Preskočiť na hlavný obsah

Preklad clanku z novin „Zavtra“ (Zajtra). Rozhovor novinara Andreja Fefelova a ruskej mamy Iriny Bergset.

 „Zavtra“: Irina porozpravajte ako ste sa dostali do Norska a aky dojem na vas tato krajina urobila.


Irina: V roku 2005 som sa v Moskve vydala za obcana Norska. Moj syn mal vtedy 7 rokov ( z predchadzajuceho vztahu). Odisli sme byvat do Norska, Aurskog-Hekland do obce Aurskog. Vtedy som este nevedela, ze pol storocia dozadu Norsko bolo krajinou, ktorej uroven civilizovanosti sa dala prirovnat ku stredoafrickym statom. V roku 1905 Norsko prestalo byt zavisle na Dansku a Svedsku. Tato krajina bola a aj ostala krajinou nevolnikov, pricom pana jej obyvatelia nikdy nevideli. Iba platili dane. Nebol ziadny rozvoj kultury, ludia rozpravali danstinou alebo svedstinou- teda jazykmi svojich zotrocovatelov (volny preklad). Neskor sa tieto jazyky zmiesali do umeleho jazyka tzv. Bukmolu. Hoci aj teraz kazda rodina v Norsku rozprava svojim vlastnym dialektom. Doteraz statny jazykovy standard neexistuje. Dalo by sa povedat, ze krajina sa len teraz formuje, keby zaroven neprebiehal iny proces. Norska spolocnost moralne upada kopirujuc americke zakony a poriadok.
Ropu v mori nasli pred 50 rokmi za pomoci cudzich vedecko technickych vysledkov.
Toto vsetko som sa dozvedela neskor. Ked som opustala Rusko, vedela som len to ze v Norsku je najvyssia zivotna uroven na svete.
Nehladiac na to, ze som absolventka fakulty novinarstva a kandidatka filologickych vied, v Norsku mi neuznali vysokoskolsky diplom. Ponukli mi pracu ucitelky v susednej obci v skole noveho typu podla danskeho vzoru tzv.Riddersand, co v preklade znamena „Skola rytierov“. V porovnani s nasim ruskym skolskym systemom vsetky Norske skolne osnovy vyzeraju ako by boli pre mentalne zaostalych. Zakladna skola je po 7.rocnik, a ulohou statneho programu vyucby je naucit abecedu do 13 rokov veku ziaka a pocitat-teda citat cenniky v obchodoch.
Nahlas sa v triede citat nesmie, lebo to je hanba. Specialny ucitel berie ziaka na chodbu, aby nerobil hanbu „decku“, a tam pocuva ako cita. Ucitel ma pravo vysvetlit detom 2 priklady z matematika za den, ked deti neosvoja ulohu, po troch dnoch moze znovu prejst s nimi prebranu latku. Domaca uloha na tyzden- 5 alebo 8 slov anglictiny.
Norska skola je uplna degradacia vzdelania. Nemaju tam literaturu, ani fyziku, chemiu ci prirodovedu. Deti okolity svet spoznavaju vseobecne. Vedia napr., ze bola Druha svetova vojna. Ostatne podrobnosti- su nasilim na detoch a ich psychike.
Moj starsi syn chodil v Rusku do beznej skoly, preto sa v Norsku z neho stal wunderkind „genialne dieta“. Po siedmu triedu sa nic neucil. Tam sa netreba ucit. V skolach visia oznamy: „Ked ta rodicia poprosia, aby si urobil ulohy-zavolaj. My ta pomozeme od takych rodicov vyslobodit.“ Dalej popisuje uroven mediciny v Norsku.

„Zavtra“: Vsetok tento kolorit moze sposobit urcite problemy, ale od akeho momentu sa stal vas zivot v Norsku neznesitelny. Preco?

