Preskočiť na hlavný obsah

Príroda hovorí o Bohu

 Cieľom pozorovania rastlinného a živočíšneho sveta je pomôcť rodičom a katechétom navykať deti pozorovať Božie cesty v prírode a načúvať im. deti, ktoré sa takto naučia počúvať Logosu v prírode, budú lepšie pripravené aj na konfrontáciu s marxistickým chápaním.


Obilné steblo. pšenice alebo raže je takým architektonickým zázrakom. Jeho výška je 400 krát väčšia ako jeho priemer. V žľaboch stebla sa nachádzajú schody, chodby a výťahy pre živiny, a vodovody až do výšky stebla, kde hore je umiestnená chemická továreň, v ktorej sa vyrába obilné zrno pre chlieb. Milióny kláskov na zvlnenom poli svedčia o zázračnej múdrosti a všemohúcnosti Božej.

Mačka a zmija. Zmija zahryzne do mačky a odskočí. Mačka skočí k zmiji, usmrtí ju a odchádza do lesíka. O krátky čas sa vráti a pustí sa do svojej koristi. Hodiny letia a jed neúčinkuje. Prečo? Mačka si v lese našla niekoľko byliniek, ktoré zožrala a tým zahnala účinok jedu. Ako to mohla mačka vedieť, ktoré bylinky sú na to, veď nikdy neštudovala farmáciu?

Zelené tajomstvo. Tráva a lístie dokážu vyrobiť cukor miešaním vody a slnečných lúčov. Každý list a steblo trávy sú ako dokonalé automatizované továrne.

Osa inštinktívne „vie“, že všetky pohyby húsenice riadi nervový systém, nervy sa sústreďujú v jednom uzle, v mozgovom ganglii. Treba trafiť obeť presne do tohto uzla jedným bodnutím. Osa sa nikdy necvičila na túto operáciu a predsa jedným bodnutím paralyzuje húsenicu. Osi ale i mnohé iné živočíchy majú vrodené tieto inštinkty asi od stvorenia sveta. Je to „múdrosť“, ktorá sa neučí, je nevedomá, ale ktorá sa uvádza do praxe. Štúdium inštinktov priviedlo mnohých prírodovedcov k tomu, že odmietli Darwinovú vývojovú teóriu. Osi odjakživa vyrábajú papier z drevených vlákien a kôry stromov a slinami vyhotovujú voštiny, hniezda. Ľudia tisíce rokov písali na hlinené tabuľky a pergamen, kým vynašli papier na písanie. Ako osi, tak i Japonci využívajú papier ako stavebný materiál pre jeho vynikajúce vlastnosti, sú ľahké, sú odolné otrasom, sú elastické, lacné, teplé.

Púpava, keď dozreje, jej semienka v podobe vločkovitých padáčikov, sformované do gule, vietor ľahko zdvihne a padáčiky letia široko – ďaleko.

Niektoré sťahovavé vtáky už tisícročia telia tými istými trasami. Na jar sa letí z juhu na sever, na jeseň zo severu na juh. Ako sa orientujú na tisícky kilometrových vzdušných cestách bez máp, bez kompasu, bez rádia? Letia 60 km rýchlosťou za hodinu, na viacerých miestach oddychujú a v noci pokračujú v ďalšom lete pod oblakmi, aj keď je zamračené. Tieto vtáky pravdepodobne sledujú neviditeľné magnetické siločiary zemského magnetického poľa alebo nejakých iných vĺn. Takto to perfektne funguje už oveľa skôr, ako sa na zemi objavili prví ľudia.

