Preskočiť na hlavný obsah

Väzenkyňa z Teheránu

 Pravdivý príbeh iránskeho dievčaťa odsúdeného k trestu smrti. Autorka Márína Nematová opisuje hrôzy a krutosti života v povestnom väzení EVIN , kde sú nevinní bežne mučení a vraždení ešte i dnes. Roku 1982 bola 16.-ročná Márína Nematová na základe podozrenia zatknutá príslušníkmi revolučných gárd. Udala ju jej učiteľka zo školy.

Príslušníci revolučných gárd eskortovali dievčatá na nádvorie väzenia a tam ich kruto bičovali. Zakúsila som strašlivú bolesť z bičovania. Ledva sme sa postavili na nohy. Potom nasledovali kruté výsluchy s ďalším  bitím. S viacerými dievčatami som bola odsúdená na smrť zastrelením. Vyšetrovateľ Ali s povolením Chomejniho mi zmenil trest na doživotie a v poslednej minúte ma zachránil od smrti zastrelením.

82. Moje detstvo. Spomínala som si na krásne detstvo, na prázdniny pri mori, na večierky s priateľkami, na prvú lásku. Obaja sme sa vyšplhali na „modlitbovú skalu“, zdvihli ruky k oblohe a ja som hovorila Dávidov žalm: Hospodin je môj pastier... To bolo nádherné, prehlásil Áráš, „ premýšľala si niekedy, čo sa s nami stane, až zomrieme?“ – Smrť je tajomstvo.
98. Teta Zenja je presvedčená, že v Iráne sa stane to isté, čo v Rusku. Revolúcia v Rusku nemala dobrý základ. 172. Príslušníci iných národnosti, prevážne kresťania, tvoria tu v Iráne malú menšinu, takže sme boli nejakým spôsobom navzájom prepojení a solidárni.
242. Vo väzení EVIN: „Míno, ja som poprave unikla o vlások. Teba popravia, ak budeš hovoriť proti vláde a proti Chomejnimu. Tvoja smrť nič nevyrieši.“ Mína: „Takže si spolupracovala a prežila?!“ – „Presne to tak nebolo. Hrozili mi, že ublížia a zničia celú moju rodinu. Nikdy by som rodinu nevystavila tomu krutému nebezpečiu.“

266. Dialog Ali a Márína. Ali: Neobhajujem násilie, ale niekedy iná voľba neni. Ak nezabijem toho iného človeka, potom tí zlí vyhrajú a ja alebo ty prehráš. Márína: Ak víťazstvo vyžaduje zabíjanie, potom radšej prehrám. Ale tí ostatní, ktorí budú svedkami mojej smrti, budú vedieť, že som zomrela, pretože som odmietla ustúpiť pred nenávisťou a násilím a ráz možná nájdu nenásilnú cestu, ako poraziť zlo.
Zdá sa, že Ali si začal uvedomovať nezmyselnosť násilia, mučenia a popráv nedospelých deti, menil zmýšľanie, dal výpoveď, ale stálo ho to život, zastrelili ho tí, ktorým predtým slúžil.
Táto kniha opisuje násilnosti vychádzajúce zo stredovekého uvažovania a tiež hrôzy a krutosť vo väzení EVIN , kde sú nevinní bežne mučení a vraždení. Márína Nematová píše s nezlomnou odvahou v boji o záchranu vlastného života. Prežila holokaust, ale niektoré dievčatá, ktoré to prežili, nechcú o tom ani rozprávať, pri spomienke prežívajú hrôzu.
Podobné neuveriteľné svedectvá opisujú aj iní autori. Mladú Touriu Tiouliovú uniesli a znásilnili traja muži, ale ona bola obvinená z mimomanželského styku a trýznená vo väzení.

