Kresťanská knižnica Púchov

  Ide o ľuďmi zabudnuté kňazské životy hrdinov. Autor je kňaz a po 2.svetovej vojne svojimi kázňami vysokoškolákom v Blumentálskom kostole, sa dostal do nemilosti komunistického režimu. Autor už ako študent, maturant, vedel argumentmi protirečiť mafiánskemu agitátorovi, za čo vďačí knihe odvážneho Ban.-Bystrického biskupa A. Škrábika „Červené Slovensko“, vydal SSV v r. 1926. Autor vyzýva biskupov k starostlivosti o SSV. Ale dejiny sa opakujú. Počuť túto výzvu z nadprirodzena: Modlite sa, komunizmus pretrváva ďalej, pozor, prežil beztrestne a sa šíri dnes ako voda v riekach po prudkom daždi. A slobodomurárstvo? Usvedčuje sa z ich vlastných prameňov, na internete „Alta Vendita“ a „Harward a Houstonský projekt“. *Španielsko.  My pamätníci, píše sa rok 1937. Tajné depeše Veľkého Orionu. Moskva organizuje medzinárodné brigády červených „dobrovoľníkov“. Žoldnieri z „ČEKA“, popravčie čaty masakrujú. Jur Koza Matejov, katolícky žurnalista pravdy, burcoval, odhaľoval zločiny a plány slobodomurá

  Vidím skalnatú jaskyňu, v ktorej je lôžko z lístia naskladaného na hrubom ráme zo spletených vetví zviazaných rákošom. Musí byť pohodlné asi ako nástroj mučenia. V jaskyni je okrem toho jeden väčší kameň, ktorý vytvára stôl, a jeden menší, ktorý slúži ako sedadlo. Naproti stene, úplne vzadu, je ďalší, akýsi výčnelok vystupujúci zo skaly, ktorý, neviem, či prirodzene alebo trpezlivou a namáhavou ľudskou prácou, bol vyhladený a poskytuje povrch skoro hladký. Na tomto, zdá sa, priestrannom oltári je postavený kríž, zhotovený zo dvoch vetvi zviazaných vŕbovými prútmi. Obyvateľ jaskyne okrem toho zasadil do štrbiny v zemi brečtan a viedol jeho vetve tak, aby obklopili a objali kríž, zatiaľ čo vo dvoch hrubých vázach , ktoré sa zdajú byť vymodelované z hliny neskúsenou rukou, stoja plané kvetiny natrhané v okolí a priamo na upätí kríža v obrovskej mušli je ďalšia poľná rastlinka s malými pupencami, ktoré sú pred rozkvetom. Na úpätí tohto oltára je zväzok pichľavých vetvičiek a korbáč zo za

  Posolstvá Panny Márie, či už v La Salette, Lurdoch, Fatime, či na mnohých iných miestach, neotriasli ľudstvom. Väčšina žije, akoby Boh nejestvoval. P. Mária plače v Naju, v Južnej Korei od júna 1985, prvé tri mesiace skoro bez prestania, často krvavé slzy. Arcibiskup z Kwangju starostlivo pozoruje vývoj udalosti. Vizionárka je Júlia, matka štyroch detí, pokrstená, zosobášená s Júliom. V r. 1950 komunistické jednotky uväznili jej otca i starého otca a nikdy sa už nevrátili. Jej spovedník je páter R. Spies, misionár. Júlia, sama chorá, starala sa ešte aj o svoju staručkú matku. Júlia bola zázračne uzdravená. Hľadala cestu k Bohu a ráz započula:“ Priblíž sa k Svätému písmu, to sú slová života“. Z podnetu P. Márie sa zúčastnila mariánskeho kongresu v Pittsburgu v r. 1990 o potratoch. *Z Pittsburgu: P. Mária povedala, že všetkých prítomných sem pozvala Ona. Júlia tu hovorí o svojom živote od detstva až po obrátenie. Hovorí aj o povrchnom chovaní niektorých členov vo farnosti, ktorí sa jav

  Je to kniha o českom kňazovi, filozofovi a profesorovi   Tomášovi Halíkovi,   do ktorej literárne prispeli šesťdesiati intelektuáli k jeho 60.-tim narodeninám. Sú to známe i neznáme osobnosti z Čiech, ale i z cudziny a práve cez tieto príspevky máme možnosť spoznať ich osobnú zrelosť, znalosti, hodnoty kultúr, ich vzťahy k jubilantovi. Z knihy predkladáme postrehy niekoľkých osobnosti, aspoň tento výber: Andrej Babuchowski,  poľský novinár a prekladateľ píše, že význam Halíkových kníh v Poľsku rastie. O týchto knihách sa nielen píše a diskutuje, ale ony prenikajú do krvného obehu náboženskej kultúry. Tomáš Halík, konvertita z doby komunizmu, miluje paradoxy, je odborníkom v oblasti dialógov. Josef Dolista,  teológ, profesor v Č. Budějoviciach a v Poznani, píše: Zjednotenie národov v Európe na báze ekonomickej je nedostatočné a môže viesť k ďalším bariéram medzi jednotlivými štátmi, pretože značná časť Európy je ohrozená chudobou, ľudia sa obávajú nezamestnanosti a sociálneho chaosu. 

