Skandál století

 Vysokoškolák Marek má AIDS, stratil vieru, nádej i chuť do života v zúfalstve prišiel ku mne na dialóg. „ Pred 2000 rokmi Ste mal menovca, Marek sa menoval, ohlasoval nové evanjelium, za čo v šesdesiatých rokoch zaplatil svojim životom.“ To sú všetko mýty, hovorí vysokoškolák, naši učitelia celé roky dokazovali, že sú to legendy.“ – „A čo ak nie sú to mýty, vaši učitelia stáli a stoja pod vplyvom mechanického obrazu sveta, ale náuka o najmenších časticiach, kvantová teória už to v r. 1927 vyvrátila, ale profesori a redaktori o tom mlčia. Zaostávajú za dobou viac ako pol storočia. Celkom stratili celkový pohľad, i mnohí teológovia. Marek pred 2000 rokmi ešte ten prehľad mal. Tak sa vytratil cit pre ducha tejto literatúry. Rasizmus a marxizmus neboli jediné zmätky 20. storočia, tzv. biblická kritika svojim jednostranným pohľadom na veci ich používala i na Písmo a my sme obeťou, Vy i ja. Evanjelistu Marka by sme mali brať vážne.“ Bol to rozhovor na hodiny. „ Vyslovujete myšlienky, aké som ešte nepočul. Keď ste to všetko lepšie vedel, prečo ste mlčal. Nie ste spoluvinný?“ Marek vstal k odchodu. „Musím o tom premýšľať. Ideológovia i VŠ ma sklamali na všetkých úsekoch . Môjmu zruinovanému životu už moc neostáva, ale do môjho vnútra vstúpilo nové svetlo.“ Tento rozhovor bol podnetom k vzniku tejto knižky, s novými informáciami zo života Cirkvi.

Pred 2. Vat. koncilom s pričinením kard. K. Wojtylu som sa stretol s Giusepem Ricciottim, autorom vynikajúcej knihy „Život J. Krista“ a je divné, že jeho dielo ostalo zabudnuté a nie je ani v predaji. Neskôr geniálnu prácu predložil N.T. Wright „Ježiš a Božie víťazstvo“ s dôrazom na históriu. Dnes média nie sú objektívnejšie ako kedysi. Predsudky v médiách sú zabetónované. Mám možnosť sledovať vynikajúce tituly v origináli, bohužiaľ viaceré nie sú preložené a nemeckí žiaci zaostávajú za vývojom, aj exegéti. Mám skúsenosť, že je neúčinné vystupovať proti akademickému svetu na stejnej úrovni, lebo ten neuznáva nič okrem svojho cechu. Preto táto kniha nesmeruje k ním, ale k zástupcom mladej generácie, ktorá hľadá novú orientáciu.8.
Kde sú korene duchovného zmätku? Biblická kritika Adolfa H. a Rudolfa B. má svoje korene v antisemitizme, ktorý posluhoval A. Hitlerovi a ten odmietol Starý i Nový zákon z rasistických dôvodov.14. – Neznalosť Ježiša a jeho posolstva je zrejmá a chýbajúce vedomosti z histórie sa vypomstia. – V 19. storočí ideológie si vytvárajú „vlastné pravdy“: F.C. Baur, F. Hegel, W. Wrede, A. Schweitzer, A. Harnack, M. Dibelius, R. Bultmann, Schillenbeckx, oddelili teológiu od histórie.18. a vložili klin medzi autorov evanjelií a tzv. prvokresťanskej obci.23. Veľké uznanie si zaslúži žiačka školy R. Bultmanna, potom profesorka teológie na univerzite v Braunschweigu, Eta Linnemannová, evanjelička, ktorá pri pozornom sledovaní historicko-kritickej metódy podľa jedného „strihu“ a pri vedeckej práci s biblickým textom pri mnohých úpravách nie je možné dopátrať sa pravdy. Merítko, čím sa všetko meria už nie je Božie slovo ale princíp vedeckosti. Písmo sväté je chápané ako „text“, ktorý potrebuje výklad, „odborný“, teda vedecký !? Objektivita vedeckej práce je poväčšine len zdanie. V nastupujúcej generácii bádateľov sa šíri rezignácia na vzťah k pravde, atď. Eta Linnemannová pod tlakom svojho svedomia odvolala verejne svoje mylné učenie, zanechala kariéru a odišla do misii.
V USA a v Británii vyšla ďalšia vedecká práca od J. Wenhama „Spätné datovanie Matúša, Marka a Lukáša.“ Vychádza z náhleho dokončenia Skutkov apoštolských v r. 62. V Nemecku bol v tom čase silný tlak , ktorý zaraďoval evanjelia medzi mýty, i proti vedeckým dôkazom C.P. Tiedeho a Klausa Bergera. Aj Raab Štaube,  konvertoval a stal sa kňazom.33. Teológ Pixner podal zaujímavý výklad o živote P. Márie po smrti P. Ježiša. P. Mária sa stala srdcom cirkevnej obce.36. V Nemecku sa objavila kniha „Apoštolský pôvod evanjelií“ od profesora H.J. Schultza, ktorý sa opieral o východnú tradíciu, ktorá stále naväzovala až do apoštolských dôb na kontinuitu posolstvá evanjelií. Táto kniha by mala byť povinným čítaním pre každého, kto sa chce vymaniť zo zmätkov 19. a 20. storočia. V seminároch sa vyučujú rôzne vetvy historicko-kritickej metódy a problémom je, že historický aspekt sa prehliada. To je dodnes jadrom problému a svoje domnienky vydávajú za vedecké poznatky. Pre študenta, ktorý chce obstáť u skúšky, metódy sú dané, bez debaty. 37.