Sú niekde vo vesmíre ľudia? Na Marse skoro naisto niet života. Nie je tam voda ani vzduch, ani dážď, ani riek, ani jar, ani leto, ani magnetické pole. Na Venuši a Merkúre život nie je. Otázka, či je zem stredom vesmíru? Ale určite je v strede pozornosti Boha Stvoriteľa. Jeden dôkaz: Os, okolo ktorej sa zem točí, je naklonená vzhľadom na rovinu jej dráhy okolo slnka o 23,5 stupňa. To je najoptimálnejší sklon pre život na zemi. Keby bol sklon iný, napr. 28 stupňov, Európa by nebola súca na život. Päť mesiacov by bola strašná zima. Ľadovce by pokryli celú Európu. Po krátkej jari by nastalo 5 mesiacov tropické leto, ľadovce by sa roztopili a celá Európa by bola pod vodou.

Lietadlá a vtáky. Najdokonalejšie tryskové lietadlo nemá takú dobrú aerodynamickú líniu ako rýchle vtáky. Mnohé vtáky letia rýchlejšie ako lietadlá. Krahulec preletí 200 km za hodinu, albatros vyše 400 km. Obdivuhodné je krídlo a perie. Každé pierko sa skladá z asi 30 miliónov drobných, usporiadaných chumáčikov.

Pavúka poznáme, ako vie spriadať svoje pavučinové siete. Najprv natiahne niekoľko základných nití a potom pletie sieť do kruhu podľa rozličných vzorov, podľa druhu pavúka a utiahne sa do skrýše. Stred siete spojí „telegrafickou“ pavučinou, cez ktorú dostáva signál, že sa muška chytila. Pavúk dokáže chytiť i myš do svojej siete. Vie loviť aj pod vodou v rieke, na to si zhotoví zvláštny vzduchový zvon.

Sever. Malá magnetická ihla na buzole ukazuje stále smer sever – juh. Celá naša zem odjakživa je chránená takým neviditeľným ochranným obalom, magnetizmom, ktorý má za úlohu odrážať tvrdé, hmotné častice, ktoré letia po vesmíre všetkými smermi, aby voľne nepadali na zem, lebo by pozabíjali všetko živé.

Mozog. V nemocnici v Omahe vyoperovali lekári celú ľavú polovicu chorého mozgu 47. ročnému mužovi menom Ernst Coe. V tejto polovici sa nachádza celá séria dôležitých mozgových centier pre reč, čítanie, písanie, pre fyzickú aktivitu. Bola obava, že operáciou to všetko stratí. A predsa v krátkom čase začal hovoriť a pohybovať nehybnou pravou rukou. Poučenie: Pre všetkých, ktorí si myslia, že človek nemá dušu a myslia si, že mozog je centrom vedomia a že mozog tvorí myšlienku, tak sú na omyle, potvrdzuje to i táto operácia. Kresťanská náuka o nehmotnej a nesmrteľnej duši stvorenej Bohom je vierohodná.

Mravce. Sledujme, ako si stavajú mraveniská, ako si budujú tunely, ako nosia bremená a robia si zásoby a ako sa v tom mravenisku neustále ale účelne hemžia. Nikto ich nediriguje a každý vie, čo má robiť. V tropických krajoch sú aj mravce, ktoré žijú na stromoch, tam si robia domčeky z listov. Ako si u toho obdivuhodne počínajú. List mravce skrútia skrútia do trubičky, zlepia trubičku, či zošijú. To je celý proces, k tomu využívajú larvy, ktoré pod tlakom púšťajú lepkavú šťavu, z ktorej mravce súkajú lepiace nite. Mladé mravce, ktoré nikto neučil tomuto remeslu, vedia to robiť automaticky, presne. Odkiaľ to vedia? V prírode je veľa čo obdivovať, pohybujúce oblaky, letiace kŕdle vtákov, stromy, lístie, traviny, lúčne kvety, hmyz, atď. Japonci niečo podobné robia už stáročia. Na jar vychádzajú do prírody a obdivujú kvitnúce stromy a to vedia uprene pozorovať hodiny.