Irina: Stalo sa to po 6 rokoch mojho pobytu v Norsku. Nevedela som nic o ich systeme „Barnevarn“. Zila som svojimi starostami: praca, domov, rodina...Malo som vnikala do statneho usporiadania krajiny, do ktorej som sa prestahovala. Pocula som, ze niekomu odobrali deti, ale ja som predsa bola „normalna matka“. S manzelom som sa rozviedla po troch rokoch spolocneho zivota po porode nasho spolocneho syna, na zaklade konfliktu kultur. Teraz mi hovoria, ze tam v kazdom dedinskom dome je WC a sprcha. Ano, odpovedam, ale Nori zo zvyku chodia mocit za dom.Tri roky som s detmi zila sama. Zobrala som si uver v banke, kupila som si byt, zariadila normalny zivot. Pracovala som, venovala sa dostatocne detom. Deti boli len so mnou. Nakolko otec ublizoval mojmu synovi z prveho manzelstva, rozhodla som sa, ze nebudu ziadne stretnutia. S malym synom bol podla zakona povinny sa stretavat. Snazila som sa zo vsetkych sil, aby dieta nezostavalo u otca na noc (bola tam hrozba bitky) ale skolka a ostatne statne institucie na mna tlacili, aby som dieta davala otcovi.
Najprv to bolo na dve hodiny, ale naposledy pobudol takmer tyzden. Dieta malo horucku, ked ho zobral v -30°zime ku svojim pribuznym.
V roku 2011 som sa obratila na miestnu policiu, nakolko mi chlapec porozpraval, ze tety a ujovia, pribuzni otca, mu robili bolest v ustach a ritke. Rozpraval o takych veciach, ktorym som nemohla zo zaciatku uverit.
Napisala som oznamenie na policiu. Osmeho marca nas zavolali na urad ochrany deti Barnevarn.
Vysluch trval 6 hodin. Bola som tam ja a moje dve deti.
U nich je vzorovo-preukazatelny system ochrany deti vytvoreny na oko, ze bojuju s incesom. Potom som pochopila, ze centra „Barnevarn“, ktore su v kazdej dedine su len na to, aby odhalili prerieknute deti a nespokojnych rodicov a potrestali ich izolovanim.
Z novin som sa dozvedela o pripade, ked dievcatko 7-8 rocne odsudil sud na zaplatenie sudnych trovov a financnu kompenzaciu nasilnikovi pocas jeho pobytu vo vazeni. V Norsku je vsetko obratene hore nohami. Pedofilia sa v skutocnosti nepovazuje za trestny cin.
Osmeho marca 2011 mi prvy krat odobrali deti. Odoberanie prebieha takto: dieta sa nevrati zo skolky alebo skoly, teda prakticky vam ho ukradnu, zmizne. To preto, ze ho pred vami schovavaju na tajnom mieste. Ten den mi povedali: „ Rozumiete, taka situacia vznikla, rozpravate o nasili pachanom na detoch. Potrebujeme, aby ste sa dali vysetrit lekarom, ci ste zdrava.“ Neprotestovala som. Poliklinika bola 10 min. jazdy autom. Pracovnicka socialky ma usadila do auta a povedala: „ My vam pomozeme, zatial sa zahrame s vasimi detmi“. Deti ostali nie hocikde, ale v centre ochrany mladeze. Ked som dorazila na polikliniku, zavolal mi starsi syn Sasa, vtedy mal 13 rokov, ...“mami odvazaju nas do nahradnej rodiny..“ Bola som 10 km od deti, ktore odvazali na utajenu adresu.
Podla miestnych zakonov, deti odoberaju bez akychkolvek papierov. Jedine co som mohla je ovladat sa. Plakat je v Norsku „ zakazane“, je to povazovane za „chorobu“ a „Urad pre ochranu deti“ vas moze nutene dat na psychiatriu. Su to svojho druhu statne preteky.
Grafy a diagramy su publikovane kazdy kvartal- kolko deti v ktorom okrese odobrali.
Nedavno sa mi dostal do ruk dokument-sprava Švedov. Je to dokument o odoberani deti z rodin vo Švedsku a v okolitych skandinavskych krajinach (http//www.familypolicy.ru/read/1403). Rec je o zvlastnom fenomene. V tejto sprave sa pise, ze vo Svedsku bolo z rodin odobratych 300000 deti.
To znamena, ze rec je o celom pokoleni deti ukradnutych ich biologickym rodicom. Vedci, kriminologovia, pravnici, advokati - ludia s tradicnymi hodnotami, ktori si este pamataju, ze rodina vo Svedsku bola, nechapu. Hovoria, ze prebieha nieco cudne. Prebieha statny pogrom na rodiny.
Odbornici uvadzaju cislo 10 000 korun (svedskych,alebo norskych) na den. Tuto sumu dostava nova rodina za jedno prijate dieta. Agent organizacie „Barnevarn“ dostava zo statneho rozpoctu obrovske peniaze za rozvratenie rodinneho hniezda, za kradez potomka. Toto sa deja vo vsetkych skandinavskych krajinach.
Pritom nahradny rodic si moze vybrat dieta ako na trhu. Ak sa vam zapacilo tamto blondave, modrooke dievcatko, a prave ju by ste chceli, staci zavolat do Barnevarn a povedat: „Som pripraveny/a, mam izbicku pre dieta“ a uviest meno dietata.
Obhajcovia prava v Norsku sa snazia bojovat proti Barnevarn. Povazuju to za korupcny system kupcenia s detmi. V maji, postihnuti tymto systemom, zorganizovali protestny miting proti odlucovania deti od rodicov.
Titulka v norskych novinach:“Patina deti v Norsku je uz zachranena pred rodicmi.“ To je z jedneho miliona vsetkych deti v tomto state, takmer 200000 „zachranenych“, ktori nebyvaju s mamou a otcom doma, ale v detskom ustave.
Podla statistiky, publikovanej v norskych mediach, dve deti z desiatich rodia norske zeny a ostatne su deti migrantov. Migranti davaju zdravu populaciu Norsku, lebo u nich sa nepraktizuju blizke rodinne sobase. Najviac deti sa do Barnevarn dostalo od ruskych rodicov.

