Preskočiť na hlavný obsah

Príroda hovorí o Bohu

 Cieľom pozorovania rastlinného a živočíšneho sveta je pomôcť rodičom a katechétom navykať deti pozorovať Božie cesty v prírode a načúvať im. deti, ktoré sa takto naučia počúvať Logosu v prírode, budú lepšie pripravené aj na konfrontáciu s marxistickým chápaním.


Obilné steblo. pšenice alebo raže je takým architektonickým zázrakom. Jeho výška je 400 krát väčšia ako jeho priemer. V žľaboch stebla sa nachádzajú schody, chodby a výťahy pre živiny, a vodovody až do výšky stebla, kde hore je umiestnená chemická továreň, v ktorej sa vyrába obilné zrno pre chlieb. Milióny kláskov na zvlnenom poli svedčia o zázračnej múdrosti a všemohúcnosti Božej.

Mačka a zmija. Zmija zahryzne do mačky a odskočí. Mačka skočí k zmiji, usmrtí ju a odchádza do lesíka. O krátky čas sa vráti a pustí sa do svojej koristi. Hodiny letia a jed neúčinkuje. Prečo? Mačka si v lese našla niekoľko byliniek, ktoré zožrala a tým zahnala účinok jedu. Ako to mohla mačka vedieť, ktoré bylinky sú na to, veď nikdy neštudovala farmáciu?

Zelené tajomstvo. Tráva a lístie dokážu vyrobiť cukor miešaním vody a slnečných lúčov. Každý list a steblo trávy sú ako dokonalé automatizované továrne.

Osa inštinktívne „vie“, že všetky pohyby húsenice riadi nervový systém, nervy sa sústreďujú v jednom uzle, v mozgovom ganglii. Treba trafiť obeť presne do tohto uzla jedným bodnutím. Osa sa nikdy necvičila na túto operáciu a predsa jedným bodnutím paralyzuje húsenicu. Osi ale i mnohé iné živočíchy majú vrodené tieto inštinkty asi od stvorenia sveta. Je to „múdrosť“, ktorá sa neučí, je nevedomá, ale ktorá sa uvádza do praxe. Štúdium inštinktov priviedlo mnohých prírodovedcov k tomu, že odmietli Darwinovú vývojovú teóriu. Osi odjakživa vyrábajú papier z drevených vlákien a kôry stromov a slinami vyhotovujú voštiny, hniezda. Ľudia tisíce rokov písali na hlinené tabuľky a pergamen, kým vynašli papier na písanie. Ako osi, tak i Japonci využívajú papier ako stavebný materiál pre jeho vynikajúce vlastnosti, sú ľahké, sú odolné otrasom, sú elastické, lacné, teplé.

Púpava, keď dozreje, jej semienka v podobe vločkovitých padáčikov, sformované do gule, vietor ľahko zdvihne a padáčiky letia široko – ďaleko.

Niektoré sťahovavé vtáky už tisícročia telia tými istými trasami. Na jar sa letí z juhu na sever, na jeseň zo severu na juh. Ako sa orientujú na tisícky kilometrových vzdušných cestách bez máp, bez kompasu, bez rádia? Letia 60 km rýchlosťou za hodinu, na viacerých miestach oddychujú a v noci pokračujú v ďalšom lete pod oblakmi, aj keď je zamračené. Tieto vtáky pravdepodobne sledujú neviditeľné magnetické siločiary zemského magnetického poľa alebo nejakých iných vĺn. Takto to perfektne funguje už oveľa skôr, ako sa na zemi objavili prví ľudia.

