Preskočiť na hlavný obsah

Páter Pio - Ikona ukrižovaného (don Nello Castello)

 Zaujímavá kniha napísaná v r. 1990, keď ešte nebol svätorečený. Kniha má cirkevné schválenie Mons. V. Cikrleho r.1992. Prekladateľ Ivo Císař, kňaz spomína, že ako skeptický profesor teológie za jeho života za ním nezašiel, až v r.1978 putoval k jeho hrobu. Celý život a činnosť P. Pia bola v mariánskej svätyni v San Giovani Rotondo zameraná na typické dva kňazské úkony: na slúženie sv. omše, pri ktorej znovu prežíval utrpenie Pána na kríži a na udeľovanie sviatosti pokánia, v ktorej očistil a priviedol na pravú cestu spásy veľký počet duší. Autor tejto knihy bol kňaz, duchovný syn Pátra Pia a jeho nadšeným apoštolom. Kardinál Frant. Tomášek dostal od neho krásny drevený kríž a bol prijatý v r. 1963 za jeho duchovného syna. Táto cenná knižka chce nám priblížiť stigmatizovaného Pátra Pia premeneného v Ježiša do možnej maximálnej miery.

*U Pátra Pia sa vyskytovala nadmerná telesná teplota 48 i viac stupňov pri rôznych úkonoch sledované a on kľudne, rozjasnený pokračoval v živote modlitby a apoštolátu. Jeho krv mu stále tiekla, vydávala vôňu a máčala mu rukavicu, ponožky, vreckovky, oltárne plátna, rehoľný oblek.

*Páter Pio je mystik. Hovorí: „Už od narodenia mi Boh prejavoval zvláštne zaľúbenie. A utrpenie? už od lona svojej matky, vedome.“ Je výnimočný už od narodenia. Velikán Cirkvi svätý František Saleský, cirkevný učiteľ hovorí: „Boh, ktorý zaistil Panne Márii milosť a dokonalosť milosti...pripravil tiež iné výsady pre niekoľko málo vyvolených tvorov a chcel, aby ostali verní v jeho láske..., napr. Ján Krstiteľ, Jeremiáš...“ Skutočnosť stavia medzi tieto privilegované osoby tiež Pátra Pia.

*Od narodenia. 1887 a na druhý deň bol pokrstený a dostal meno František. Otec roľník, matka mala 8 detí. Už ako malý chlapec sa zúčastnil prác svojich rodičov na roliach a pásol ovce. Jeho súrodenci a brat Michal vyprávali, že si František nikdy nehral. Sám hovoril, že mal viditeľnú spoločnosť svojho anjela strážneho, ktorý ho zamestnával v celkom inej existencii, než je tá ľudská. Jeho spovedník píše, že P. Pio už ako 5-ročný mal nebeské videnia a diabolské trýzne, zverejňuje jeho spovedník. Ako 15. ročný v Marcone za kapucínskeho novica, tento mladík s mystickou dušou mal už za sebou dlhú cestu očistenia a oslobodenia od zla, čo obnáša naša prirodzenosť so svojou pudovosťou.

Sám hovorí o tom boji: „Cítil som dve sily, udierali mi srdce... potom to boli dva zástupy ľudí, spomedzi nich sa vynoril vysoký človek, hrozný, čelom sa dotýkal oblakov, blížil sa. Sprievodca povzbudzuje vystrašeného Pia: „Len žiadny strach, daj sa s dôverou do zápasu; ja budem s tebou, ti pomáhať a nedopustím, aby ťa premohol.“ Zrážka bola strašná. Porazil ho a donútil ho k úteku. Tak skončilo videnie, v ktorom bol obsiahnutý celý oblúk života, čo na neho čakalo; samý boj proti diablom za prítomnosti anjelov.

Sám o tom píše v r. 1953: 50 rokov rehoľného života, 50 rokov ukrižovaný, 50 rokov ohňa, ktorý ma stravuje pre teba Pane a pre tvojich vykúpených.... Tomu ale málokto rozumel.

*Jeho omše. Denne čakalo niekoľko hodín na jeho ranné sväté omše stovky ľudí pred kostolom a modlili sa ruženec. Pútnici sa tlačili okolo oltára, z tohto kňaza vychádzala tajomná sila, ktorá zamestnávala naše duše a tajomne nás spojovala s udalosťami Večere a Kalvárie. Bola to omša nezabudnuteľná, u oltára mizol priestor a čas a rysoval sa Ukrižovaný na Golgote. I ten, komu chýbala náboženská kultúra, chápal u tohto oltára, že svätá omša sprítomňuje obeť z Kalvárie, lebo Kristus hlboko prenikal svojho služobníka a stotožňoval sa s ním skoro viditeľne.

