Sandhu Sundar Singh

 Je to veľký svedok viery a hlásateľ evanjelia na úrovni sv. Pavla. Keď vošiel k dverám jedného bytu v Európe, dievča otvorí: „Som Sandhu Sundar Singh“. Ona nechápajúca, volá pani domu: „Je tu niekto, vyzerá ako Ježiš Kristus“. Putoval od dediny k dedine, cez mestá a štáty, bez akéhokoľvek zavazadla, s Bibliou. Jeho posledná misia skončila v Tibete r.1929, tu bol niekoľkokrát, vedel, že každá cesta do Tibetu je preňho životu nebezpečná. Tu zmizol bez stopy.

Mladosť. Narodil sa indickej dedine Rampúr, v bohatej rodine Sikhov, žili v prepychu ale aj v bázni pred Bohom. Jeho matka, vzdelaná a zbožná prebúdzala veľmi skoro v ňom zmysel pre Božie veci v náboženstve Sikhov a hinduizmu, vodila ho do džungle, kde žili zbožní pustovníci s pokojom v srdci, z nich si bral vzor. Slovo, príklad a modlitba matky mali rozhodujúci význam pre jeho ďalší vývoj. „Kresťanom ma urobil Duch Svätý, ale Sandhú ma spravila matka, jej srdce bolo najlepším bohosloveckým kolégiom. Mal 14 rokov, keď mu mama zomrela a na to prežíval duchovnú krízu. Na svoj vek bol vysoko vzdelaný ale Biblia bola preňho neprijateľná až nepriateľská. Svojmu otcovi povedal: „Chcem ti dať s Bohom, zajtra ráno ma nájdeš mŕtveho“. „Prečo?“ „Hinduizmus nemôže uspokojiť moju dušu, ani peniaze, ani prepych“. O piatej ráno pôjde okolo rýchlik, hodí sa pod neho, aby sa stretol v inom svete s Bohom. Modlil sa celú noc a prosil o svetlo. O pol piatej v miestnosti zažiarilo veľké svetlo a v ňom postava: „Prečo ma prenasleduješ. Ja som dal za teba život na kríži.“ To bol šok. Ježiš ho úplne prenikol, pokoj, radosť, nebo naplnilo jeho dušu a od Ježiša dostal uistenie. „Bol si duchovne slepý, otvoril som tvoje oči. Choď a vydávaj mi svedectvo, dosvedčuj, že som Spasiteľ.“ Otcovi radostne zvolal: Som kresťan! - ?
Rodina ho nepochopila, otec ho vyhnal z domu. Prvú noc strávil za chladného počasia pod stromom, hladný, smädný, uzimený. Satan ho pokúšal, ale on mal podivuhodný pokoj v srdci. V Landhijáne na kresťanskej misijnej stanici absolvoval 9-mesačný kurz, v r.1905 bol v kostole sv. Tomáša v Simle pokrstený a ako 16.ročný nastúpil cestu bosý, v indickom žltom rúchu, okolo hlavy turban a s Novým zákonom v ruke a v srdci s ohňom viery.