Sú niekde vo vesmíre ľudia? Na Marse skoro naisto niet života. Nie je tam voda ani vzduch, ani dážď, ani riek, ani jar, ani leto, ani magnetické pole. Na Venuši a Merkúre život nie je. Otázka, či je zem stredom vesmíru? Ale určite je v strede pozornosti Boha Stvoriteľa. Jeden dôkaz: Os, okolo ktorej sa zem točí, je naklonená vzhľadom na rovinu jej dráhy okolo slnka o 23,5 stupňa. To je najoptimálnejší sklon pre život na zemi. Keby bol sklon iný, napr. 28 stupňov, Európa by nebola súca na život. Päť mesiacov by bola strašná zima. Ľadovce by pokryli celú Európu. Po krátkej jari by nastalo 5 mesiacov tropické leto, ľadovce by sa roztopili a celá Európa by bola pod vodou.

Lietadlá a vtáky. Najdokonalejšie tryskové lietadlo nemá takú dobrú aerodynamickú líniu ako rýchle vtáky. Mnohé vtáky letia rýchlejšie ako lietadlá. Krahulec preletí 200 km za hodinu, albatros vyše 400 km. Obdivuhodné je krídlo a perie. Každé pierko sa skladá z asi 30 miliónov drobných, usporiadaných chumáčikov.

Pavúka poznáme, ako vie spriadať svoje pavučinové siete. Najprv natiahne niekoľko základných nití a potom pletie sieť do kruhu podľa rozličných vzorov, podľa druhu pavúka a utiahne sa do skrýše. Stred siete spojí „telegrafickou“ pavučinou, cez ktorú dostáva signál, že sa muška chytila. Pavúk dokáže chytiť i myš do svojej siete. Vie loviť aj pod vodou v rieke, na to si zhotoví zvláštny vzduchový zvon.

Sever. Malá magnetická ihla na buzole ukazuje stále smer sever – juh. Celá naša zem odjakživa je chránená takým neviditeľným ochranným obalom, magnetizmom, ktorý má za úlohu odrážať tvrdé, hmotné častice, ktoré letia po vesmíre všetkými smermi, aby voľne nepadali na zem, lebo by pozabíjali všetko živé.

Mozog. V nemocnici v Omahe vyoperovali lekári celú ľavú polovicu chorého mozgu 47. ročnému mužovi menom Ernst Coe. V tejto polovici sa nachádza celá séria dôležitých mozgových centier pre reč, čítanie, písanie, pre fyzickú aktivitu. Bola obava, že operáciou to všetko stratí. A predsa v krátkom čase začal hovoriť a pohybovať nehybnou pravou rukou. Poučenie: Pre všetkých, ktorí si myslia, že človek nemá dušu a myslia si, že mozog je centrom vedomia a že mozog tvorí myšlienku, tak sú na omyle, potvrdzuje to i táto operácia. Kresťanská náuka o nehmotnej a nesmrteľnej duši stvorenej Bohom je vierohodná.

Mravce. Sledujme, ako si stavajú mraveniská, ako si budujú tunely, ako nosia bremená a robia si zásoby a ako sa v tom mravenisku neustále ale účelne hemžia. Nikto ich nediriguje a každý vie, čo má robiť. V tropických krajoch sú aj mravce, ktoré žijú na stromoch, tam si robia domčeky z listov. Ako si u toho obdivuhodne počínajú. List mravce skrútia skrútia do trubičky, zlepia trubičku, či zošijú. To je celý proces, k tomu využívajú larvy, ktoré pod tlakom púšťajú lepkavú šťavu, z ktorej mravce súkajú lepiace nite. Mladé mravce, ktoré nikto neučil tomuto remeslu, vedia to robiť automaticky, presne. Odkiaľ to vedia? V prírode je veľa čo obdivovať, pohybujúce oblaky, letiace kŕdle vtákov, stromy, lístie, traviny, lúčne kvety, hmyz, atď. Japonci niečo podobné robia už stáročia. Na jar vychádzajú do prírody a obdivujú kvitnúce stromy a to vedia uprene pozorovať hodiny.