Vďakyvzdanie. Keď Páter Pio odložil rúcho v sakristii, ostával sklonený a pútal na seba naše pohľady po dobu asi 10 minút, zatiaľ bol uzobraný vnútorne láskou v panenskom a  snubnom zlúčení svojej duše s Ježišom. Spovedníkovi popisuje nebeské chvíle vďakyvzdávania po sv. omši a to pokračovalo po celý zbytok dňa ako účasť na ukrižovaní Krista a splývalo so všetkým, čo konal.

Páter Pio sa často spovedal. Páter Agostino, svedok jeho duchovného života, hovorí, že Páter Pio sa nikdy nedopustil žiadneho hriechu. Prečo sa spovedal? Spoveď je nutná pre všetkých,. Sviatosť pokánia dáva vstup do Božieho života tomu, kto ju nemá... a Páter Pio, kopia Krista, niesol s Kristom na sebe celé ľudstvo... hriechy druhých... jeho ducha ťažil hrozný neurčitý pocit viny, ktorý ho nútil považovať sa za najväčšieho hriešnika na svete... a svätá spoveď bola mu utišujúcim prostriedkom... ale aj jeho veľmi citlivé svedomie ho viedlo k tomu... aby svätú omšu slúžil s najväčšou čistotou duše.

*Spovedal a obracal druhých. Vyžadoval ľútosť a predsavzatie, zmenu života, často nerozhrešoval z týchto dôvodov, poslal preč. Spovedal rýchle 2-3 minúty. To bolo možné vďaka jeho charizme a čítaniu v srdci. Ako kňaz, potvrdzujem, že skoro všetci „odmietnutí“ sa po čase vracali, keď dozreli, dostali rozhrešenie a vtedy prežívali okamihy radosti, slz a rajských slasti. Vyžadoval presnú spoveď s udaním počtu, druhu a okolnosti. Spoveď ukončil výzvou „Pamätaj na to, aby si žil stále, stále, stále v Božej prítomnosti, iným v Božej milosti a iným v Božej láske.

Obyčajne nerozhrešoval: klatie, nenávisť, zanedbanie nedeľnej sv. omše, pre antikoncepčné prostriedky, pilulky obmedzujúce pôrod, cudzoložstvo, módu (napr. v obliekaní, moderné úpravy a farbenie vlasov, tetovanie, piercing), homosexualitu, masturbáciu, predmanželské pohlavné styky, podvody, krádež a marxizmus. Odhalil každý hriech.

*Génius? Pio radil vedcom, politikom, ekonómom, lekárom, umelcom, všetky ľudské problémy. Sám o tom dôverne prehlásil: „Viem a vidím všetko v Tom, ktorý je vo mne a nado mnou“. Vliatym vedomím boli obdarovaní aj Mária de Agreda, Katarína z Alexandrie, Hildegarda, Katarína Sienska, Gertrúda, Terézia od Ježiša. Dar poznať tajomstvá srdca mali mnohí svätí, Tomáš Akvinský, Filip Neri, Jozef z Copertina, František z Paoly, Kajetán, Ondrej Avelino, Ján z Boha, Ružena z Limy, arský farár. Jednej duši Páter Pio povedal: „Skôr ako si sa narodila, Boh ťa zveril mne.“

*Proroctvá budúcich udalostí. Páter Pio mal toto charizma. Zanechal veľa proroctiev a predpovedi. Predpovedal podrobne politickú krízu katolíkov, zrútenie kapitálu, znehodnotenie meny, o rozmachu komunizmu, rozklad ľudskej spoločnosti zapríčiní plač u dedičov našich omylov. Popísal podrobne katastrofické situácie v oblasti ľudských hodnôt.

*Kde je Boh, tam je láska. Zanechal nám mimoriadny dôkaz „horizontálneho“ rozmeru lásky k blížnemu, je ním Dom úľavy, moderne vybavená nemocnica. Teória Pátra Pia vychádza z celkového pohľadu na nemoc, podľa neho je v priamom alebo nepriamom vzťahu s hriechom, predkladá pojatie pneumosomatického lekárstva. Dom úľavy sa stane aj miestom modlitby a vedy, aby sa v ňom ľudské pokolenie opäť našlo v ukrižovanom Kristovi. Na pochybnosť manželky Dr.Sanguinettiho odpovedá: Je to Božie dielo, Boh ho stavia svojimi rukami, potrvá stáročia a beda tomu, kto naň siahne...

*Ukrižovaný a Sedembolestná P.Mária boli spolu na Kalvárii dejinnej, a nie je oddelená od kalvárie mystickej. P. Mária a Páter Pio; bývala u neho často i pri spovediach. To sú skutočnosti nám zahalené v dôsledku našej obmedzenosti tajomstvám.

Ruženec bol pre Pátra Pia kontempláciou, bol nástrojom pre spásu hriešnikov, zbraňou v boji proti hriechu, zlu a diabla a zanechal ho svojim duchovným dcéram a synom ako dedictvo. I pápež Ján Pavel II. patril k jeho duchovným synom.