„Zavtra“: Ked dieta odoberaju rodicom, co mozu tito spravit?

Irina: Takmer kazdy mesiac v Norsku spacha samovrazdu jedna ruska matka. Pretoze, ked k vam pridu odobrat deti, tak ste bezmocni. Je to jeden proti systemu. Povedia vam napriklad: „Robis omeletu inak ako v Norsku, nutis dieta umyvat si ruky, krivas, teda nemozes sediet s dietatom v pieskovisku. To znamena ze si zla matka a dieta ti berieme.“
System ochrany deti v Norsku je postaveny na principe prezumcie viny rodicov. Rodic je vedome vinny. Na rodicov sa kyda kopa klamstva. Vsetko zacina jednoduchym tvrdenim „Chcete odist do Ruska“ a vy to nemozete vyvratit, mate tam predsa pribuznych. Alebo, „ Vy chcete zavrazdit svoje deti“, to preto, ze Rusi zvyknu hovorit „zabijem ta!“
Sustavne vas stavaju do situacie, ked sa musite obhajovat. Jeden clovek nezastavi statnu masineriu postavenu na rozpravkovych odmenach advokatov, pracovnikov uradov ochrany deti, sudcov, psychologov psychiatrov, nahradnych rodicov a podobne. Odmeny sa davaju za kazde odobrate modrooke dieta. Vy nemate sance zachranit svoje dieta pred norskym utulkom pre deti. Ja som presla vsetky instancie norskych sudov. Vsetko je podchytene, vsade je korupcia. Deti su tovar. Oni ich nevracaju.
Vsetky materialy ruskych novin o mojich detoch prekladal advokat Bernevarn do norstiny a boli pouzite na obvinenie mojej osoby. „Ona nie je normalna, ona brani svoje dieta cez noviny“. Na zapade funguje zakon o sukromi, ktory sa aktivne presadzuje aj v Rusku.

„Zavtra“: Naznacili ste, ze v severnej Europe, fungujuci system likvidacie rodiny suvisi so sexualnym zneuzivanim deti. Ako to funguje?

