Preskočiť na hlavný obsah

Väzenkyňa z Teheránu

 Pravdivý príbeh iránskeho dievčaťa odsúdeného k trestu smrti. Autorka Márína Nematová opisuje hrôzy a krutosti života v povestnom väzení EVIN , kde sú nevinní bežne mučení a vraždení ešte i dnes. Roku 1982 bola 16.-ročná Márína Nematová na základe podozrenia zatknutá príslušníkmi revolučných gárd. Udala ju jej učiteľka zo školy.

Príslušníci revolučných gárd eskortovali dievčatá na nádvorie väzenia a tam ich kruto bičovali. Zakúsila som strašlivú bolesť z bičovania. Ledva sme sa postavili na nohy. Potom nasledovali kruté výsluchy s ďalším  bitím. S viacerými dievčatami som bola odsúdená na smrť zastrelením. Vyšetrovateľ Ali s povolením Chomejniho mi zmenil trest na doživotie a v poslednej minúte ma zachránil od smrti zastrelením.

82. Moje detstvo. Spomínala som si na krásne detstvo, na prázdniny pri mori, na večierky s priateľkami, na prvú lásku. Obaja sme sa vyšplhali na „modlitbovú skalu“, zdvihli ruky k oblohe a ja som hovorila Dávidov žalm: Hospodin je môj pastier... To bolo nádherné, prehlásil Áráš, „ premýšľala si niekedy, čo sa s nami stane, až zomrieme?“ – Smrť je tajomstvo.
98. Teta Zenja je presvedčená, že v Iráne sa stane to isté, čo v Rusku. Revolúcia v Rusku nemala dobrý základ. 172. Príslušníci iných národnosti, prevážne kresťania, tvoria tu v Iráne malú menšinu, takže sme boli nejakým spôsobom navzájom prepojení a solidárni.
242. Vo väzení EVIN: „Míno, ja som poprave unikla o vlások. Teba popravia, ak budeš hovoriť proti vláde a proti Chomejnimu. Tvoja smrť nič nevyrieši.“ Mína: „Takže si spolupracovala a prežila?!“ – „Presne to tak nebolo. Hrozili mi, že ublížia a zničia celú moju rodinu. Nikdy by som rodinu nevystavila tomu krutému nebezpečiu.“

266. Dialog Ali a Márína. Ali: Neobhajujem násilie, ale niekedy iná voľba neni. Ak nezabijem toho iného človeka, potom tí zlí vyhrajú a ja alebo ty prehráš. Márína: Ak víťazstvo vyžaduje zabíjanie, potom radšej prehrám. Ale tí ostatní, ktorí budú svedkami mojej smrti, budú vedieť, že som zomrela, pretože som odmietla ustúpiť pred nenávisťou a násilím a ráz možná nájdu nenásilnú cestu, ako poraziť zlo.
Zdá sa, že Ali si začal uvedomovať nezmyselnosť násilia, mučenia a popráv nedospelých deti, menil zmýšľanie, dal výpoveď, ale stálo ho to život, zastrelili ho tí, ktorým predtým slúžil.
Táto kniha opisuje násilnosti vychádzajúce zo stredovekého uvažovania a tiež hrôzy a krutosť vo väzení EVIN , kde sú nevinní bežne mučení a vraždení. Márína Nematová píše s nezlomnou odvahou v boji o záchranu vlastného života. Prežila holokaust, ale niektoré dievčatá, ktoré to prežili, nechcú o tom ani rozprávať, pri spomienke prežívajú hrôzu.
Podobné neuveriteľné svedectvá opisujú aj iní autori. Mladú Touriu Tiouliovú uniesli a znásilnili traja muži, ale ona bola obvinená z mimomanželského styku a trýznená vo väzení.

