Profesor Mons. Emil Procházka, kňaz v Brne na Grohově, v r. 1946 odišiel k tomu, ktorému verne slúžil 47 rokov slovom z kazateľne „bílé svatyně“ . Značná časť jeho významných kázni sú zachytené v tejto knihe. Vyberáme:
Svätý Tomáš Akvinský rozoberá Aristotelovo učenie o jednote duše a vysvetľuje, ako tomu treba rozumieť. Jeho predchodcovia, vynikajúci arabskí učenci Algazel, Alfarabi, Avicena, Avicebroa a potom v XII. storočí Averroes došli k súhlasnému záveru so zjavenými pravdami podľa kresťanského náboženstva, ale sú tam aj rozpory.
V Bologni, v kláštore 14 rokov tu študoval Božiu vedu a filozofiu dominikán Girolama Savonaroli a predstavení ho poslali za prévora kláštora sv. Marka do Florencie. Florencia 15. storočia bolo slávne mesto umenia, bohatstva ale aj neresti. Z kazateľne vysvetluje z Písma sv. proroctvo zo Zjavenia sv. Jána. Je radosť ho počúvať. Kostol sv. Marka je preplnený. Slávni umelci a maliari prišli počúvať tohto kazateľa, ktorého slová burácali ako hrom. Jeho sila je v slove a v Bohu, ktorý to slovo vložil do jeho úst, a v modlitbe. Akoby prorockým zrakom videl do blízkej budúcnosti a varuje Florenciu pred Božím trestom. Čítal akoby v dušiach jednotlivcov ich najtajnejšie hriechy a z kazateľne ich odhaľoval. Celý chrám prepukol v hlasitý kajúci plač. Ľudia sa bijú v prsia, obliehajú spovednice, dámy hádžu do ohňa milostné romány, líčidlá a všetko, čo slúžilo k zvyšovaniu telesnej krásy a pôvabu, pohlcujú plamene. Lorenco Medici, hlava Florencie, mu posiela bohatú almužnu, snáď aby ho umlčal, ale on to neprijíma, posiela to komisárom na rozdanie pre chudobných. S vojnovým pokrikom „Vivat Christo“ hrnú sa za ním zástupy. Životopisy svätých stávajú sa denným spoločným čítaním v rodinách.
Slávny maliar Sandro Botticelli,v prvých rokoch svojho umenia celú svoju čistú dušu dal do obrazu P. Márie – Magnifikát. Ale keď sa dostal do okruhu Lorenca Medicejskeho, zamenil Madonu za Venušu, za tančiace vily, za rusalky. Až keď počul plamenné, burácajúce slová dominikána, keď interpretoval Aristotela, že nezahalené postavy nemajú sa maľovať, aby deti pohľadom na ne sa neskazili. A to bol pohan. „Čo však mám povedať o vás, kresťanskí maliari, keď maľujete také postavy? To je zlo, prestaňte s tým, zničte tie maľby. Krásna je iba krása duše“. Botticelliho pojala veľká ľútosť, vrátil sa späť k viere svojej mladosti, k čistote P. Márie a Venuša navždy zmizla z jeho mysle. Mantegua, ten kresťanský pohan namaľoval sv. Šebastiana a pod obraz dal nápis: Len božskosť je trvalá, ostatné je dym. Lorenco di Credi maľoval Venuše, ale potom nahádzal všetky obrazy neprikrytých tiel do ohňa. Pietrovi di Cosimo zmenil Savonarola svet pohádok. Baccio della Porta hádže obrazy nahotin sám do ohňa a dáva „S Bohom“ mámivému svetu a vstúpi do rehole Savonarolu s menom fra Bartolomeo a namaľuje na obraze podobu tohto najslávnejšieho kazateľa Itálie.
Tri roky bol Kristus kráľom Florencie, teda dokiaľ Savonarola slovom plamenným zvestoval ono Danielovo: Mene, Thekel, Ufarsin. Chybou bolo, keď Savonarola priniesol na kazateľnicu politiku, na čo jeho neprajníci vymýšľali intrigy proti nemu. Ale on nikdy, ani jediným slovom nevystúpil proti žiadnemu článku katolíckej viery. Aby mohol byť nad ním vynesený ortieľ smrti, svetské úrady sfalšovali protokoly, že bludne učil . Za jeho nevinu sa postavil svätý Filip Nerejský. Pápež Július II. ho chcel prehlásiť za svätého. Slávny Michelangelo tiež počúval kázne Savonarolu a na jeho umenie mali blahodárny účinok. Fra Bartolomeo, keď sa vrátil od popravy do kláštora, namočil štetec do zlatej farby a na obraz primaľoval zlatý kruh okolo hlavy Girolama Savonaroliho. Traja benediktíni, ktorí pripravovali Savonarolu na smrť, prehlásili ho za svätca.
Panna Orleánska, 17. ročná generalissimom. 8. mája 1429. Do oslobodenej pevnosti Orleánsu slávnostne vchádza v čele víťazných práporov jedinečný v histórii veliteľ, žena. Žena, ktorá velila pravým vojakom, viedla vojnu, má iba Francia, potom prorokuje: Priatelia, budem predaná, zradená a skoro zomriem. Modlite sa za mňa. Už nebudem môcť Francii a kráľovi pomáhať. Súdom bola falošne obvinená a odsúdená na upálenie. Oheň dohorel, kat zobral popol a v ňom našiel nezhorené, teplé jej srdce. Polial ho olejom a sírou, aby zhorelo, ale nezhorelo. Vhodil ho i s popolom do Seiny.
Ďalej sa tu dočítame o Napoleonových životných príbehov, o živote študentov na univerzitách, o druhej láske, o ktorú žiada Spasiteľ a ktorú mnohí významní ľudia aj našli (herečka Eva Lavalier, doktor Moscati). Tiež sa tu dočítame, ako pracujú Božie mlyny a veľa rôznych životných príbehov a osudov.
Tá základná pravda z evanjelia, „čo nechceš, aby ti robili druhí, to nesmieš robiť ani ty im“. To je abeceda, to je násobilka kresťana do desať. Ak vytiahneš z histórie, alebo zo života iných, kde sa nejednalo podľa tejto kresťanskej abecedy a si myslíš, že podoprieš tým svoje jednanie, si na omyle. Ak konal niekto proti tejto základnej pravde, konal vždy špatne, hriešne a obyčajne sa to na ňom vypomstilo. Ty konaj inač, lepšie, kresťansky, ako nás tomu učil Boží Syn.
Z kresťanskej knižnice Púchov,2009.
Komentáre
Zverejnenie komentára