Z kresťanskej knižnice Púchov, 2008.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Božie slovo pýta každé srdce (Mons. Michal Keblušek)

  Púchovský farár, dekan   Mons. Mgr. Michal Keblušek   vybral zo svojich homílií reprezentatívny súbor a zaradil ho do zbierky s príznačným názvom   Božie slovo pýta každé srdce . Autor zvolil typický až klasický štýl rozprávania či rozprávačstva – narácie. Evanjeliové fundamentálne výroky, podobenstvá aj udalosti rozvíja, do príbehov z reality všedných dní, z diania v živote jedincov i spoločenstiev. Mons. M. Keblušek často cituje príklady, epizódy a hlavne príbehy z literatúry, nielen náboženskej, ale aj klasickej prózy. Odporúča zaujímavé románové diela zhromaždeniu veriacich a takto dobrovoľne plní v súčasných časoch mimoriadne vzácnu hrebendovskú misiu propagátora kvalitnej knihy. Kazateľ svojimi homíliami, prípadne katechézami prostredníctvom prerozprávaného textu oslovuje adresáta prítomného na bohoslužbe. Preberá fakty, argumenty, esteticko-umelecké obrazy z viacerých zdrojov. Tento tvorivý kompozičný proces vyúsťuje do rétorického prejavu, ktorý interpret musí zasadiť do súra

Alan Ames - Príbehy lásky

  Je ich v tomto dielku zaznamenaných vyše 50, sú inšpirované, vlastne podané P. Ježišom a Pannou Máriou Alanovi Amesovi a pred napísaním ich prekonzultoval s duchovným vodcom o. Gerardom Dickinsonom z Austrálie. Každý život na zemi sa môže stať ďalším príbehom lásky zapísaným do Ježišovho srdca. Všetky tieto sú vynikajúce a tu je niekoľko inšpirujúcich ukážok: *Bol istý muž, silný, nikoho nepotreboval, spoliehal sa na seba. Ochorel a potreboval pomoc druhých. Bol iný muž, slabý, neschopný, ale vždy sa obrátil na Boha o pomoc. V jeden deň sa títo dvaja muži stretli a silný muž teraz prijal od slabého pomoc a čudoval sa a hovorí slabšiemu: „Odkiaľ berieš tú silu?“ Hovorí: „Dáva mi ju Boh ako dar, o ktorý sa delím s inými. Nezáviď mi, len sa obráť na Boha a dá ti ako dáva mne. On má dosť sily pre každého“. 12. *Raz, keď som sa rozprával so skupinou mojich učeníkov, jeden sa spýtal: „Pane, si Mesiáš?“. Odvetil som otázkou: „Čo si myslíš ty?“ Jeho odpoveď: „Neviem, si dobrý, svätý“. Pozrel

Upaľovanie čarodejníc a inkvizícia

  Boli to zvlášť svetské vlády, ktoré prenasledovali čarodejky ako rušiteľky pokoja, a pre škodenie čarami. Inkvizícia bola zriadená k sledovaniu heréz a heretikov. Čarodejnicami sa začala zaoberať až na konci stredoveku a čarodejnice neboli hlavným predmetom záujmu. Prenasledovania čarodejníc bolo kruté, konali sa po skončení stredoveku, teda v novoveku. Čo sa týka „Kladiva na čarodejnice“ z r. 1487, tento spis choromyseľného dominikána Kramera inkvizícia ihneď odmietla a bol daný na index. Ale svetské súdy ho používali(11). Už od dávnoveku, vo všetkých svetových kultúrach boli ľudia, ktorí verili a veria, že existujú osoby, ktoré môžu pôsobiť na ľudí a toto pôsobenie v tých kultúrach je označené za nadprirodzené. Vplyv môže byť kladný (liečitelia), alebo záporný, škodlivý (čarodejnice, „čierna mágia“, zaklínači, pakt s diablom). Tak dochádzalo v dejinách k vlnám prenasledovania čarodejníc. V Afrike čarodejnice fungujú dodnes. V Tanzánii každoročne sú z čarodejníctva obžalované a usmr