Preskočiť na hlavný obsah

Päť druhov lásky (M. Valtorta)

 Ako môže byť čistá a zároveň hriešnica? 3-ročná Mária. Jej otec Joachym jej to priblížil na podobenstve o malom vrabčekovi, ktorého jej priniesol a ktorého zachránil pred nebezpečenstvom pádu. V podobenstve jej vysvetlil, že Boh ju zachránil vopred a preto mu musí dobrorečiť dvakrát. A malá Božia panna zakúsila svoje prvé duchovné materstvo na onom vtáčikovi, ktorého pustila na slobodu, keď zosilnel, ale ktorý už nikdy neopustil nazaretskú záhradu...Z knihy č. 3 Evanjelium, ako bolo zdelené M. Valtorte.

„ Moja matka sa zasvätila panenstvu z lásky. Ale keďže bola dokonalým stvorením, mala materstvo v krvi a v duchu. Lebo žena je stvorená, aby bola matkou. A je úchylkou, ak je hluchá na tento cit, akým je láska druhého stupňa dôležitosti...“
Pomaly sa priblížili i ďalší.
„Čo tým chceš povedať, Učiteľ, keď vravíš o láske druhej dôležitosti?“ pýta sa Júda Tadeáš.
„Brat môj, je veľa lások a majú rozdielnu dôležitosť. Existuje láska prvej dôležitosti – láska, ktorou milujeme Boha. Potom je láska druhej dôležitosti – materinská a otcovská láska, lebo ak je láska k Bohu celkom duchovná, táto je z dvoch časti duchovná a iba z jednej časti telesná. Tu sa mieša cit ľudskej náklonnosti, ale prevláda v nej vyšší cit, lebo otec a matka, ktorí sú takým zdravým a svätým spôsobom, nedávajú iba pokrm a poláskanie telu dieťaťa, ale aj výživu a lásku pre rozum a ducha svojho dieťaťa. Je až také pravdivé to, čo hovorím, že tí, čo sa venujú deťom, hoci len aby ich vzdelávali, dospejú k tomu, že ich milujú, akoby boli ich vlastným telom.“
Naozaj, ja som veľmi miloval svojich žiakov“ vraví Ján z Endoru.
„Pochopil som, že si musel byť dobrým učiteľom, keď som videl, ako sa správaš k Jábesovi.“
Muž z Endoru sa sklonil a bez slov pobozká Ježišovi ruku.
„Prosím, pokračuj v tvojej klasifikácii lások“ poprosí Horlivec.
„Ďalej je to láska k manželke, láska tretej dôležitosti, lebo – hovorím stále o zdravých a svätých láskach – sa skladá napoly z duchovnej a napoly z telesnej lásky. Muž je pre manželku učiteľom a otcom okrem toho, že je manželom; žena je pre manžela anjelom a matkou okrem toho, že je manželkou. To sú tri najvyššie lásky.“
A láska k blížnemu? Nemýliš sa ? Alebo si na ňu zabudol? Pýta sa Judáš.
Ostatní sa naň pozrú zarazene ... a nahnevane.
Ale Ježiš pokojne odpovie: „Nie Judáš. Ale dávaj pozor. Boha treba milovať, lebo je Boh, a teda netreba nijaké vysvetlenie na presvedčenie o tejto láske. On je Ten, ktorý je, čiže Všetko. A človek, nič, ktoré sa stáva časťou* (zbožstvená, nie identitou podstaty) Všetkého skrze dušu, ktorú mu vlial Večný – bez nej by človek bol jedným z mnohých divokých zvierat žijúcich na zemi, vo vode alebo vo vzduchu-, sa mu musí klaňať z povinnosti. A aj preto, aby si zaslúžil prežiť vo Všetkom, teda aby si zaslúžil stať sa súčasťou svätého Božieho ľudu v nebi, obyvateľom Jeruzalemu, ktorý nebude poznať znesvätenie ani zničenie naveky.
Láska človeka a zvlášť ženy k potomstvu, je označená ako príkaz v slovách Boha k Adamovi a Eve potom, ako ich požehnal a videl, že urobil „dobre“ v onen dávny šiesty deň, v prvý šiesty deň stvorenia. Boh im povedal: „Ploďte a množte sa a naplňte zem...!“
Vidím tvoju nevyslovenú námietku a ihneď ti odpovedám takto: Keďže v stvorenstve pred hriechom bolo všetko usporiadané a zakladalo sa na láske, toto rozmnoženie sa detí by bolo bývalo láskou, svätou, čistou, mocnou, dokonalou. A Boh ju dal ako prvé prikázanie človeku: Ploďte a množte sa. A teda milujte svoje deti po mne. Láska, aká je teraz, súčasné plodenie detí, vtedy neexistovalo. Nejestvovalo zlo a s ním nebol hrozný hlad po zmyselnosti. Muž miloval ženu a žena milovala muža prirodzene. Nie však prirodzene podľa prirodzenosti ako ju chápeme my, alebo lepšie, ako ju chápete vy, ľudia, ale podľa prirodzenosti Božích detí, teda nadprirodzene...
Keby neboli jestvovali tri piliere troch lások, o ktorých sme hovorili vyššie, mohla by jestvovať láska k blížnemu? Nie, nemohla by. Láska k Bohu robí z Boha priateľa a učí láske. Kto nemiluje Boha, ktorý je dobrý, iste nemôže milovať blížneho, ktorý väčšinou má nedostatky. Keby na svete nebola manželská láska a rodičia, nemohol by jestvovať blížny, lebo blížny pochádza zo synov zrodených z ľudí. Súhlasiš?“
„Áno, Učiteľ, neuvažoval som o tom“
„Je naozaj ťažké dostať sa k prameňom. Človek je už po stáročia a tisícročia zatlačený v bahne a tie pramene sú tak vysoko na vrchoch. Prvým prameňom je ten, ktorý prichádza z priepastnej výšky – Boh...Ale ja vás vezmem za ruku a zavediem vás k prameňom. Ja viem, kde sú...“
„A ostatné lásky?“ spýtajú sa Šimon Horlivec a muž z Endoru.
„Prvá láska v druhej sérii je láska k blížnemu. V skutočnosti je štvrtou láskou čo do dôležitosti. Potom prichádza láska k poznaniu a po nej láska k práci“.
„A to je všetko?“. „Áno, to je všetko.“
„Ale je ešte veľa ďalších lások“ zvolá Judáš Iškariotsky.
„Nie. Jestvuje len ďalší hlad. Ale to nie sú lásky. Sú to falošné lásky. Popierajú Boha, popierajú človeka. Preto nemôžu byť láskou, lebo sú odmietnutím a odmietnutie je nenávisť.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Božie slovo pýta každé srdce (Mons. Michal Keblušek)