Z Kresťanskej knižnice Púchov, 2010. Z.Kustič: Príroda hovorí o Bohu, Dobrá kniha, 1994, Trnava.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Božie slovo pýta každé srdce (Mons. Michal Keblušek)

  Púchovský farár, dekan   Mons. Mgr. Michal Keblušek   vybral zo svojich homílií reprezentatívny súbor a zaradil ho do zbierky s príznačným názvom   Božie slovo pýta každé srdce . Autor zvolil typický až klasický štýl rozprávania či rozprávačstva – narácie. Evanjeliové fundamentálne výroky, podobenstvá aj udalosti rozvíja, do príbehov z reality všedných dní, z diania v živote jedincov i spoločenstiev. Mons. M. Keblušek často cituje príklady, epizódy a hlavne príbehy z literatúry, nielen náboženskej, ale aj klasickej prózy. Odporúča zaujímavé románové diela zhromaždeniu veriacich a takto dobrovoľne plní v súčasných časoch mimoriadne vzácnu hrebendovskú misiu propagátora kvalitnej knihy. Kazateľ svojimi homíliami, prípadne katechézami prostredníctvom prerozprávaného textu oslovuje adresáta prítomného na bohoslužbe. Preberá fakty, argumenty, esteticko-umelecké obrazy z viacerých zdrojov. Tento tvorivý kompozičný proces vyúsťuje do rétorického prejavu, ktorý interpret musí zasadiť do súra

Alzheimerova nemoc - šanca na väčšiu ľudskosť

  Táto nemoc sa stáva spoločenským problémom napriek lekárskemu pokroku. Návrat ku kresťanskej podstate. (Informácia je užitočná pre ošetrovateľov tejto choroby, ale i pedagógovia a rodičia pre výchovou deti si tu nájdu svoje, a aj takí, ktorí sú pred dôchodcovským vekom, ale vo viere sú vlažní alebo dokonca ateisti). Alzheimerova nemoc nie je nevyliečiteľná, ešte nie. Možno sa blížime k téme s aforizmom kolumbijského filozofa a esejistu Nicolása Goméza Davilu, ktorý povedal: „Opravdivé problémy nemajú žiadne riešenie, len svoje dejiny.“ Riešenie by sa mohlo nájsť v budúcnosti, ale teraz sa zdá, zo súčasného pohľadu, že sa bude problém len zväčšovať. Niektoré čísla by to mohli len podtrhnúť: Dnes máme podľa údajov Nemeckej Alzheimerovej spoločnosti 1,4 miliónov pacientov s touto nemocou v Nemecku, za desať rokov to bude podľa odhadov odborníkov najmenej dva milióny. A to neplatí len pre Nemecko. Rýchle starnutie populácie v Európe umocňuje tento problém v celej EÚ. Podľa odhadov ALCOVE

Ako sa zmieriť so životom (Jozef Augustyn - Lucyna Slupová)

  Existuje vôbec na to nejaký recept? Mnohí hľadali odpoveď v hlbinách svojho srdca: hľadali, našli a ďalší hľadajú. Ako príznaky nevyrovnanosti v našom živote môžu byt naše neprimerané reakcie, ako sú   rozčuľovanie, výbuchy zlosti, rebélie. reflexie pomsty, urážlivosť, uzavieranie sa do seba, depresie . Uznanie vlastnej hodnoty a vyrovnanie sa so sebou samým sa utvára už v detstve a veľkú úlohu tu má láska našich rodičov a ak sme ju nezakúsili, nedokážeme ju preukazovať druhým. Tu patria i naše prežité krivdy, utrpenia, šikanovania. Určité povahové deformácie sú spôsobené tzv. podmienečnou láskou pri výchove, čo je tretia komnata" v našej mysli, čo všetko môže byť v nej ukryté, ale nie zabudnuté. Táto malá kniha nás smeruje k tomu, ako poznať a prijať pravdu o sebe a ako si môže človek i sám pomôcť. Avšak príbeh policajného seržanta Jasona je iný. uvádzajú sa jeho zdanlivo hrdinské akcie, v ktorých riskuje ľahkovážne svoj život, preto bol psychológom označený za potenciálneho sa