Problém je, ako aplikovať túto evanjeliovú náuku v krážach dnešnej neistoty, s čím si dnes mnohí nevedia rady. Ani riešenie na vlastnú päsť mnohých nevyvedie z mrákav, ale skôr – neskôr ich odcudzí od Cirkvi. Láska nie je len miera a norma kresťanskej slobody, ale aj cieľ, lebo čím je sloboda zrelšia, tým viac sa stotožňuje s láskou.
O slobode Božích dietok hovorí sv. Augustín: Až vtedy sa stávame naozaj slobodnými, keď nás stvárňuje Boh... V encyklike Leva XIII. čítame: „Konať z vlastného popudu a samočinne, to je výraz slobody...“ Liberalizmus však je niečo iné, to nie je kresťanská sloboda...Celý výchovný proces človeka a masy sa sústreďuje okolo dvojice „autorita a sloboda“. – Prekážky náboženskej slobody sú vnútri človeka, v sebeckosti. Z toho sa treba vymaniť.
Kresťanská sloboda, to je cieľ náboženskej výchovy(22). Kto sa duchovne uzatvára, duchovne zomiera. Treba duchovne rásť, vzmáhať sa „v múdrosti“ (Ježiš). Nedospelému pomáhajú k duchovnej zrelosti skúsení ľudia. Avšak treba ho tak viesť, aby si sám nadobudol skúsenosti a presvedčenie, aby pozvoľne uplatňoval sám svoju „slobodu, vieru a svedomie“, aby sa neodvolával na otca, matku, učiteľa alebo kňaza. Ale nesmie sa to zvrhnúť na svojvôľu. Svedomie je vierou viazané k úcte voči Bohu, potom k blížnemu. – Pius XI: Treba tak vychovávať svedomie veriacich, aby boli uschopnení v rozličných okolnostiach súkromného aj verejného života nájsť kresťanské riešenie. Stáva sa, že kresťanskí vychovatelia a učitelia tento problém nespomínajú, čo je ale chyba. A tak veľká časť kresťanov žije podľa „osobného inštinktu“, lebo ani inak žiť nevie, ale ich trápi istá stiesnenosť. (36). Kresťan, keď má pochybnosť, môže sa poradiť so znalcami, i s kňazom, ale radu ten kresťan nesmie prijať ako diktát, ale len ako dobrú radu. A čo uznáš pred Bohom za správne, opodstatnené, to preveď. - Buďte dokonalí, ako i váš Otec nebeský je dokonalý. V srdci, vo svedomí prichádzame do styku s tým, čo je sväté. Svedomie je pre každého normou svätosti, ktorú nám ukazuje Boh, je miestom, kde sa v nás duch Boží stretá s duchom ľudským (50). - Konať podľa svedomia je povinnosťou každého kresťana. Lebo čo nevychádza z vnútorného presvedčenia a čo je proti presvedčeniu a svedomiu, je hriech. Každá autorita, Boh, Cirkev a štát, môže mi oznámiť a záväznými učiniť svoje mravné požiadavky len hlasom svedomia. Tu je svedomie posledné pravidlo môjho mravného konania. Príbeh sv. Jany z Arcu to dosvedčuje, ona počúvala hlas svojho svedomia až do tragického konca a aj iní(57).