  Púchovský farár, dekan   Mons. Mgr. Michal Keblušek   vybral zo svojich homílií reprezentatívny súbor a zaradil ho do zbierky s príznačným názvom   Božie slovo pýta každé srdce . Autor zvolil typický až klasický štýl rozprávania či rozprávačstva – narácie. Evanjeliové fundamentálne výroky, podobenstvá aj udalosti rozvíja, do príbehov z reality všedných dní, z diania v živote jedincov i spoločenstiev. Mons. M. Keblušek často cituje príklady, epizódy a hlavne príbehy z literatúry, nielen náboženskej, ale aj klasickej prózy. Odporúča zaujímavé románové diela zhromaždeniu veriacich a takto dobrovoľne plní v súčasných časoch mimoriadne vzácnu hrebendovskú misiu propagátora kvalitnej knihy. Kazateľ svojimi homíliami, prípadne katechézami prostredníctvom prerozprávaného textu oslovuje adresáta prítomného na bohoslužbe. Preberá fakty, argumenty, esteticko-umelecké obrazy z viacerých zdrojov. Tento tvorivý kompozičný proces vyúsťuje do rétorického prejavu, ktorý interpret musí zasadiť do súra

Ako sa zmieriť so životom (Jozef Augustyn - Lucyna Slupová)

  Existuje vôbec na to nejaký recept? Mnohí hľadali odpoveď v hlbinách svojho srdca: hľadali, našli a ďalší hľadajú. Ako príznaky nevyrovnanosti v našom živote môžu byt naše neprimerané reakcie, ako sú   rozčuľovanie, výbuchy zlosti, rebélie. reflexie pomsty, urážlivosť, uzavieranie sa do seba, depresie . Uznanie vlastnej hodnoty a vyrovnanie sa so sebou samým sa utvára už v detstve a veľkú úlohu tu má láska našich rodičov a ak sme ju nezakúsili, nedokážeme ju preukazovať druhým. Tu patria i naše prežité krivdy, utrpenia, šikanovania. Určité povahové deformácie sú spôsobené tzv. podmienečnou láskou pri výchove, čo je tretia komnata" v našej mysli, čo všetko môže byť v nej ukryté, ale nie zabudnuté. Táto malá kniha nás smeruje k tomu, ako poznať a prijať pravdu o sebe a ako si môže človek i sám pomôcť. Avšak príbeh policajného seržanta Jasona je iný. uvádzajú sa jeho zdanlivo hrdinské akcie, v ktorých riskuje ľahkovážne svoj život, preto bol psychológom označený za potenciálneho sa

Alzheimerova nemoc - šanca na väčšiu ľudskosť

  Táto nemoc sa stáva spoločenským problémom napriek lekárskemu pokroku. Návrat ku kresťanskej podstate. (Informácia je užitočná pre ošetrovateľov tejto choroby, ale i pedagógovia a rodičia pre výchovou deti si tu nájdu svoje, a aj takí, ktorí sú pred dôchodcovským vekom, ale vo viere sú vlažní alebo dokonca ateisti). Alzheimerova nemoc nie je nevyliečiteľná, ešte nie. Možno sa blížime k téme s aforizmom kolumbijského filozofa a esejistu Nicolása Goméza Davilu, ktorý povedal: „Opravdivé problémy nemajú žiadne riešenie, len svoje dejiny.“ Riešenie by sa mohlo nájsť v budúcnosti, ale teraz sa zdá, zo súčasného pohľadu, že sa bude problém len zväčšovať. Niektoré čísla by to mohli len podtrhnúť: Dnes máme podľa údajov Nemeckej Alzheimerovej spoločnosti 1,4 miliónov pacientov s touto nemocou v Nemecku, za desať rokov to bude podľa odhadov odborníkov najmenej dva milióny. A to neplatí len pre Nemecko. Rýchle starnutie populácie v Európe umocňuje tento problém v celej EÚ. Podľa odhadov ALCOVE