Preskočiť na hlavný obsah

Potřebuji tvou lásku (Campbelle Ross)

Sme dobrí rodičia? Až pri čítaní tejto knihy som pochopila, jak mnoho chýb pri výchove som spravila (matka). Ľutujem, že sa mi táto kniha nedostala do ruky skôr, mnoho vecí by som robila ináč (matka dvoch dcér). Domov má na dieťa najväčší vplyv. Kniha je od Dr.R. Campbell, profesora pediatrie a psychiatrie v USA a otca 4 detí. Odovzdáva tu odborné i vlastné skúsenosti z výchovnej praxe.

U detí môžeme identifikovať deväť vrodených povahových rysov, tvoria základnú charakteristiku, sú zakorenené v celej osobnosti a dosť ťažko sa menia. Ide o 1) vrodené motorické aktivity, 2) rytmus funkcii, 3) prijatie alebo odmietnutie, 4) adaptabilita, 5) intenzita reakcie, 6) stupeň citlivosti reagovania, 7) kvalita nálady, 8) nesústredenosť, 9) rozpätie pozornosti a vytrvalosť. V bode 3, 4, 5 a 7 ide o to, či bude výchova obtiažna alebo nie. Ďalšiu úlohu zohráva matka, ide aj o to, či je to matka starostlivá alebo nie. Väčšina rodičov síce miluje svoje deti, ale nevedia správne vyjadriť lásku svojmu dieťaťu, a z toho vznikajú veľké problémy.
9) Príbeh Tomáša. Mal dobrých rodičov a predsa Tomáš mal pocit, že ho nemajú radi. „Kde sme spravili chybu?“ zamýšľajú sa rodičia s psychiatrom. 17) Prečo 15 r. dcéra Jenifer nečakane otehotnela. Dôležitým predpokladom dobrej výchovy je domov a vzťah medzi rodičmi, dobrá komunikácia. Na začiatku u Jeniferiných rodičov to fungovalo, vtedy je láska „slepá“, ale neskoršie sa ukázali povahové nedostatky. Medzi rodičmi vznikali konflikty, hádky, ale rodina fungovala. Treba sa naučiť prijímať svojich partnerov takých akí sú, i s chybami. Je malá pravdepodobnosť, že by rozvod a nové manželstvo alebo milostné dobrodružstvo umožnilo nájsť niekoho lepšieho, alebo prinieslo šťastie.
Poznáme racionálnu a emocionálnu komunikáciu. Mnohí sa necítia dobre pri emocionálnej komunikácii a preto sa jej vyhýbajú na škodu veci.
27) Druhý najdôležitejší vzťah v rodine je mať svoje deti rád bez ohľadu na ich chovanie. 31) Deti zrkadlia našu lásku, lásku rodičov, deti odrážajú našu lásku, ale sami ju nevytvárajú. Keď ju rodičia neprejavujú, deti ju nemôžu vracať. Ako lásku prejaviť? 34) Na to sú štyri spôsoby vyjadrenia: kontaktom očami, fyzickým, sústredenou pozornosťou, sebakázňou.
38) Rodič má byť vzorom svojim deťom.
Význam fyzického kontaktu dobre poznajú niektoré sekty a vedia to využiť v svoj prospech, keď rodičia zlyhajú. Tom nechtiac rozbil loptou okno, mrzelo ho to, ale otec ho doma zmlátil. tým v ňom vyvolal pocit bolesti, hnevu, vzdoru (11). Raz i môj syn Dávid pri hre s loptou rozbil okno u nás doma. Prišiel som unavený domov a Dávid mi to bojazlivo vyrozprával. Vedel, že sa previnil a bolo mu to ľúto a mi hovorí: „Ocko a máš ma ešte rád, keď som to okno rozbil?“ Objal som chlapca a povedal mu: „ Okno nechám zaskliť, ale budúce si hrajte ďalej od domu, ano?“. Dávidovi sa okamžite uľavilo, zavzlykal a položil sa mi do náručia. Cítil som, ako sa láska rozlieva v jeho srdci. Bol to jeden z najkrajších okamihov môjho života. Pozor, sú deti, ktoré pri previnení povedia: „Je mi ľúto, prepáč“, ale nie je to pravda, to nie je úprimná ľútosť. Na to treba dávať pozor a rozpoznať rozdiel. (93).
Dieťa má cítiť, že je rodičmi milované, to je veľmi dôležité.
49) Príprava na dospievanie. Nežná láska je dôležitá voči deťom pred dospievaním už okolo desať rokov. Mnohí otcovia majú problém prejavu voči svojim dcéram. Niektoré sú dobre pripravené, iné špatne. Sebahodnotenie a sexuálna identita sú veľmi dôležité aspekty. Otec má byť hlavnou osobou, kto svojej dcére pomôže dobre sa pripraviť na dospievanie od najútlejšieho veku, aby nebola vystavená tlaku svojich spoluvrstovníkov, najmä chlapcov. Keď dievča dospieva okolo 10 – 11 rokov, vtedy najviac potrebuje nežné city svojho otca, ale často sa otec cíti trápne zvlášť pri fyzickom kontakte. Otcovia, ale je to dôležité pre jej život.
63) Sústredná pozornosť je najmocnejším prostriedkom pre udržanie plnej citovej nádrže dieťaťa a je investíciou do jeho budúcnosti. – Rozvodovosť?: tzv. „Láska je slepá.“ (23).