Z Kresťanskej knižnice Púchov, 2010. Z.Kustič: Príroda hovorí o Bohu, Dobrá kniha, 1994, Trnava.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Božie slovo pýta každé srdce (Mons. Michal Keblušek)

  Púchovský farár, dekan   Mons. Mgr. Michal Keblušek   vybral zo svojich homílií reprezentatívny súbor a zaradil ho do zbierky s príznačným názvom   Božie slovo pýta každé srdce . Autor zvolil typický až klasický štýl rozprávania či rozprávačstva – narácie. Evanjeliové fundamentálne výroky, podobenstvá aj udalosti rozvíja, do príbehov z reality všedných dní, z diania v živote jedincov i spoločenstiev. Mons. M. Keblušek často cituje príklady, epizódy a hlavne príbehy z literatúry, nielen náboženskej, ale aj klasickej prózy. Odporúča zaujímavé románové diela zhromaždeniu veriacich a takto dobrovoľne plní v súčasných časoch mimoriadne vzácnu hrebendovskú misiu propagátora kvalitnej knihy. Kazateľ svojimi homíliami, prípadne katechézami prostredníctvom prerozprávaného textu oslovuje adresáta prítomného na bohoslužbe. Preberá fakty, argumenty, esteticko-umelecké obrazy z viacerých zdrojov. Tento tvorivý kompozičný proces vyúsťuje do rétorického prejavu, ktorý interpret musí zasadiť do súra

Alan Ames - Príbehy lásky

  Je ich v tomto dielku zaznamenaných vyše 50, sú inšpirované, vlastne podané P. Ježišom a Pannou Máriou Alanovi Amesovi a pred napísaním ich prekonzultoval s duchovným vodcom o. Gerardom Dickinsonom z Austrálie. Každý život na zemi sa môže stať ďalším príbehom lásky zapísaným do Ježišovho srdca. Všetky tieto sú vynikajúce a tu je niekoľko inšpirujúcich ukážok: *Bol istý muž, silný, nikoho nepotreboval, spoliehal sa na seba. Ochorel a potreboval pomoc druhých. Bol iný muž, slabý, neschopný, ale vždy sa obrátil na Boha o pomoc. V jeden deň sa títo dvaja muži stretli a silný muž teraz prijal od slabého pomoc a čudoval sa a hovorí slabšiemu: „Odkiaľ berieš tú silu?“ Hovorí: „Dáva mi ju Boh ako dar, o ktorý sa delím s inými. Nezáviď mi, len sa obráť na Boha a dá ti ako dáva mne. On má dosť sily pre každého“. 12. *Raz, keď som sa rozprával so skupinou mojich učeníkov, jeden sa spýtal: „Pane, si Mesiáš?“. Odvetil som otázkou: „Čo si myslíš ty?“ Jeho odpoveď: „Neviem, si dobrý, svätý“. Pozrel

Upaľovanie čarodejníc a inkvizícia

  Boli to zvlášť svetské vlády, ktoré prenasledovali čarodejky ako rušiteľky pokoja, a pre škodenie čarami. Inkvizícia bola zriadená k sledovaniu heréz a heretikov. Čarodejnicami sa začala zaoberať až na konci stredoveku a čarodejnice neboli hlavným predmetom záujmu. Prenasledovania čarodejníc bolo kruté, konali sa po skončení stredoveku, teda v novoveku. Čo sa týka „Kladiva na čarodejnice“ z r. 1487, tento spis choromyseľného dominikána Kramera inkvizícia ihneď odmietla a bol daný na index. Ale svetské súdy ho používali(11). Už od dávnoveku, vo všetkých svetových kultúrach boli ľudia, ktorí verili a veria, že existujú osoby, ktoré môžu pôsobiť na ľudí a toto pôsobenie v tých kultúrach je označené za nadprirodzené. Vplyv môže byť kladný (liečitelia), alebo záporný, škodlivý (čarodejnice, „čierna mágia“, zaklínači, pakt s diablom). Tak dochádzalo v dejinách k vlnám prenasledovania čarodejníc. V Afrike čarodejnice fungujú dodnes. V Tanzánii každoročne sú z čarodejníctva obžalované a usmr