Autor knihy V.E. Frankl, svetoznámy psychiater už pred 50-tými rokmi zdôrazňuje, že hľadanie individuálneho zmyslu života je niečo, čo umožňuje prežiť aj ťažké skúšky. Vôľu k zmyslu považuje za vrodenú. Človek má viac vnútornej slobody ako si myslí a tak môže zaujať určitý vnútorný postoj aj k veciam, ktoré nemôže zmeniť. Podáva východiská pre bezradného, stále sa ponáhľajúceho človeka, trpiaceho existenciálnymi frustráciami, prebúdza a oživuje silu ducha. Prežil aj hrôzy koncentračného tábora, napriek tomu prežil šťastný a zmysluplný život.
Žijeme v časoch, keď nás prepadá pocit nezmyselnosti. Úlohou výchovy musí byť nielen sprostredkovať vedomosti, ale aj zjemňovať svedomie, zjemňovať ho aj pre Desatoro. Pacienti sa obracajú na psychiatra, lebo pochybujú o možnosti nájsť zmysel života. Úloha: „Lekári, nasledujte Kantovu radu, teda použiť filozofiu ako medicínu.“ Lekár sa musí odlíšiť od zverolekára (26). - Mnoho z toho, čo film „Hadia jama“ využíva z psychiatrických informácii, je mylné. Napr. považujú za múdrosť samovraždu kombinovanú s eutanáziou! „Vždy niečo zostane“ vravia latinčiari. Teda ostane v mysliach ľudí, čo videli (vo filme) a to potom padne jedného dňa na misku váh rozhodovania. Preto filmoví producenti by si mali uvedomiť, aké filmy natáčajú. Filmy, to je hromadná psychologická ordinácia, útok na duše ľudí. Lekári! My nemáme mlčať, lebo je našou úlohou starať sa, aby filmy, knihy, časopisy, televízia, rozhlas, teda všetko, čo pôsobí na masy a ovplyvňuje ich, bolo liekom pre život a nie jedom (32).
Dnes zápasíme o zmysel svojej existencie nájsť životný ciel a zmysel bytia. Nesmieme sa nechať hnať pudmi. Človek uteká pred vlastnou svojou osamelosťou a prázdnotou, upadá do zmätku. - Fatalizmus, provizórny postoj k životu a tým tretím symptómom z kolektívnej neurózy je „kolektívne myslenie“ a to vedie k štvrtému symptómu, k fanatizmu, takže neuznáva názor druhého, len ten svoj (napr. Hitler, 48). - Neuróza z nezamestnanosti v r. 1933 postihla prevážne mladých, ktorí upadali do stavu depresie. Tieto depresie sa dali vyliečiť, keď títo ľudia by prevzali nejaké čestné, neplatené, dobrovoľnícke funkcie vo verejnosti a tak by získali pocit, že slúžia dobrej veci, napr. ľuďom v núdzi, v charite...
Úzkosť a úzkostné neurózy. Kríza môže nastať aj odchodom do dôchodku, ak si predtým nezabezpečí vhodné záujmy. Možno hovoriť aj o nedeľnej neuróze, prejavuje sa melancholickou náladou, ide o vnútornú prázdnotu, ako dôsledok zdanlivo nezmyselného života (70). - Schizofrénia, ide o rozštiepenie mysle, známe sú tri typy: hebefrénia, katatónia a paranoidná schizofrénia a táto je najdôležitejšia. Začína tvorením bludných myšlienok, klamov, halucinácie. Chorí sa sťažujú, že počujú hlasy, ktoré ich sprevádzajú ironickými poznámkami alebo dostávajú rozkazy. Môže dôjsť až k šialenstvu (107). - (Psychoterapia psychóz musí byť nasmerovaná ináč ako pri neurózach). V mnohých prípadoch sa dá výchovou k sebadôvere zabrániť, aby schizofrénia vôbec prepukla, dokonca aj pri vrodenej dispozícii.
Je človek výsledkom dedičnosti a prostredia? Aj, aj. Dedičné vlastnosti meniť nemôžeme, prostredie iba čiastočne. Príbeh jedných dvojčat: Tieto jednovaječné dvojčatá mali rovnakú dedičnú výbavu. Jeden z dvojčat sa stál prešibaný a chytrý zločinec a druhé dvojča sa stalo vynikajúcim policajným kriminálnikom. Teda dedičná výbava nebola rozhodujúca, ale ďalšie činitele, prostredie a slobodná vôľa. Autor tu predkladá ďalšie príbehy zo života amerických vojakov v japonskom zajatí, o slobode zaujať postoj k danej situácii, áno alebo nie. - Lekár má najväčšie možnosti poznať silu ducha. Ak k tomu poznaniu nedôjde, potom nie je vinná veda, ale lekár, že neštudoval dôkladne(154).
Táto kniha je ako terapeutikum, tzv.biblioterapia. Pacientovi sa odporúča čítať určité knihy. Možnosť použiť čítanie knihy terapeuticky je nad rámec liečenia choroby, ale mnohí pacienti sa čítaním kníh zbavili svojej neurózy. Správna kniha v správnom čase odradila mnohých od samovraždy. - Tolstého poviedka o smrti Ivana Iljiča, ktorý si uvedomil, že premárnil svoj život. Práve týmto poznaním dokázal svoj premárnený život spätne naplniť zmyslom (163). - Svet nie je zdravý ale je liečiteľný. Masovú neurózu dneška charakterizuje pocit nezmyselnosti, zvlášť u mládeže. K tomu ešte dodávam: Na rozdiel od zvieraťa človeku žiaden inštinkt nehovorí, čo musí. A na rozdiel od ľudí minulých čias, ktorým tradícia bola nápomocná, človekovi dneška už tradícia nehovorí, čo má robiť a tak ani poriadne nevie, čo vlastne chce. Potom je to tak, že buď chce iba to, čo druhí robia a máme tu konformizmus, alebo robí iba to, čo druhí chcú od neho, a máme tu totalitarizmus.
Pokiaľ ide o nezamestnaneckú neurózu, je to choroba a v r. 1933 sa ukázalo, že nešlo len o ekonomickú, ale aj o duševnú biedu. Bez práce sa zdal ľuďom život nezmyselný a pripadali si neužitoční. Podobne to platí aj kríze dôchodkového veku, keďže okrem práce nemali žiadnu náplň života, časom sa mnohí „zosypali“. - Nič však nedokáže byť takým katalyzátorom hľadania zmyslu ako dobrá kniha. Tak sa človek aj v čase hospodárskej krízy dokáže udržať „nad vodou“, prežiť zmysluplne. K tomu patrí, že v protiklade k masmédiám a k ich ohlupovaniu ľudí, kniha si žiada, aby ste ju prečítali, rozmýšľali nad jej obsahom. Kniha napĺňa človeka a umožňuje mu „prísť k sebe“...
Kresťanská knižnica Púchov.2009. Ďalšie odborné knihy V. Frankla: Neuvedomený Boh, Trpiaci človek, Vôľa k zmyslu.
Komentáre
Zverejnenie komentára