Z kresťanskej knižnice Púchov, 2008.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Božie slovo pýta každé srdce (Mons. Michal Keblušek)

  Púchovský farár, dekan   Mons. Mgr. Michal Keblušek   vybral zo svojich homílií reprezentatívny súbor a zaradil ho do zbierky s príznačným názvom   Božie slovo pýta každé srdce . Autor zvolil typický až klasický štýl rozprávania či rozprávačstva – narácie. Evanjeliové fundamentálne výroky, podobenstvá aj udalosti rozvíja, do príbehov z reality všedných dní, z diania v živote jedincov i spoločenstiev. Mons. M. Keblušek často cituje príklady, epizódy a hlavne príbehy z literatúry, nielen náboženskej, ale aj klasickej prózy. Odporúča zaujímavé románové diela zhromaždeniu veriacich a takto dobrovoľne plní v súčasných časoch mimoriadne vzácnu hrebendovskú misiu propagátora kvalitnej knihy. Kazateľ svojimi homíliami, prípadne katechézami prostredníctvom prerozprávaného textu oslovuje adresáta prítomného na bohoslužbe. Preberá fakty, argumenty, esteticko-umelecké obrazy z viacerých zdrojov. Tento tvorivý kompozičný proces vyúsťuje do rétorického prejavu, ktorý interpret musí zasadiť do súra

Ako sa zmieriť so životom (Jozef Augustyn - Lucyna Slupová)

  Existuje vôbec na to nejaký recept? Mnohí hľadali odpoveď v hlbinách svojho srdca: hľadali, našli a ďalší hľadajú. Ako príznaky nevyrovnanosti v našom živote môžu byt naše neprimerané reakcie, ako sú   rozčuľovanie, výbuchy zlosti, rebélie. reflexie pomsty, urážlivosť, uzavieranie sa do seba, depresie . Uznanie vlastnej hodnoty a vyrovnanie sa so sebou samým sa utvára už v detstve a veľkú úlohu tu má láska našich rodičov a ak sme ju nezakúsili, nedokážeme ju preukazovať druhým. Tu patria i naše prežité krivdy, utrpenia, šikanovania. Určité povahové deformácie sú spôsobené tzv. podmienečnou láskou pri výchove, čo je tretia komnata" v našej mysli, čo všetko môže byť v nej ukryté, ale nie zabudnuté. Táto malá kniha nás smeruje k tomu, ako poznať a prijať pravdu o sebe a ako si môže človek i sám pomôcť. Avšak príbeh policajného seržanta Jasona je iný. uvádzajú sa jeho zdanlivo hrdinské akcie, v ktorých riskuje ľahkovážne svoj život, preto bol psychológom označený za potenciálneho sa

Alzheimerova nemoc - šanca na väčšiu ľudskosť

  Táto nemoc sa stáva spoločenským problémom napriek lekárskemu pokroku. Návrat ku kresťanskej podstate. (Informácia je užitočná pre ošetrovateľov tejto choroby, ale i pedagógovia a rodičia pre výchovou deti si tu nájdu svoje, a aj takí, ktorí sú pred dôchodcovským vekom, ale vo viere sú vlažní alebo dokonca ateisti). Alzheimerova nemoc nie je nevyliečiteľná, ešte nie. Možno sa blížime k téme s aforizmom kolumbijského filozofa a esejistu Nicolása Goméza Davilu, ktorý povedal: „Opravdivé problémy nemajú žiadne riešenie, len svoje dejiny.“ Riešenie by sa mohlo nájsť v budúcnosti, ale teraz sa zdá, zo súčasného pohľadu, že sa bude problém len zväčšovať. Niektoré čísla by to mohli len podtrhnúť: Dnes máme podľa údajov Nemeckej Alzheimerovej spoločnosti 1,4 miliónov pacientov s touto nemocou v Nemecku, za desať rokov to bude podľa odhadov odborníkov najmenej dva milióny. A to neplatí len pre Nemecko. Rýchle starnutie populácie v Európe umocňuje tento problém v celej EÚ. Podľa odhadov ALCOVE