Irina: Ministerstvo zaoberajuce sa zalezitostami deti sa doslova vola skoro ako ministerstvo zalezitosti deti a rovnopravnosti vsetkych foriem sexualnej rozmanitosti.
Sexualne mensiny v Norsku uz vobec nie su mensinami. Mensina, to su heterosexulne orientovani.
Vo volne dostupnych materialoch sociologov sa uvadza, ze v roku2050 bude Norsko 90% krajinou homo. Co sa chape pod vyrazom „homo“ je tazke si predstavit. Vravi sa, ze nase predstavy o lesbach a gejoch su uz minulostou.
Mohlo by sa zdat, ze vas sa to netyka, Nech si robia co chcu, co s tym mam ja a moje deti? Kedysi som aj ja takto uvazovala, lebo som zila v plnej nevedomosti o tom, ze v celej Europe sa uvadzaju do zivota sexualne standardy, ktore reguluju vychovu deti podla zadefinovaneho ramca (http//yadi.sk/d/oa3PNRtG3Mysz). Je to povinne pre vsetkych, ktori podpisali konvenciu, za prijatie ktorej sa teraz lobuje aj v Rusku. Tam sa doslovne hovori o tom, ze rodicia v spolupraci s pracovnikmi skolky su povinni vychovavat deti k „ roznym podobam lasky“.
A osobitna cast tohto vseeuropskeho sexstandardu oznamuje, preco treba ucit deti o masturbacii, rodicia a ucitelia v skolke su povinni toto zrealizovat do 4 rokov veku dietata a nie neskor. Pre nas „jaskynnych“rusov je to velmi uzitocna informacia.
Na 46.strane uvedeneho dokumentu je uvedene, ze novonarodene dieta si musi uvedomit svoju pohlavnu identitu. Povinnym sexucenim od narodenia, vase dieta si musi uvedomit ake je: gej, lesba, transvestita alebo transsexual.
Nakolko z rovnopravnosti rodov je vynechany pojem „muz“ a „zena“, tak vysledok si domyslite sami!
V Norsku bol zalozeny vedecko-vyskumny ustav pri univerzite v Oslo, ktory skuma samovrzdy deti od 0 do 7 rokov veku. Na pohlad je to velmi zvlastne. Ako moze novorodene dieta spachat samovrazdu?! Ale podla Barnevarn je to prirodzene.
Ked deti, po sadistickych orgiach, skutocne zahynu, vtedy sa to da hodit na samovrazdu.

Zavtra“ : Irina, vratme sa spat k Vasim osobnym skusenostam...