Svedomie a autorita. Všetci pokrstení sú povolaní na zemi k slobode. V Cirkvi sa uplatňuje autorita a svedomie. Autorita vychovávateľov a kazateľov, tí musia zodpovedne hovoriť a konať a nezabúdať, že človek nijakému človeku nemôže byť posledným prameňom autority, obaja podliehajú jedinej skutočnej autorite Božej. Cirkvi nejde o rozvíjanie náboženského absolutizmu, ale o ustavičné vyrovnávanie sa autority s osobným myslením a svedomím. Vo veciach spásy každý je odkázaný na svoje osobné vyhľadávanie pravdy a na mravné chcenie, prýštiace zo svedomia a zodpovednosti pred Večným (62). Človek si získava vedomosť o jednotlivých predpisoch. Predpis ho neviaže, ak o tom nevie...Svedomie len aplikuje takéto poznanie na praktické konanie. Kto nenasleduje hlas svojho svedomia, hreší. Keď ho však počúva, neznamená to ešte, že robí (objektívne) správne(63). Porovnanie viazania svedomia s viazaním cirkevného rozkazu je obdobné porovnaniu záväznosti Božieho zákona so záväznosťou ľudského príkazu. Boží príkaz zaväzuje aj proti príkazu predstaveného. Preto záväznosť svedomia je silnejšia ako záväznosť rozkazu predstaveného, aj keď stojí pred požiadavkou cirkevného predstaveného. Vec sa má ináč, ak ide o správne svedomie a ináč pri nesprávnom svedomí(65). V reholi, kto urobil sľub poslušnosti, musí poslúchať vo všetkom, na čo sa rozprestiera dobro poslušnosti(66). Otázka: Viaže aj mylné svedomie? V ľahostajných veciach len podmienečne. Problém svedomia si vyžaduje širší rozbor (sv. Tomáš Akvinský).
Problémy nesprávnej výchovy. Pri náboženskej výchove sa môže stať, že duševne nezrelého človeka či žiaka pomerne veľmi zaťažujú pojmami, pamäť zavaľujú veľkou dávkou učiva, s ktorou myseľ a vnútorná náboženská skúsenosť môže len veľmi ťažko držať krok a preto ich ani nechápe. Prázdne vštepovanie pojmov bez nadväzovania na vnútornú skúsenosť, to jeho náboženský vzrast skôr ohrozuje ako podporuje. Ako na to? Kristus najrozličnejším skupinám ľudí vykladal tajomstvá Božieho kráľovstva zrozumiteľne a primerane ich skúsenosti(68).
Veľká a častá je zmätenosť svedomia na poli pohlavnom. Kde je svedomie zavedené a bludné, príčinu možno hľadať v minulosti, v rannom detstve, ide o zanedbanie náboženského života, nevyvinutá citlivosť pre pravdu a dobro. Kto neslúži Bohu, zapredáva sa modle: mase (t.j. štát), stroju (tomu hovorí kultúra), alebo pudu (tomu hovorí láska). Slobodný je ten, kto rozvíja svoju osobnosť. Najobyčajnejšia forma neslobody, proti ktorej máme bojovať, je závislosť na ľudskom kolektíve, na verejnej mienke. To znemožňuje slobodu pre božské poslanie lásky.
Dôležitosť kresťanskej výchovy svedomia leží na pastieroch a vyučujúcich. „Učte, ani nie ako páni nad podielom, ale za príklad slúžte ľuďom zo srdca“. A keby niektorý z nich prekročil zákonité hranice, tak je právom, ba podľa okolnosti aj povinnosťou svedomia otvorene a pravdivo sa postaviť proti nemu, ako to urobil sv. Pavel proti sv. Petrovi. Ale mýlia sa, keď si namýšľajú, že všetko rozriešia len svojimi schematickými vymedzeniami, čím jednotlivcov zbavia vlastného náhľadu, radosti, vynaliezavosti a svedomia, tak ho duchovne ubíjajú a šliapu kresťanskú slobodu.
Kristus je naša cesta. Vrchol slobody je láska.Nová sloboda je čistý dar Boží, ovocie Ducha svätého. Kde je duch Pánov, tam je sloboda. Pre tých, ktorí prijali dar Boží, ostáva úloha: naplniť dar viery v láske, to je úloha, ktorá tvorí obsah celého kresťanského života. Máme sa vedieť zastať pravdy a práva aj vtedy, keď je to spojené s obeťami.
Starí rozoznávajú tri stupne: očistenie, osvetlenie a spojenie. V Kristovi oslobodený človek nikdy nie je „hotový“, nie je v plnosti, neustále musí prekonávať zbytky egoizmu a žiadostivosti.
Z kresťanskej knižnice Púchov. Kniha je od Ota Karrera, u nás vydaná Veritasom v r. l944 a preložil ju Slov. cirk. literárny spolok „Bernolák“. O slobode máme viac kníh. Fenomén sloboda by si zasluhovala viac pozornosti na školách i v cirkevných kruhoch.
Komentáre
Zverejnenie komentára