Úryvok Markovho evanjelia, ktorý sa našiel v jaskyni Qumrán , označený 7Q5, vyvolal nové zmeny zmýšľania v historiografickom bádaní.45. P. Ježiš predpovedal dobytie Jeruzalema a kresťania, ktorí to vedeli, utiekli na začiatku války v r. 66 do Pellas za Jordán a sa zachránili. V 19. storočí bol vymyslený termín „post evanjelium“(po udalosti), čím sa spochybňovala Ježišova predpoveď v evanjeliu. Nastal veľký útok proti evanjeliam, ich vznik sa posúval čo najviac do rokov po zničení Jeruzalema a tak ich potom označovali za legendy.61.
Antisemitská nálada v Nemecku pripravila k nástupu A. Hitlera. Podieľali sa na tom historik H.von Treitschke, R. Wágner, G. Freytag, V. Raabes, A. Stoeker, J. Ganger, H. Meiser, W. Kineth, E. Sauer, D. Soelle. Stratili celkový pohľad historický a mali za najväčšie merítko sebauspokojenie, nepozerali na pravdu. – Ale každý zo štyroch evanjelistov mali ten dôležitý celkový pohľad. 70. Niektorí liberálni teológovia podávajú názor, že evanjelium sv. Jána napísal nejaký učiteľ z konca prvého storočia. Anglickí autori to nazývajú za drzosť a bezohľadnosť. Ale falošní ohlasovatelia boli aj v minulosti, ba už aj za sv.Pavla.

Prečo bol sv. Ján milovaným učeníkom? V r. 1961 predložil teológ B. Gerhardsson senzačnú doktorskú prácu „Pamäť a rukopis“, v ktorej dokazoval, ako sa v Ježišovej dobe odovzdávali vedomosti v školách. V Grécku, v Ríme, aj v Izraeli sa vyučovalo metódou techniky zapamätávania. Aj pri zavedení písma táto mnemotechnika mala základnú úlohu. Až v našej dobe je pamäť nahrádzaná počítačovou technikou. Ale v prípade katastrofy môžu sa stratiť z počítača všetky údaje. Slávni rabíni učili takto: „Musíš sa toru naučiť naspamäť, skôr než začneš jej obsah meditovať“. Písmo riadilo celý život Židov, ich myslenie aj jednanie. Písmo i ústne podanie. Žiaci v školách tory nezískavali iba vedomosti, ale pozorovali aj životný štýl a spôsoby svojich učiteľov a napodobňovali ich až do podrobnosti. Rabíni so svojimi žiakmi tvorili spoločenstvo, rodinu. Podobne postupoval Ježiš so svojimi učeníkmi. Vyučoval ich vo dne v noci, s presnými návodmi. Nemohol riskovať, že budú tlmočiť jeho slová po svojom. Na to bolo Ježišovo posolstvo príliš významné. Ježiš všade, kde sa objavil, ihneď ovládal pole svojou osobnosťou, učením, dôkazmi, formou a obsahom. Ján mal najlepšiu pamäť, najlepšiu mnemotechniku. Ján bol schopný podržať v pamäti dôležitú reč na rozlúčku pri Poslednej večeri. Ján prvý uveril pri prázdnom hrobe ráno na Veľkú noc. Prenikol hlboko do myšlienkového bohatstva svojho Majstra, preto mohol napísať hlboko duchovné a náročné evanjelium, píše autor tejto knihy Alfonz Sarrach.

Z kresťanskej knižnice Púchov, 2009. Knihu vydal MCM.