Irina: Druhy krat mi odobrli deti 30 maja 2011. Zazvonili mi 2 policajti a dvaja pracovnici Barnevarn (urad pre ochranu deti). Otvorila som, policajti boli ozbrojeni, prisiel dokonca aj velitel policajnej stanice Bjorklagena, a vravi:“Prisli sme odobrat Vase deti.“ Volam advokatke, ta vravi: „Ano, podla zakonov Norska ste ich povinni odovzdat. Ak budete klast odpor, zoberu Vam ich aj tak a viac ich nikdy neuvidite. Ste povinna odovzdat deti a zajtra Vam vysvetlia o co ide.“ Deti odviedli ihned, nestihli sa ani prezliect, pritom mi nepredlozili ziaden papier, nijake nariadenie.
Zostala som v soku. Teraz som musela dokazat, ze som dobra matka.
V novinach bol popisany pripad, ked jedneho chlaceka zobrali matke, bol znasilnovany vo vsetkych ustavoch. Ked mal 18 rokov, kupil si zbran, prisiel „domov“ a zastrelil nahradnych rodicov.
Druhy pripad, chlapcek, ktoreho v detskom veku zobrali od mamy, plakal a chcel k mame. Lekari povedali, ze je to paranoja a napchali ho liekmi. Potom ako sa novinari zacali o pripad zaujimat, ho vratili matke na invalidnom voziku. Chlapec schudol o 13-15 kg. Bola to distrofia, prebehli nevratne zmeny.
Pri jednej mojej navsteve deti, mi starsi syn povedal, ze napisal list na rusky konzulat, ze aj keby umrel, tak aj tak ujde z Norska, ze nebude zit v koncentracnom tabore.
A sam dokazal zorganizovat vlastny utek. Spojil sa cez internet s poliakom Krzysztofom Rutkovskim, ktoremu sa podarilo zachranit polske dievcatko z nahradnej Norskej rodiny. Poliak mi zavolal na poslednu chvilu, ked uz bolo vsetko pripravene. Povedal:“ Ked ja sam vyveziem chlapca z krajiny bez Vas, bude to unos cudzieho dietata, ale ked pojdete aj Vy, tak len pomaham rodine.“ Bolo to tazke rozhodnutie: zahynut vsetci traja v Norsku, alebo zachranit aspon starsieho syna a seba. Nikomu neprajem nieco take zazit.
V Polsku sme pobudli 3 mesiace. Biologicka matka ma pravo na dieta len v Rusku, nikde inde v Europe. Moje dieta najpr dostalo norsku nahradnu matku, potom nas obvinili z unosu dietata nejakou cudzou osobou (to som bola ja). Vtedy Polsko urcilo ich nahradnu matku. Aby sa dostalo dieta do Ruska, moja mama( to znamena jeho babicka) sa stala ruskou nahradnou matkou. Takto sa uskutocnila vymena medzi polskou nahradnou matkou a ruskou nahradnou matkou. Tak ze tu mame norskeho rodica cislo jeden, polsky rodic je cislo dva a treti rusky rodic. Biologicka matka je v Europe NIC.

„Zavtra“: „Po Vasom navrate do Ruska sa k Vam zacali zbiehat informacie o podobnych pripadoch. Porozpravajte o tom.

Irina: Tak tu je jeden priklad. Irina S. Byvala v Britanii 18 rokov. Mala tam priatela a narodila sa im dcerka. Jedneho dna sa Irina S. Dozvedela, ze jej partner je clenom sadomasochistickeho klubu. S dcerkou pozerali televiziu, ukazovali tam jedneho pretekara a dcerka vravi: „Mami tento ujo sa hral so mnou na doktora. O! A tato teta sa so mnou hrala vo vani...“Viete si predstavit, ze Vam dieta rozprava take veci?
Irina sa isla poradit s detskym psychologom, a ten jej povedal:“Draha, vy ste kal, ste vcerajsi den. To nie je zvratene, to je kreativny sex pre elitu.“ Irina zmlkla a potichu zacala balit veci, a chystat utek do Ruska. Mudra zena...

