V tejto rozsiahlej knižnej publikácii mapujú nanovo viacerí historici, svedkovia a pamätníci prvú Slovenskú republiku a udalosti tej doby, čo generácie vyrastajúce pod vládou komunizmu to nepoznajú, alebo poznajú to zdeformovane. Bohužiaľ, povrchne to poznajú aj dnešní študenti a nevedia, čo si o tom myslieť. Podávame krátky výber z knihy:
Z knihy sa dozviete podrobne, za akých okolností a reality ten štát vznikol, ako začal fungovať, z akých základov vychádzal, ako napredoval v budovaní priemyslu, poľnohospodárstva, školstva, v kultúre, v umení, teda v čase druhej svetovej vojny. O Viedenskej arbitráži, o odstúpení časti južného Slovenska Maďarsku, o Slovenskom národnom povstaní a o živote pred ním a po ňom. O židovskej otázke, o arizácii, o kódexe, o koncentračných táborov, o vyvážaní Židov, o príchode sv. Cyrila a Metoda a o ich vplyve na naše dejiny a kultúru podnes, atď.
Americký židovský historik prof. Dr. Kurt Glaser píše, že Slovenský štát nebol ani fašistický ani totalitárny a prezident Dr. J. Tiso nekolaboroval s Hitlerom ani s nacistickým Nemeckom. Ďaľšie zaujímavé informácie získal z ruských archívov D. Rusnák v r. 1991 a píše: Veľmi zaujímavou a pre verejnosť neznámou je udalosť, ktorá sa prihodila v r. 1941 v Kyjeve počas návštevy prezidenta Dr. J. Tisu. Nemecké gestapo vo svätyni Kyjevsko – Pečorskej Laure tajne pripravilo atentát na Dr. J. Tisu, ktorý tu mal sv. omšu. Táto svätyňa bola zdemolovaná obrovským výbuchom 30 minút po odchode prezidenta Dr. J. Tisu z tejto svätyne. Keby bol prezident Dr. J. Tiso Hitlerovým a nemeckým kolaborantom, neboli by Nemci naňho organizovali atentát.
Norimberský súdny tribunál v r. 1946 vyhlásil, že odmieta žiadosť zástupcu ČSR podať na Dr. J. Tisu akúkoľvek žalobu na vojnového zločinca, pre nedostatok dôkazového materiálu.
Svedectvo Dr.H. Kellera, švajčiarskeho diplomata v Bratislave v r. 1939 – 1945: Predovšetkým som obdivoval, ako sa vaši mladí hospodárski odborníci vedeli pohotovo zorientovať v zložitej situácii, Karvaš, Dr. Medrický, Žatko, tých by ste si mali všímať a písať o nich. Relatívne dobrá zásobovacia situácia na Slovensku bola hlavným predpokladom na úspešné snahy Švajčiarska, rozšíriť výmenu tovaru so Slovenskom. Vytvárali sme priame kontakty. Museli sme postupovať opatrne, lebo Berlín mohol kedykoľvek zasiahnuť. Slovenskí partneri sa veľmi šikovne obhajovali pred nemeckými úradmi. Vy ste predsa kráčali k hospodárskemu zázraku. A dnes? Švajčiarsko – Slovensko hospodárska spolupráca? Je v plienkach. Chyba je asi na strane Slovenska. Od vás musia prichádzať do Švajčiarska impulzy. Možno treba začať s niečím originálnym. Ja som bol vášnivým poľovníkom a niekde pod Kriváňom som strelil hlucháňa a doteraz ho obdivujú návštevníci prírodovedného múzea v Berne. K národnej tragédii Slovenska patrí tiež Tisov osobný súd, ktorému slovenský národ veľa dlhuje. Vy sa musíte s touto otázkou asi ešte dlho zaoberať. K nedoriešeným otázkam patrí aj vyhnanie Nemcov z vašej krajiny, kde sa pred stáročiami usadili. Tiež politické procesy v päťdesiatych rokoch, zmarenie Pražskej jari v 1968, okupácia armádami Varšavskej zmluvy, priveľká poslušnosť Moskve. Zamyslieť by ste sa mali, prečo ste stratili krok s vyspelými krajinami.
Trochu z dejín, dedičstva sv. Cyrila a Metoda. Po r. 869 slovenské kniežatá víťazne odrážajú vojenské nápory Frankov a po zriadení moravského arcibiskupstva, Svätopluk si podmaňuje nové územia Slovanov. Aj na tomto mocenskom rozmachu má značné zásluhy arcibiskup Metod. Metod so Svätoplukom kládli osud Svätoplukovej ríše aj cirkvi do rúk nástupcom rímskej stolice, ktorá bola všeobecne uznávaná. Ale po smrti Metoda aj Svätopluka prišla i na pápežstvo veľká kríza a v tom čase stratili vplyv. I toto treba mať pred očami, ak chceme objektívne posúdiť postupný rozpad Metodovho cirkevne-organizačného diela a ríše. To možno nazvať tragédiou našich dejín, ale ťažko sa to dá ospravedlniť, že títo naši predkovia v krátkom čase sa dali pozbaviť štátnej samostatnosti a aj duchovného dedičstva svätých Cyrila a Metoda. Nezanechali po sebe nijaký materiálny symbol. Nemáme hrob Svätopluka, ani Rastislava, ani Slavomíra, ani Metoda. Kde sa stala chyba? Až arcibiskup Stojan vysliedil v ľude pretrvávajúce staré tradície kotviace v povesti o prenesení Metodovho tela do Púchova počas maďarského vpádu a o jeho pochovaní tam kdesi pod starým dubom. Prešli celé stáročia a až od 16. storočia začína u Slovákoch znova ožívať historická pamäť a najmä za prvej Slovenskej republiky a dnes myšlienka na dielo sv. Cyrila a Metoda v našom národe žije a tvorí opäť oživený impulz, nové poznanie, hodnotenie, zachovanie, zveľadenie diela a kardinál J. Tomko taktiež značne k tomu prispieva.
