Preskočiť na hlavný obsah

Stíny duše

 Temné stránky ľudskej psychiky z pohľadu hlbinnej psychológie a spirituálnej tradície.

*ľudská psychika * hriech * morálna teológia-dejiny * mytológia * pojednania *
Lekárka, psychoterapeutka Anne Meguirová má mnohoročnú prax v Londýne a v Paríži. Otázka: Odkiaľ pochádza zlo? Cirkevní otcovia dávno menovali: V tejto knihe sa zaoberá hlavnými smrteľnými hriechmi, ako sú pýcha, hnev, žiarlivosť, Lenivosť, nestriedmosť, lakomstvo, obžerstvo, dôsledkom čoho dostali rôzne choroby telesné i duševné, ktoré autorka sama diagnostikovala. Ku každému z nich A.Meguirová uvádza zaujímavé životné príbehy pacientov zo svojej liečiteľskej praxe z pohľadu etymológie, kresťanstva a hlbinnej psychológie.

Lenivosť – acedia po latinsky, sa považovala v stredoveku za jeden z hlavných smrteľných hriechov. Jej najväčšie prejavy sú nevôľa, skľúčenosť, mrzutosť, melanchólia, ľahostajnosť k tomu, čo je dobré. Lenivosť je hriech v mnohých vrstvách. Prejavuje sa i vo vyjadrení: „Toto nedokážem“. „Neštudoval som to, daj mi s tým pokoj“. „Nikto ma neoslovil“. „Nemám čas“. a pod. I keď slovo lenivosť sa vytráca z povedomia ľudí, tento hriech je stále tu. Patrí k nemu i nevera, podvody, korupcie, hospodárske zločiny. Tieto hriechy už patria k bežným prejavom dnešného života, vrhajú milióny ľudí do záhuby a tlač, rozhlas a televízia k tomu napomáhajú. V Európe sú dnes státisíce ak nie milióny nemajetných i nezamestnaných a miera hnevu voči lepšie situovaným je veľká. Sú to migrujúci ľudia v cudzej zemi, odrezaní od vlastnej kultúry. Budúcnosť, ktorá leží v rukách detí tejto vykorenenej spoločnosti, je ohrozená. Vytesnený hnev, zloba, ľahostajnosť dnešnej doby budú dedičstvom budúcnosti. Ak chceme obstáť, musíme sa zobudiť zo svojej ťažkej záhaľky, objaviť boží obraz v nás a nabehnúť na prirodzený rytmus s prírodou.
Hnev je pričinou mnohých onemocnení zažívacích orgánov i kožných ochorení. Jeden príklad. Ide o príbeh ženy s neverným manželom. Roky sa tvárila, akoby manželstvo bolo v poriadku. Hnev na manželovu nevernosť v sebe dusila a postupne sa premenil na chronickú depresiu, čím veľmi trpela a vypadali je aj vlasy. To si vyžiadalo dlhodobý liečebný proces. Hnev, ktorý v sebe dusila, bol koreňom zla aj jej hriechu. (Zaujímavý príbeh, manžel bol neverný, ale ona za svoje zlé postoje bola najväčším vinníkom.)
Lakomstvo. Po druhej svetovej vojne fascinácia peňazí v rôznych variáciách rozprestrela nad nami svoju sieť, do ktorej sa chytáme a tak strácame vedomie pre najvyššiu hodnotu, pre Boha. I keď ako jednotlivci máme malú možnosť to ovplyvniť, ale predsa môžeme rozpoznať toto všadeprítomné nebezpečenstvo posadnutia a máme vedieť sa pred ním chrániť. K lakomstvu sa druží chamtivosť, túžba vlastniť, hrabivosť, mamonárstvo a ďalšie. V podstate mnohí ľudia, ktorí dosiahli veľké bohatstvo, sú lakomí, i keď niektorí z nich používajú peniaze na prospešné alebo dobročinné účely. Motívy ich jednania väčšinou nie sú nezištné. V pozadí môže stáť i túžba po moci so všetkým, čo so sebou moc prináša, zmyslové potešenie, zabezpečenie rodiny, detí, peňažné a majetkové transakcie, atď. Lakomstvo sa môže prejavovať i v sexuálnej oblasti. I frigidita žien je často toho príčinou.
Obžerstvo. Slávny Ovidius obviňuje bezbožné a hriešne počínanie požívačníka Erysichtona, ktorý vzal sekeru a vyrúbal stromy v posvätnom háji, atď. – Bezbrehé ničenie života sa dnes stáva normou. Vyvražďovanie národov, drancovanie prírody. Zločinné ničenie je výsledkom spoločnosti nadbytku. Veľkofarmy vytlačili roľníkov, ktorí mali vzťah k pôde, k zvieratkám. Mýtus o Erysichtonovi predstavuje človeka vykoreneného, ktorý stratil zmysel pre hodnoty. Ak vedomie človeka už nie je schopné rozlišovať dobré od zla, ide o nebezpečný stav. Dnes sa vytvára umelo produkovaná žiadostivosť – ide o módne trendy, skupinový tlak v parte mladých, o pocit súnaležitosti – to pripravuje cestu pre rozvoj žiadostivosti.