V Norsku boli najprv legalizovane manzelstva rovnakeho pohlavia, potom bolo schvalene ustanovenie zakona o adopcii deti homosexualnym partnerom.
Knazi (zeny aj muzi) otvorene hovoria o svojej nie tradicnej sexualnej orientacii. Najnovsie sa tam objavili odvazlivci z okruhu homosexualov, ktori nastoluju otazku prava sobasov s detmi.
Ak my rodicia tradicnych hodnot budeme sediet ako sliepky a cakat, tak tuto bitku s nimi prehrame. Dnes su miestami experimentov Severna Europa, Nemecko a USA a byvale Britske kolonie ako Kanada, Australia a Novy Zeland- to su ohniska, odkial dostavam najviac volani SOS od ruskych matiek.
Myslienka nevyhnutneho otvoreneho odporu mi davala v Norsku silu sa nedat zlomit, nezblaznit sa.
Kazdy rodic v Rusku musi pochopit, ze za poslednych 30 rokov, struktury, ktore su zainteresovane v obchode s detmi, su zaujati prerozdelovanim demografickych mas, uzakonili poziciu, ze rodic a dieta nie je jeden celok.
Teraz deti patria nejakej abstraktnej spolocnosti, alebo statu.
Aby toho nebolo malo, podla Haagskej dohody z roku 1980, ktoru Rusko podpisalo v roku 2011, deti patria uzemiu, na ktorom sa nachadzali posledne 3 mesiace.
Filozofiu tychto „neludi“ odhaluje projekt vladnucej Norskej Robotnickej strany, o ktorom som len nedavno citala v norskych SMI. Lisbakken, minister zodpovedny za rodiny a deti hlasa bez hanby: „ Som homosexual. Chcem, aby vsetky deti v krajine boli ako ja.“ Inicioval statny program experimentu, ktorym sa v skolkach odstranili rozpravky typu Popolusky a rozpravok bratov Grimmovcov. Miesto nich bola napisana ina literatura typu „Kral a kral“, alebo „Deti gejovia“. V nich sa napriklad zamiluje princ do krala, alebo princa, princezn sniva o sobasi s kralovnou.
V sulade so zakonom detom, este na nocnikoch, vychovavatelia su povinni citat tieto rozpravky a ukazovat obrazky.
Stal sa taky pripad. Ruski turisti sa vybrali na Novy zeland s kratkodobym vizom, napr. na 7 dni, rodicia a dieta.
Rodicia, ci uz zakricali na dieta, alebo dieta hlasno plakalo, z hotela zavolali na urad ochrany deti. Dostavila sa skupina „zachrancov“ a dieta odobrali „zachranili“ pred rodicmi „sadistami“. Ruski diplomati bojovali viac ako rok za umoznenie stretnuti biologickych rodicov s dietatom.
Ja osobne uz dva roky bojujem za pravo stretnutia s mojim mladsim synom.

Brejvik, ktory zavrazdil 80 ludi, ma pravo telefonovat s pribuznymi kazdy den. Odsudeni na smrt na celom svete maju pravo si dopisovat a telefonovat, ale matka nema moznost ani sa porozpravat s vlastnym deckom.
Mimochodom, Brejvik „zachranoval“ Norsko pred vladnou Robotnickou stranou, a oni oznamili, ze nenavidi muslimov. Brejvik bol ako 4-rocny znasilneny matkou. Barnevar ho odobrala a odoslala na „vyskusanie na etapy“. Kazda rodina si ho „ochutnala“ (pravdepodobne bol davany do viacerych nahradnych rodin). Potom mladik 9 rokov chystal svoju akciu. Myslim si, ze mu naslubovali hory-doly len aby neprehovoril na tuto temu. Svedski novinari uz rozryli tuto historku.
Kazdych 5 rokov Barnevarn vydava spravu o migrantoch. Akych deti bolo najviac odobratych biologickym rodicom. Na prvom mieste je Afganistan, potom Eritrea a Irak. Medzi bielymi detmi je na prvom mieste Rusko. V celkovom poradi je na 4. mieste v rebricku.
Biologicki rodicia dostavaju od statu povolenie na stretnutie so svojimi ukradnutymi detmi na 2 hodiny jeden krat za pol roka.To je maximum. Moj syn, ktory utiekol do Ruska, je povinny virtualne byt prihlaseny v ich detskom domove, ako sucast norskej populacie do veku 23 rokov.
Hovorit treba nie o pedofilii ako takej, to je iny fenomen. Len v Norsku funguje 19000 nestatnych organizacii na preprofilovanie deti z niekdajsich (muz a zena) na ine netradicne pohlavia.
Dieta sa nutene vyvija v urcenej netradicnej pohlavnej kategorii. To co rozpraval moj malicky syn, to uz nie je primitivna pedofilia, ale akysi organizovany trening na inu orientaciu.

„Zavtra“: Je tazke uverit, ze existuju tieto hrozy...