  Kniha posolstiev, životných príbehov obrátenia. Florence  sa vydala za Bernarda, praktizujúceho kresťana, ale ona chodila do kostola len k vôli deťom čakajúc na koniec Itte Missa est. Tanec, bridž, divadlo a svet, to bol stredobod jej života. Keď počula o medžugorských posolstvách, to ju uchvátilo a išla tam. Päť dni pršalo a vizionárka Marija hovorila k ich skupinke a keď sa rozchádzali, zrazu Marija sa zastavila prudko pri Florencii, ktorú vôbec nepoznala, a priamo k nej do očí jej hovorí: Tu nie je veľa Francúzov, ale vy čo ste sem prišli, po návrate do vašich rodín dostanete a prinesiete veľa milosti, pretože ste vyvolení. Tak sa stalo, Florence sa zmenila, celá jej rodina, organizujú púte do Medžugoria, vznikajú kňazské povolania, nastalo duchovné prebudenie. Tetka , pastierka 40 oviec, verná Gospe, jej vierou neotriasla ani doktrína Mohameda ani Marxa. V rytme modlitby ruženca pradie vlnu a bdelým okom stráži svoje stádo. „Vieš, Peter, riešenie tvojho problému je u Gospy, v pos

  Mladá autorka venuje túto knihu aj dvom výnimočným ľuďom – svojim rodičom. Kniha je pútavo napísaná a je to realita. Aj mladí čitatelia knihy môžu byť týmto inšpirovaní a oslovení. Autorka tu zanietene opisuje svoj jednoročný misijný pobyt a prácu s deťmi, ktorých rodičia žijú v chatrčiach jednoducho primitívnym spôsobom v ťažkých podmienkach vysoko v horách, ale ostávajú verní v krajine svojich rodičov, v krajine Inkov. Pôsobila v malej dedinke Lares vo výške 3222 m n.m., kde bola škola, ubytovňa i kostolík. V knihe je i veľa fotografii, viaceré sú z víkendových výletov; z Limy, kde v katedrále dodnes prechovávajú bez problémov pozostatky veľkého ale aj krutého dobyvateľa Francisca Pizarra. Ďalšie fotky sú z prístavu na jazere Titicacy, tradičné člny, prehliadka džungle, pestré kroje. Rok prešiel, ostali nezabudnuteľné dojmy vpísané do srdca, ťažké lúčenie „Lenka ostaň“, volajú deti z peruánskych hôr zo saleziánskeho internátu casita. Na letisku vo Viedni už ju čakali z rodiny ale a

  Ide o historický román. O krutom prenasledovaní kresťanov v Japonsku, najmä misionárov – kňazov v 17. storočí, ukrývali sa v horách a tajne evanjelizovali a vysluhovali sviatosti chudobným roľníkom. Práve títo roľníci hrdinsky odolávali a nezradili vieru, ktorú mnohí prijali ešte za čias Františka Xaverského. Obdivuhodná je sila viery týchto ťažko pracujúcich chudobných roľníkov. Aj tie obrázky v knihe, križovanie a svätá omša v stodole sú mnohovravné. Do Portugalska došla správa, že kňaz Ferreira, pôsobiaci dlho v Japonsku, počas mučenia odpadol od viery. Neuveriteľné. Traja mladí misionári, ktorí dostali teologickú formáciu práve u profesora Ferreiru, sa rozhodli ísť na túto nebezpečnú cestu za profesorom plachetnicou Santa Isabel , tá smerovala do Goi, v Macau im vizitátor P. Viligano podal informácie a potom v Japonsku ho mali vyhľadať mladí oduševnení misionári Fr. Garrpe, Juan de S. Marta a Sebastiano Rodrigues. Písal sa rok 1637. Tento príbeh môže byť aj pre nás poučný , lebo

  Ide o príbehy zo života misionára, kňaza, a od r. 2000 pôsobiaceho v Nitre na Lukovom Dvore. Opisuje svoje účinkovanie v slnečných teplých ostrovných krajinách blízko rovníku. Kiribati je zvláštna krajina, ľudia nepoznajú biedu, stres a problémy civilizovaného sveta a sú šťastní a veselí. Autor v knihe podáva pre nás zaujímavé informácie, niektoré tu publikujeme. Na str.60 sa píše, že sa nás Kristus na záver života bude pýtať, či sme Jemu ukrytému v blížnom pomohli a milovali Ho. Áno, ale nielen to, ale aj na Desatoro sa nás bude pýtať. Potom na str.65 sa píše, že evanjelium vznikalo postupne, po desaťročiach. Ale v „Mystickom Meste Božom“ je to uvedené ináč; že 4 evanjelia vznikli za asistencie a života P. Márie, a že Matúšovo bolo prvé, vzniklo v Judsku, už v r. 42 po hebrejsky, atď. Yad Vashem, pamätník holokaustu; píše sa v knihe na str.147: Počas 2. svetovej vojny boli predovšetkým Židia, ale aj Rómovia a homosexuáli vraždení v koncentračných táboroch. Otázka znie:, ale prečo ni