Páter Pio je svätec našej doby, tvrdí, že naše storočie je ateistické, je úpadok duchovný a mravný. Páter Pio je protiklad tomu všetkému, karhá zlo, voči hriechom je nekompromisný, zvlášť vo svätých spovediach, treba si nám dobre všimnúť, k vôli ktorým hriechom nedával rozhrešenie vo svätých spovediach, pretože v dnešnej dobe niektoré hnutia i politici ani neberú do úvahy, že ide o hriechy a snažia sa ich do spoločnosti presadzovať. Páter Pio ukazuje správnu cestu a spôsob života. 23. septembra je jeho sviatok, aj novéna k nemu na tento deň je.

Don Nello Castello: PÁTER PIO – ikona Ukřižovaného, vydavateľ Cesta r. 1992 so schválením biskupa V. Cikrlého

Z knihy Moje dobrodružstvo s Bohom; Príbehy zo života misionára. Vydal LÚČ v r. 2015.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Božie slovo pýta každé srdce (Mons. Michal Keblušek)

  Púchovský farár, dekan   Mons. Mgr. Michal Keblušek   vybral zo svojich homílií reprezentatívny súbor a zaradil ho do zbierky s príznačným názvom   Božie slovo pýta každé srdce . Autor zvolil typický až klasický štýl rozprávania či rozprávačstva – narácie. Evanjeliové fundamentálne výroky, podobenstvá aj udalosti rozvíja, do príbehov z reality všedných dní, z diania v živote jedincov i spoločenstiev. Mons. M. Keblušek často cituje príklady, epizódy a hlavne príbehy z literatúry, nielen náboženskej, ale aj klasickej prózy. Odporúča zaujímavé románové diela zhromaždeniu veriacich a takto dobrovoľne plní v súčasných časoch mimoriadne vzácnu hrebendovskú misiu propagátora kvalitnej knihy. Kazateľ svojimi homíliami, prípadne katechézami prostredníctvom prerozprávaného textu oslovuje adresáta prítomného na bohoslužbe. Preberá fakty, argumenty, esteticko-umelecké obrazy z viacerých zdrojov. Tento tvorivý kompozičný proces vyúsťuje do rétorického prejavu, ktorý interpret musí zasadiť do súra

Alzheimerova nemoc - šanca na väčšiu ľudskosť

  Táto nemoc sa stáva spoločenským problémom napriek lekárskemu pokroku. Návrat ku kresťanskej podstate. (Informácia je užitočná pre ošetrovateľov tejto choroby, ale i pedagógovia a rodičia pre výchovou deti si tu nájdu svoje, a aj takí, ktorí sú pred dôchodcovským vekom, ale vo viere sú vlažní alebo dokonca ateisti). Alzheimerova nemoc nie je nevyliečiteľná, ešte nie. Možno sa blížime k téme s aforizmom kolumbijského filozofa a esejistu Nicolása Goméza Davilu, ktorý povedal: „Opravdivé problémy nemajú žiadne riešenie, len svoje dejiny.“ Riešenie by sa mohlo nájsť v budúcnosti, ale teraz sa zdá, zo súčasného pohľadu, že sa bude problém len zväčšovať. Niektoré čísla by to mohli len podtrhnúť: Dnes máme podľa údajov Nemeckej Alzheimerovej spoločnosti 1,4 miliónov pacientov s touto nemocou v Nemecku, za desať rokov to bude podľa odhadov odborníkov najmenej dva milióny. A to neplatí len pre Nemecko. Rýchle starnutie populácie v Európe umocňuje tento problém v celej EÚ. Podľa odhadov ALCOVE

Ako sa zmieriť so životom (Jozef Augustyn - Lucyna Slupová)

  Existuje vôbec na to nejaký recept? Mnohí hľadali odpoveď v hlbinách svojho srdca: hľadali, našli a ďalší hľadajú. Ako príznaky nevyrovnanosti v našom živote môžu byt naše neprimerané reakcie, ako sú   rozčuľovanie, výbuchy zlosti, rebélie. reflexie pomsty, urážlivosť, uzavieranie sa do seba, depresie . Uznanie vlastnej hodnoty a vyrovnanie sa so sebou samým sa utvára už v detstve a veľkú úlohu tu má láska našich rodičov a ak sme ju nezakúsili, nedokážeme ju preukazovať druhým. Tu patria i naše prežité krivdy, utrpenia, šikanovania. Určité povahové deformácie sú spôsobené tzv. podmienečnou láskou pri výchove, čo je tretia komnata" v našej mysli, čo všetko môže byť v nej ukryté, ale nie zabudnuté. Táto malá kniha nás smeruje k tomu, ako poznať a prijať pravdu o sebe a ako si môže človek i sám pomôcť. Avšak príbeh policajného seržanta Jasona je iný. uvádzajú sa jeho zdanlivo hrdinské akcie, v ktorých riskuje ľahkovážne svoj život, preto bol psychológom označený za potenciálneho sa