Ďalšie zaujímavé svedectvá podáva Alexander Mach, rabín Lazar Kleinmann, biskup M. Buzalka, nezrealizovaný plán povstania podľa generála Čatloša, účasť Goliána a následné problémy. MUDr. G. Hoffman kvalifikovane opisuje osudy Židov na Slovensku.
Kauza Tiso je stále otvorená, píše M. Polák, ale M. Horthy a E. Hácha sú už rehabilitovaní. Poslanec J. Smolec dodáva: Komunizmus bol horší ako nacizmus a fašizmus a dnes nik nesúdi tých, ktorí ho nastolili. Poučme sa od Nemcov, Talianov, Francúzov, Maďarov, a Čechov a prestaňme obviňovať našich predkov z fašizmu. Bol to náš slobodný Slovenský štát, bez ktorého by sme dnes neexistovali ako celok, lebo by sme boli rozdelení medzi Maďarov, Poliakov a Nemcov.
V r.1994 uverejňoval Marek Tomek historické články o odsúdení Tisu pod titulom: Beda premoženým. Píše: Názor historikov je, že proces bol zmanipulovaný, Tiso bol obeťou retribučného súdnictva. Obhajcovia Dr. M. Grečo a Dr. E. Žabkay poukázali na nevinu prezidenta Tisu a dokázali, že súd bol nezákonný, priečil sa právnym normám, preto jeho rozsudok je protizákonný a neplatný. Otázka: Aká je skutočná vina Dr. J. Tisu? Na to môže dať odpoveď len objektívny a nezávislý súd. V knihe, ktorá bola zostavená v r. 1996 sa volá po revízii procesu Dr. J. Tisu. Zatiaľ asi bezvýsledne, ale bolo by to veľmi potrebné aj k vôli študentom, mladej i strednej generácie, aby poznali o tom pravdu a tak potom k pravdivej slovenskej histórii mali dôveru, úctu a lásku. Arcibiskup A. Tkáč pri 55.výročí smrti Andreja Hlinku povedal: Som presvedčený o nevine prezidenta Dr.J. Tisu. Nezaujatí historici by to mali objasniť, lebo len „pravda nás oslobodí.“
Z francúzskych archívov MZV: Hitler postupoval voči Dr. Tisovi z pozície sily, bezohľadne. Predvolal si ho 13.3.1939 do Berlína i Ďurčanského - na ihneď! Prehlásil, že si želá, aby sa Slovensko osamostatnilo a prerušilo všetky zväzky s Čechmi. Na to obaja štátnici požiadali o stretnutie s ministrom zahraničia Ribbentropom s nádejou nájsť prijateľnejšie riešenie a nie úplne odtrhnutie od Česka. Po 4.-hod. rokovaní Ribbentrop prehlásil, že Hitlerovo rozhodnutie je nezmeniteľné. Podnes pretrváva snaha „zhora“ riadenej historiografie obviňovať Dr. Tisu ako hlavného aktéra vzniku Slovenského štátu. Je to nevedomé alebo vedome zlomyseľné falšovanie našich dejín. Stredoškolská profesorka dejepisu Mgr. Marta Kočajdová píše: Táto vzácna kniha je jedinečným dokumentom a bude mať prvoradé miesto v oblasti dejín Slovenského národa najmä u stredoškolských profesorov dejepisu na všetkých typoch základných a stredných škôl.
V tomto čase v massmediach párkrát prednášala slovenská historička Emília Hrabovec, zaujímavé úryvky z našich dejín, aké v skutočnosti boli od čias Cyrila a Metoda až podnes. To treba poznať, ináč budeme a už aj sme vystavení rôznym cudzím tlakom, a môže to dôjsť až k okupácii a strate slovenskej identity. Svätí Cyril a Metod sú nositeľmi harmónie medzi štátom a cirkvou, tiež sú nositeľmi aj vzdelanosti a kultúry s prepojením na aplikáciu do života, do dneška pre riešenie súčasných problémov aj kríz. Je treba to deťom a mladým sprostredkovať doma, na školách a v cirkvi cez encykliky pápežov, lebo ich znalosti dejín sú nedostatočné. Dve jej prednášky máme na MG – páskach.
Z kresťanskej knižnice Púchov, 2009.
Komentáre
Zverejnenie komentára