Čo nám v dejepise nepovedali
Protestant a liberál Piere Chaun, profesor a autor moderných dejín dopodrobna spracoval v knihe La révolution declasée dejiny francúzskej revolúcie a tým rozbil jej mýtus. A ani jeho odporci sa mu neodvážili protirečiť. Tu je niekoľko faktov z tejto prezentovanej knihy, zverejnené v českom časopise IMMAKULATA 4/2013 č.128.
Pán profesor, prečo protestujete proti legitimite osláv Francúzskej revolúcie? Odpoveď: Oslavy sú vlastne neslušná maškaráda, politický ťah. Veď oslavujeme revolúciu podvodov, zločinnosti a kriminality. Je zarážajúce, že časť Európy oslavuje dobu, keď sme sa chovali ako agresori ku všetkým susedom a spôsobili smrť miliónom ľudí. To máme oslavovať?
Revolúcia spolu s pustošením produktívneho aparátu má na svedomí dva milióny mŕtvych, spôsobila otras generáciou, ktorý sprevádzal zrútenie ekonomiky. V nasledujúcom desaťročí Francia žila zo 78% z vypožičaných peňazí a len 22% z daní a rent, ktoré sa ale neinvestovali, ale prejedli a prepili a rozkradli na obohatenie nomenklatúr. Došlo ku kolosálnemu zničeniu inteligencie a vedeckej elity. Usekli hlavu Lavoisierovi, zakladateľovi modernej chémie. Zlodejčina, podvod a kriminalita, to je trilógia Francúzskej revolúcie. Francúzi sú ale presvedčení, že demokracia sa zrodila v r. 1789 a ľudstvo ju nasledovalo. Rovnosť, sloboda a bratstvo existujú iba u Pána Boha. Najlepší posudok Deklarácie ľudských práv formuloval Fustelle de Coulange, najväčší historik 18. storočia, môj predchodca na Akadémii etických a politických vied, povedal: Tieto zásady majú tisíc rokov, i keď boli formulované trochu abstraktne. Tí, kto ich nanovo formulovali, falšovali antické zásady, aby ich predložili ako vlastný objav a a zbraň proti minulosti. To je niečo perverzného.
Prenasledovanie cirkvi a plán na odstránenie kresťanstva zapríčinili finančné záujmy, nie metafyzické dôvody. V 17. storočí mali všetky európske štáty zastupiteľské inštitúcie, ale vo Francii na to zabudli. Tak sa tu stal daňový raj. Francia si hrala na moderný štát, mala modernú armádu so 450.000 mužov, štát na najvyššej úrovni, ale financie na pokraji bankrotu, potrebovala zvýšiť dane o 100%. Začala sa zaoberať reprezentáciou ľudu. Zvolili stavy, vytvorili senát. Mali veľké požiadavky, ale nikto si nechcel nič vziať na zodpovednosť. Nerozumeli ekonómii a bola im jasná iba jedná vec: „Platiť dane by mali tí druhí.“ Premýšľali, čo by sa dalo skonfiškovať. Najprv zrušili platenie desiatku cirkvi, ale nikto z ľudu to nepovažoval za správne, pretože to znamenalo zrušenie financovania škôl a nemocníc. Zoštátnili majetky, ktoré spravoval klérus. Začali šíriť reči, že cirkev ukrýva poklady, preto zoštátnili kláštory. Z cirkevného majetku, z ktorého boli udržiavané školy a nemocnice, sa obohatilo 80.000 zlodejských rodín, šľachta a meštianstvo. To je dôvod, prečo je Francúzska revolúcia nedotknuteľná. Veľké zlodejstvo, ktoré obohatilo vládnucu triedu. Zlodejstvo potrebuje podvod a prenasledovanie. Nútili kňazov skladať prísahu. Kto tak neučinil, bol zavraždený. Revolúcia sa stala protináboženskou válkou.
Čo sa stalo vo Vendée? Ľud povstal, aby bránil svoju vieru. V jednom dni zavreli všetky kostoly, sedliaci sa začali búriť, že radšej zomrú akoby sa mali vzdať slobody. Bojovali proti dobre vyzbrojenému vojsku, takže došlo k masakru. Pod vlajkami Božského Srdca bojovali spolu katolíci i protestantské oddiely, ba i židia. Vendée je jedna strašná kapitola. V decembri 1793 dala vláda rozkaz vyvraždiť obyvateľov v 778 farnostiach. Napísali: “Je treba zmasakrovať ženy, aby nepribúdalo deti a deti, aby z nich neboli zbojníci“. Generál Clébert odmietol uposlúchnuť takýto rozkaz. Poslali tam teda Turreaua, kreténa a alkoholika s jemu podobným vojskom. Za deväť mesiacov bol veliteľom menovaný generál Hoche. Dorazil do Vendée a bol zhrozený a napísal vláde: „Nikdy som nevidel niečo tak krutého. Zneuctili ste revolúciu. Oznamujem vám, že zastrelím každého, kto uposlúchne vaše rozkazy.“ Čo videl? 250.000 zmasakrovaných z celkového počtu 600.000 obyvateľov, dediny a mestá zrovnané so zemou, umučené ženy a deti. V Evreux a v Les Mains posielali po gilotínu desiatky ľudí, ktorých vina spočívala v tom, že sa narodili ve Fontaine au Campte. Taká bola genocída vo Vendée. A to máme oslavovať?
Prenasledovanie v dejinách posilňovalo vieru, ale toto francúzske prenasledovanie akoby vieru vymazalo. Je tomu tak. 15 rokov znemožňovali hlásanie viery, teda po dobu jednej generácie. Kostoly zatvorené, kňazi vraždení, alebo nútení sa oženiť, alebo vyhnaní zo zeme. Nerozumiem tomu, ako môžu i katolíci oslavovať revolúciu. Jedna vec je odpustenie, iná vec je byť solidárny s katmi a zradzovať tak ich obete a mučeníkov. Mám dojem, akoby sa cirkev bála, že ju budú považovať za nepriateľa modernosti. Myslím, že by tomu bolo naopak. Som hrdý na to, že práve protestantská Anglia poskytla azyl prenasledovaným kňazom.
Neexistuje základnejšia sloboda ako sloboda náboženská. Aký by bol svet bez Francúzskej revolúcie? Odpoveď je jednoduchá: Omnoho lepší.
A čo dobrého ostalo z tejto revolúcie? To, čo sa jej nepodarilo zničiť, čo nezdeformovala z kresťanskej tradície.
Prameň: www.kattoliko.it/leggeendanera.
Komentáre
Zverejnenie komentára