65) Nevhodná láska je taká, ktorá bráni dieťaťu v citovom rozvoji. Poznáme štyri také typy:
Privlastnenie, ide o závislosť na rodičoch, ktorí sú obyčajne panovační.
Zvádzanie, ide o sexuálne zážitky, láskanie. Preto aj mnohí rodičia sa vyhýbajú fyzickým kontaktom voči deťom. 70. Fyzické kontakty sú potrebné, ale treba ich vhodne používať.
Sebarealizácia cez dieťa. Tu patrí matkino prežívanie romantických snov a túžob cez život dcéry. Aj otcovia sa môžu do tejto nemilej situácie dostať.
72. Zámena roli, rodič – dieťa. Takíto rodičia očakávajú a vyžadujú príliš mnoho a predčasne. Predčasne, v predškolskom veku to môžu byť nevhodne volené tzv. záujmové krúžky, ktoré nemusia byť v súlade s potrebou dieťaťa. Také dieťa sa nebude vyvíjať normálne. 75. Dieťa má cítiť, že je milované rodičmi, to je veľmi dôležité.
77.Ukáznenosť. Tu patria všetky druhy komunikácie, náš osobný príklad, aj trestanie tu patrí. Ak nie je medzi rodičmi a dieťaťom zdravé citové puto, dieťa reaguje nepriateľstvom, hnevom a nevôľou. Robí opak toho, čo očakávame. 80. Nekontrolovaný hnev škodí výchove.
83. Úskalia telesného trestu. Opakované tresty nemusia v dieťati prebudiť pocit viny, ktorý je dôležitý pre formovanie svedomia.
88. Čo dieťa potrebuje? 7.ročný Dávid naraz bol trucovitý, plačlivý, nespokojný, uzavretý, náladový. Vo vhodnej chvíli som si ho pritúlil, pohovorili sme spolu...Jeho citová stránka „ožila“. 93. Iný príbeh. Môj chlapec rozbil okno. Pohovorili sme si o tom trochu dlhšie. Nakoniec synček povedal: „Tati a máš ma ešte rád i keď som okno rozbil?“ „Áno“ a dal som mu to pocítiť objatím.
105. Pozor na behaviorálne techniky. Ide o dosť rozšírený systém výchovy. Je to materialisticky smer, redukuje psychiku na správanie sa, na reakcie. Snaží sa zmeniť chovanie detí tromi spôsobmi a to: pozitívnym že odmeníme dieťa za dobrý skutok, za dobré známky v škole, že ak zje polievku, dostane sladkosť, atď. Negatívnym, zakázať mu pozerať televíziu.
106. Rodič nemôže použiť behaviorálnu techniku a zároveň svoje dieťa bezpodmienečne milovať, to nejde spolu. Ďalším problémom behaviorizmu je, že dieťa si nevytvorí správny systém hodnôt. Naučí sa robiť veci pre odmenu, „čo za to dostanem“. Bude vydierať, špekulovať a bude s nami manipulovať, aj v dospelosti.
109. Deti so zvláštnymi problémami. Vnímanie, neschopnosť sa učiť, sústrediť, nuda, pocit neistoty, sklon k depresii, strach, dieťa odmietajúce lásku, dotyk, rôzne citové zranenia zvlášť z nesprávnej výchovy. Deti najviac zo všetkého potrebujú mať istotu, že sú úprimne a bezpodmienečne milované.
115. Duchovná pomoc dieťaťu. Ide o odovzdanie hodnôt, zmysel a cieľ života. Etika a morálka. Rodičia v tom musia mať jasno a musia mať pevný základ. Osobný a dôverný vzťah s Bohom sprostredkovaný jeho synom J. Kristom je najdôležitejšia vec v živote. 118. Druhá podmienka pre to, aby sme dieťaťu mohli odovzdať morálne a etické hodnoty , je jeho schopnosť stotožniť sa s nami tak, aby mohlo prijať za svoje tie hodnoty, ktoré my v živote vyznávame a praktizujeme. Ak nie, môže dieťa ostať zneistené. Bez zdravého a silného púta lásky rodič – dieťa, to nepôjde. 119. Spôsob, ako pracuje detská pamäť, je dôležitá. Pôsobia naň viac city ako fakty, vtedy je spokojné. Aj učiteľ má zachádzať s deťmi s úctou, láskavosťou a záujmom.
121. Všetky deti milujú príbehy. Rodičia musia sa aktívne podieľať na duchovnom zraní dieťaťa. Nemajú prenechať svoju zodpovednosť druhým, ani v tom prípade, že sa jedná o výborných cirkevných pracovníkov. Rodičia musia najprv sami vybudovať vo svojom dieťati duchovné záujmy a naučiť deti k ich praktickému uplatneniu v živote. - Čas pred spaním je výborný na rozhovory. Dieťa by malo poznať, že Boh rieši všetky osobné a rodinné problémy. Malo by poznať vaše modlitby, za aké potreby sa modlíte. – Ďalším príkladom je, že rodičia, keď spravia chybu, priznajú ju, omluvia sa a požiadajú o odpustenie, aj keď sa dopustia chyby voči svojmu dieťaťu. Šťastný je ten, kto sa naučí odpúšťať.

