetko, čo sa hýbe, hýbe sa od niečoho druhého. Ten princíp má Aristoteles v ôsmej knihe svojej filozofie, kde dokazuje, že konečnou príčinou každého pohybu musí byť niečo, čo sa nemení a to musí byť niečo netelesného, čiže duch. Tento princíp prijal sv. Tomáš a použil ho za podklad pre prvý zo svojich päť ciest, ktoré vedú k poznaniu Boha. Prvá a najistejšia je cesta z pohybu.58. Tak rozumieme i slová Pána Ježiša: „Po ich ovocí ich poznáte.“ Z účinku poznáme príčinu, zo skutkov človeka, jeho dušu. Ale nadovšetko ukazujú nám veci, aký je Boh, ktorý je príčinou všetkých vecí, lebo všetky sú obmedzené a Boh je neobmedzená bytosť, „ipsum esse“. Preto princíp príčinnosti je naozaj tým kľúčom , ktorý nám otvára nadzmyslový svet. Pomocou tohto princípu môžeme jasne poznať, že jestvuje Boh, nestvorený Stvoriteľ celého sveta, 72, teda aj zeme.
Táto filozofia sa zaoberá aj právnym a mravným poriadkom, potrebnou silou, večnou blaženosťou, pomerom medzi Bohom a kultúrou, medzi Bohom a ľudským srdcom. V závere knihy je zoznam otázok, na ktoré si možno nalistovať odpovede, napr. láska, pravda, právo, túžba, substancia, zlo, zvedavosť, voľba, veselosť, idea, hodnota, dobro, akcidens.

ON je naše nekonečné šťastie a blaženosť.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Božie slovo pýta každé srdce (Mons. Michal Keblušek)

  Púchovský farár, dekan   Mons. Mgr. Michal Keblušek   vybral zo svojich homílií reprezentatívny súbor a zaradil ho do zbierky s príznačným názvom   Božie slovo pýta každé srdce . Autor zvolil typický až klasický štýl rozprávania či rozprávačstva – narácie. Evanjeliové fundamentálne výroky, podobenstvá aj udalosti rozvíja, do príbehov z reality všedných dní, z diania v živote jedincov i spoločenstiev. Mons. M. Keblušek často cituje príklady, epizódy a hlavne príbehy z literatúry, nielen náboženskej, ale aj klasickej prózy. Odporúča zaujímavé románové diela zhromaždeniu veriacich a takto dobrovoľne plní v súčasných časoch mimoriadne vzácnu hrebendovskú misiu propagátora kvalitnej knihy. Kazateľ svojimi homíliami, prípadne katechézami prostredníctvom prerozprávaného textu oslovuje adresáta prítomného na bohoslužbe. Preberá fakty, argumenty, esteticko-umelecké obrazy z viacerých zdrojov. Tento tvorivý kompozičný proces vyúsťuje do rétorického prejavu, ktorý interpret musí zasadiť do súra

Alan Ames - Príbehy lásky

  Je ich v tomto dielku zaznamenaných vyše 50, sú inšpirované, vlastne podané P. Ježišom a Pannou Máriou Alanovi Amesovi a pred napísaním ich prekonzultoval s duchovným vodcom o. Gerardom Dickinsonom z Austrálie. Každý život na zemi sa môže stať ďalším príbehom lásky zapísaným do Ježišovho srdca. Všetky tieto sú vynikajúce a tu je niekoľko inšpirujúcich ukážok: *Bol istý muž, silný, nikoho nepotreboval, spoliehal sa na seba. Ochorel a potreboval pomoc druhých. Bol iný muž, slabý, neschopný, ale vždy sa obrátil na Boha o pomoc. V jeden deň sa títo dvaja muži stretli a silný muž teraz prijal od slabého pomoc a čudoval sa a hovorí slabšiemu: „Odkiaľ berieš tú silu?“ Hovorí: „Dáva mi ju Boh ako dar, o ktorý sa delím s inými. Nezáviď mi, len sa obráť na Boha a dá ti ako dáva mne. On má dosť sily pre každého“. 12. *Raz, keď som sa rozprával so skupinou mojich učeníkov, jeden sa spýtal: „Pane, si Mesiáš?“. Odvetil som otázkou: „Čo si myslíš ty?“ Jeho odpoveď: „Neviem, si dobrý, svätý“. Pozrel

Upaľovanie čarodejníc a inkvizícia

  Boli to zvlášť svetské vlády, ktoré prenasledovali čarodejky ako rušiteľky pokoja, a pre škodenie čarami. Inkvizícia bola zriadená k sledovaniu heréz a heretikov. Čarodejnicami sa začala zaoberať až na konci stredoveku a čarodejnice neboli hlavným predmetom záujmu. Prenasledovania čarodejníc bolo kruté, konali sa po skončení stredoveku, teda v novoveku. Čo sa týka „Kladiva na čarodejnice“ z r. 1487, tento spis choromyseľného dominikána Kramera inkvizícia ihneď odmietla a bol daný na index. Ale svetské súdy ho používali(11). Už od dávnoveku, vo všetkých svetových kultúrach boli ľudia, ktorí verili a veria, že existujú osoby, ktoré môžu pôsobiť na ľudí a toto pôsobenie v tých kultúrach je označené za nadprirodzené. Vplyv môže byť kladný (liečitelia), alebo záporný, škodlivý (čarodejnice, „čierna mágia“, zaklínači, pakt s diablom). Tak dochádzalo v dejinách k vlnám prenasledovania čarodejníc. V Afrike čarodejnice fungujú dodnes. V Tanzánii každoročne sú z čarodejníctva obžalované a usmr