Irina: Kym Vy riesite ci verit alebo neverit, na svete je uz cela generacia rodicov, ktori musia s touto hrozou zit.
Vsetko sa to podava ako tolerancia k roznorodosti. Vraj deti maju pravo na sexualnu volbu od narodenia, maju pravo na sexualnu roznorodost.
Proti nam a vam, proti rodicom a detom stoji dobre organizovana kriminalna svetova siet. Vyzera to tak, ze prisiel cas to priznat otvorene a cestne a zacat na kazdom policajnom oddeleni ruskej policie a na vsetkych jej stupnoch zakladat specialne jednotky na boj proti tymto medzinarodnym skupinam demografickeho banditizmu.
Na pochode „Obrana deti“ som nabadala rodicov, aby odhalovali za peknou maskou zapadnej juvenalnej justicie , ktora sa nam predklada ako „zachrana deti pred rodicmi-alkoholikmi“ globalny pokus na zmenu pohlavia nasich deti.
Obludny experiment , ktory skoro uz 30 rokov prebieha v celej Europe.
V Europe, ale aj v Kanade, USA, Australii a Novom Zelande, vsade za hranicami Ruska, je rodicovstvo rozdrvene a nejednotne. Rodicovstvo, ako zvazok rodicov a deti sa planovane likviduje.
Pocty odobratych deti – 200 tisíc v Norsku, 300 tisíc vo Svedsku, 250 tisíc vo Finsku, v Nemecku, Izraeli- taky obrovsky pocet- to je ukradnuta generacia.

„Zavtra“: Na zaklade tychto informacii, vyzera nasa krajina ako ostrov krestanskeho zivotneho stylu...

Irina: O mne sa casto hovori: „Aha, najprv utiekla na zapad a teraz sa z nej stal fanaticky vlastenec.“ Ano som vlastenec nedobrovolne. Na to, aby clovek ocenil nase Rusko, asi treba o vsetko prist. Zaplatila som prilis draho za svoju chybu- vlastnym dietatom a hroznou skusenostou.
Viac ako 100 ruskych rodin dnes kľači na kolenách okolo Ruska a kricia „my sme hostia z Vase buducnosti. Na zapade nam ukradli deti. Hľadte na nase nešťastie a poučte sa. Zobuďte sa, zastavte mor tretieho tisicročia. Postavte železnú oponu tejto tolerancii a prekrucovaniu. Vytlačte tuto špinu za hranice Ruska.“

Rozhovor viedol: Andrej Fefelov, medzinarodne hnutie verejnosti „Ruske matky“.

Převzato z prekladrozhovoru.blogspot.sk

Aktualizace: Viz také dnešní článek na Háčkách - Poliakom v Nórsku štát ukradol dieťa a další materiály tam odkazované:

"Ucieczka z Raju" - dokument o akcji odbicia przez Rutkowskiego polskiej dziewczynki w Norwegii

Norské dětské gestapo podruhé. Polský detektiv pomáhá utíkat dětem z norského nevolnictví

Polish 'Rambo' rescues kid from foster care

Bez synů neodejdu: Češka bojuje s norskými úřady o své děti

Zločiny tzv. “juvenilní justice” – lov na děti.- citát: "Nedávno vyšla v Norsku kniha pod pod názvem Mamasvik – zrada matky, která líčí skutečný příběh dívky, která byla sexuálně zneužívána od svých čtyř až do devatenácti let. Svědčí o sexuálním násilí, kterého se na ní dopouštěli její pěstouni, a o výměně dětí mezi náhradními rodinami za účelem sexuálních orgií. Kolování dětí mezi zvrhlíky zajišťovala juvenilní organizace Barnevern."

Je to neuvěřitelné, šílené, hrůzné, rozum se vzpírá přijmout to jako fakt, ale důkazy se neúprosně hromadí - pokud máte problém uvěřit, že je to realita, seznamte se podrobně s jednotlivými případy, výpověďmi rodiny Boorových, a dalších, o děti v Norsku bojují desítky polských rodin, nejméně jedna Češka, ale to s největší pravděpodobností jen špička ledovce. Hlavní je tyto informace co nejvíce šířit, informovat o tom známé, rodinu, posílat maily, ať lidé ví, co se na ně chystá - pokud bude mít dost lidí informace o podstatě tohoto hrůzného systému, nemůže to nikdy projít. Pokud se tomu společnost nepostaví, budeme mít za pár let totéž i u nás, více zde http://leva-net.webnode.cz/products/preklad-rozhovoru-s-irinou-bergset