Z kresťanskej knižnice Púchov, 2008. Knihu vydal Návrat, od Dr. Ross Campbell, 1992.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Božie slovo pýta každé srdce (Mons. Michal Keblušek)

  Púchovský farár, dekan   Mons. Mgr. Michal Keblušek   vybral zo svojich homílií reprezentatívny súbor a zaradil ho do zbierky s príznačným názvom   Božie slovo pýta každé srdce . Autor zvolil typický až klasický štýl rozprávania či rozprávačstva – narácie. Evanjeliové fundamentálne výroky, podobenstvá aj udalosti rozvíja, do príbehov z reality všedných dní, z diania v živote jedincov i spoločenstiev. Mons. M. Keblušek často cituje príklady, epizódy a hlavne príbehy z literatúry, nielen náboženskej, ale aj klasickej prózy. Odporúča zaujímavé románové diela zhromaždeniu veriacich a takto dobrovoľne plní v súčasných časoch mimoriadne vzácnu hrebendovskú misiu propagátora kvalitnej knihy. Kazateľ svojimi homíliami, prípadne katechézami prostredníctvom prerozprávaného textu oslovuje adresáta prítomného na bohoslužbe. Preberá fakty, argumenty, esteticko-umelecké obrazy z viacerých zdrojov. Tento tvorivý kompozičný proces vyúsťuje do rétorického prejavu, ktorý interpret musí zasadiť do súra

Alan Ames - Príbehy lásky

  Je ich v tomto dielku zaznamenaných vyše 50, sú inšpirované, vlastne podané P. Ježišom a Pannou Máriou Alanovi Amesovi a pred napísaním ich prekonzultoval s duchovným vodcom o. Gerardom Dickinsonom z Austrálie. Každý život na zemi sa môže stať ďalším príbehom lásky zapísaným do Ježišovho srdca. Všetky tieto sú vynikajúce a tu je niekoľko inšpirujúcich ukážok: *Bol istý muž, silný, nikoho nepotreboval, spoliehal sa na seba. Ochorel a potreboval pomoc druhých. Bol iný muž, slabý, neschopný, ale vždy sa obrátil na Boha o pomoc. V jeden deň sa títo dvaja muži stretli a silný muž teraz prijal od slabého pomoc a čudoval sa a hovorí slabšiemu: „Odkiaľ berieš tú silu?“ Hovorí: „Dáva mi ju Boh ako dar, o ktorý sa delím s inými. Nezáviď mi, len sa obráť na Boha a dá ti ako dáva mne. On má dosť sily pre každého“. 12. *Raz, keď som sa rozprával so skupinou mojich učeníkov, jeden sa spýtal: „Pane, si Mesiáš?“. Odvetil som otázkou: „Čo si myslíš ty?“ Jeho odpoveď: „Neviem, si dobrý, svätý“. Pozrel

Upaľovanie čarodejníc a inkvizícia

  Boli to zvlášť svetské vlády, ktoré prenasledovali čarodejky ako rušiteľky pokoja, a pre škodenie čarami. Inkvizícia bola zriadená k sledovaniu heréz a heretikov. Čarodejnicami sa začala zaoberať až na konci stredoveku a čarodejnice neboli hlavným predmetom záujmu. Prenasledovania čarodejníc bolo kruté, konali sa po skončení stredoveku, teda v novoveku. Čo sa týka „Kladiva na čarodejnice“ z r. 1487, tento spis choromyseľného dominikána Kramera inkvizícia ihneď odmietla a bol daný na index. Ale svetské súdy ho používali(11). Už od dávnoveku, vo všetkých svetových kultúrach boli ľudia, ktorí verili a veria, že existujú osoby, ktoré môžu pôsobiť na ľudí a toto pôsobenie v tých kultúrach je označené za nadprirodzené. Vplyv môže byť kladný (liečitelia), alebo záporný, škodlivý (čarodejnice, „čierna mágia“, zaklínači, pakt s diablom). Tak dochádzalo v dejinách k vlnám prenasledovania čarodejníc. V Afrike čarodejnice fungujú dodnes. V Tanzánii každoročne sú z čarodejníctva obžalované a usmr