Z kresťanskej knižnice Púchov, 2008.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Božie slovo pýta každé srdce (Mons. Michal Keblušek)

  Púchovský farár, dekan   Mons. Mgr. Michal Keblušek   vybral zo svojich homílií reprezentatívny súbor a zaradil ho do zbierky s príznačným názvom   Božie slovo pýta každé srdce . Autor zvolil typický až klasický štýl rozprávania či rozprávačstva – narácie. Evanjeliové fundamentálne výroky, podobenstvá aj udalosti rozvíja, do príbehov z reality všedných dní, z diania v živote jedincov i spoločenstiev. Mons. M. Keblušek často cituje príklady, epizódy a hlavne príbehy z literatúry, nielen náboženskej, ale aj klasickej prózy. Odporúča zaujímavé románové diela zhromaždeniu veriacich a takto dobrovoľne plní v súčasných časoch mimoriadne vzácnu hrebendovskú misiu propagátora kvalitnej knihy. Kazateľ svojimi homíliami, prípadne katechézami prostredníctvom prerozprávaného textu oslovuje adresáta prítomného na bohoslužbe. Preberá fakty, argumenty, esteticko-umelecké obrazy z viacerých zdrojov. Tento tvorivý kompozičný proces vyúsťuje do rétorického prejavu, ktorý interpret musí zasadiť do súra

Ako sa zmieriť so životom (Jozef Augustyn - Lucyna Slupová)

  Existuje vôbec na to nejaký recept? Mnohí hľadali odpoveď v hlbinách svojho srdca: hľadali, našli a ďalší hľadajú. Ako príznaky nevyrovnanosti v našom živote môžu byt naše neprimerané reakcie, ako sú   rozčuľovanie, výbuchy zlosti, rebélie. reflexie pomsty, urážlivosť, uzavieranie sa do seba, depresie . Uznanie vlastnej hodnoty a vyrovnanie sa so sebou samým sa utvára už v detstve a veľkú úlohu tu má láska našich rodičov a ak sme ju nezakúsili, nedokážeme ju preukazovať druhým. Tu patria i naše prežité krivdy, utrpenia, šikanovania. Určité povahové deformácie sú spôsobené tzv. podmienečnou láskou pri výchove, čo je tretia komnata" v našej mysli, čo všetko môže byť v nej ukryté, ale nie zabudnuté. Táto malá kniha nás smeruje k tomu, ako poznať a prijať pravdu o sebe a ako si môže človek i sám pomôcť. Avšak príbeh policajného seržanta Jasona je iný. uvádzajú sa jeho zdanlivo hrdinské akcie, v ktorých riskuje ľahkovážne svoj život, preto bol psychológom označený za potenciálneho sa

Alzheimerova nemoc - šanca na väčšiu ľudskosť

  Táto nemoc sa stáva spoločenským problémom napriek lekárskemu pokroku. Návrat ku kresťanskej podstate. (Informácia je užitočná pre ošetrovateľov tejto choroby, ale i pedagógovia a rodičia pre výchovou deti si tu nájdu svoje, a aj takí, ktorí sú pred dôchodcovským vekom, ale vo viere sú vlažní alebo dokonca ateisti). Alzheimerova nemoc nie je nevyliečiteľná, ešte nie. Možno sa blížime k téme s aforizmom kolumbijského filozofa a esejistu Nicolása Goméza Davilu, ktorý povedal: „Opravdivé problémy nemajú žiadne riešenie, len svoje dejiny.“ Riešenie by sa mohlo nájsť v budúcnosti, ale teraz sa zdá, zo súčasného pohľadu, že sa bude problém len zväčšovať. Niektoré čísla by to mohli len podtrhnúť: Dnes máme podľa údajov Nemeckej Alzheimerovej spoločnosti 1,4 miliónov pacientov s touto nemocou v Nemecku, za desať rokov to bude podľa odhadov odborníkov najmenej dva milióny. A to neplatí len pre Nemecko. Rýchle starnutie populácie v Európe umocňuje tento problém v celej EÚ. Podľa odhadov ALCOVE