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Božie slovo pýta každé srdce (Mons. Michal Keblušek)

  Púchovský farár, dekan   Mons. Mgr. Michal Keblušek   vybral zo svojich homílií reprezentatívny súbor a zaradil ho do zbierky s príznačným názvom   Božie slovo pýta každé srdce . Autor zvolil typický až klasický štýl rozprávania či rozprávačstva – narácie. Evanjeliové fundamentálne výroky, podobenstvá aj udalosti rozvíja, do príbehov z reality všedných dní, z diania v živote jedincov i spoločenstiev. Mons. M. Keblušek často cituje príklady, epizódy a hlavne príbehy z literatúry, nielen náboženskej, ale aj klasickej prózy. Odporúča zaujímavé románové diela zhromaždeniu veriacich a takto dobrovoľne plní v súčasných časoch mimoriadne vzácnu hrebendovskú misiu propagátora kvalitnej knihy. Kazateľ svojimi homíliami, prípadne katechézami prostredníctvom prerozprávaného textu oslovuje adresáta prítomného na bohoslužbe. Preberá fakty, argumenty, esteticko-umelecké obrazy z viacerých zdrojov. Tento tvorivý kompozičný proces vyúsťuje do rétorického prejavu, ktorý interpret musí zasadiť do súra

Ako sa zmieriť so životom (Jozef Augustyn - Lucyna Slupová)

  Existuje vôbec na to nejaký recept? Mnohí hľadali odpoveď v hlbinách svojho srdca: hľadali, našli a ďalší hľadajú. Ako príznaky nevyrovnanosti v našom živote môžu byt naše neprimerané reakcie, ako sú   rozčuľovanie, výbuchy zlosti, rebélie. reflexie pomsty, urážlivosť, uzavieranie sa do seba, depresie . Uznanie vlastnej hodnoty a vyrovnanie sa so sebou samým sa utvára už v detstve a veľkú úlohu tu má láska našich rodičov a ak sme ju nezakúsili, nedokážeme ju preukazovať druhým. Tu patria i naše prežité krivdy, utrpenia, šikanovania. Určité povahové deformácie sú spôsobené tzv. podmienečnou láskou pri výchove, čo je tretia komnata" v našej mysli, čo všetko môže byť v nej ukryté, ale nie zabudnuté. Táto malá kniha nás smeruje k tomu, ako poznať a prijať pravdu o sebe a ako si môže človek i sám pomôcť. Avšak príbeh policajného seržanta Jasona je iný. uvádzajú sa jeho zdanlivo hrdinské akcie, v ktorých riskuje ľahkovážne svoj život, preto bol psychológom označený za potenciálneho sa

Alzheimerova nemoc - šanca na väčšiu ľudskosť

  Táto nemoc sa stáva spoločenským problémom napriek lekárskemu pokroku. Návrat ku kresťanskej podstate. (Informácia je užitočná pre ošetrovateľov tejto choroby, ale i pedagógovia a rodičia pre výchovou deti si tu nájdu svoje, a aj takí, ktorí sú pred dôchodcovským vekom, ale vo viere sú vlažní alebo dokonca ateisti). Alzheimerova nemoc nie je nevyliečiteľná, ešte nie. Možno sa blížime k téme s aforizmom kolumbijského filozofa a esejistu Nicolása Goméza Davilu, ktorý povedal: „Opravdivé problémy nemajú žiadne riešenie, len svoje dejiny.“ Riešenie by sa mohlo nájsť v budúcnosti, ale teraz sa zdá, zo súčasného pohľadu, že sa bude problém len zväčšovať. Niektoré čísla by to mohli len podtrhnúť: Dnes máme podľa údajov Nemeckej Alzheimerovej spoločnosti 1,4 miliónov pacientov s touto nemocou v Nemecku, za desať rokov to bude podľa odhadov odborníkov najmenej dva milióny. A to neplatí len pre Nemecko. Rýchle starnutie populácie v Európe umocňuje tento problém v celej EÚ. Podľa odhadov ALCOVE