Misia v Sev. Indii. Chodil po domoch, na zhromaždeniach, na pútnické miesta. V zhromaždení žien ho počúvali hinduistické ženy, hovoriac: „Všetko je pravda, čo hovorí, Ježiš Kristus je naozaj Vykupiteľ.“ U mohamedánov narážal na odpor. Prešiel do Afganistanu, Kašmíru a Kalkaty. V nemocnici v Lahore ošetroval neúnavne nemocných, spával na dlážke medzi zomierajúcimi. Spirituál Redman na zhromaždení v Kalkate hovorí: Mal som hlboký dojem o zrelosti jeho kresťanského charakteru, v reči i v správaní. Je silný vo viere, hoci má iba 19 rokov. V Lahore ešte dva roky študoval teológiu.
Tibet. Nepoznal ani reč, ani krajinu, ani ľud a išiel bez akýchkoľvek prostriedkov. Tibet je najťažšie misijné územie, ale časom tu našiel priateľov a pomocníkov. Niekoľkokrát bol zachránený od mučeníckej smrti. V Rasare bol predvedený pred lámu a obžalovaný, že bez dovolenia hlása cudzie náboženstvo. Bol odsúdený na smrť a hodený do hlbokej studne bez vody, kde hádzali zločincov na smrť. Padol na kopu práchnivejúcich mŕtvol. V tejto hroznej hrobke smrti trýznený bolesťami tri dni sa vrúcne neustále modlil k Bohu a v duši mal svätý mier. Náhle v noci sa poklop hore na studni otvoril a dolu bol spustený povraz, nejaký hlas volal, aby sa chytil povrazu a bol zázračne uzdravený a vyslobodený.
V Južnej Indii a Ázii v r. 1918 svedčil na konvente sýrsko-jakobínskej cirkvi pred 20.000 veriacimi a nabádal ich ku kresťanskej aktivite.- Keď sa modlil v džungli, predstúpil pred neho zbožný ušľachtilý muž a hovorí: “Hoci sa celým srdcom venuješ kresťanskej misii, predsa svojim vplyvom si zasiahol len niekoľko tisíc kresťanov, za to by si nedostal patričnú odmenu. Nebolo by pre teba lepšie stáť sa vodcom Indov a mohamedánov? Hľadajú takého ako si ty. Uvidíš skoro 310 miliónov hinduistov a mohamedánov ťa budú nasledovať a  zbožňovať.“ Keď to Sandar Singh počul, vyslovil nevdojak slová: „Odíď satan odo mňa...“ Potom sa modlil v slzách. Na to uvidel pred sebou vznešenú, krásnu bytosť, Spasiteľa a prúdy lásky prenikli jeho dušu a padol mu k nohám. To bolo najväčšie pokušenie jeho života, pokušenie povolania. – Na Ceylone bol šesť týždňov a denne prichádzali obrovské zástupy všetkých náboženstiev. Odsudzoval ducha kastovníctva a luxus kresťanov. – V Japonsku bol otrasený nemravnosťou a náboženskou ľahostajnosťou národa. Čína. Všade zanechal hlboký dojem. Znova sa dostal domov. Otec ho priateľsky prijal a mu povedal: „Našiel som tvojho Spasiteľa a On je aj mojim Spasiteľom, môžeš ma pokrstiť. Otec, to je úloha iných, moja je svedčiť o Kristovi.

Misia na Západe a v Európe. Jeho obžaloba, kresťanstvo stratilo vplyv na život národov.- V Anglii kázal na mnohých zhromaždeniach, aj v Írsku, Škótsku, Amerike, Austrálii. V Palestíne kázal koptickým kresťanom. Kázal v Marseile, vo Švajčiarsku, v Nemecku, Švédsku, Nórsku, Dánsku, Holandsku. Všade v Európe mal veľký úspech. V Londýnskom chráme ľudia kľačali v modlitbe. Nazvali ho veľkým apoštolom, hovorili o veľkej náboženskej skúsenosti, mnohí kresťanstvu odcudzení sa zmenili, obrátili, zvlášť vplyvom jeho osobnosti, tak podobnom Kristovi v duchu i v správaní. Sundar Singh hovorí: „Tu v Európe ľudia po stáročia sú obklopení kresťanstvom, žijú v ňom, ale kresťanstvo do nich nepreniklo, pre tvrdosť ich sŕdc. Sú tu ale vynikajúci jednotlivci.“ Musel tu čeliť nebezpečenstvu, často bol uctievaný ako „svätý.“ Opäť satan mu vstúpil do cesty zvádzaním, ale zvíťazil. Kristus bol preňho všetko, cesta, pravda, život a veľmi veľa sa modlil. Dával najavo sklamanie nad odkresťančením Západu, nad rozkošou, ktorú tu videl, nad pohodlím, peniazmi, zábavou, náboženskou ľahostajnosťou. Tiež zbožnosť tu postrádal a porovnával s pohanskými krajinami, kde ľudia celé roky hľadajú pokoj a spásu a do chrámu chodia naplnení bázňou božou a s radosťou prijímajú evanjelium. Preto aj hodne kázal o treste a pokání.
Do Tibetu ho to lákalo nanovo, to bolo preňho veľké pracovné pole. Mal heslo: Modlitba a opäť modlitba a jej cieľom je obetavá práca pre Boha a človeka – Ora et labora! Uvádzal veľa príkladov z prírody, podobenstvá. Ryba a vzduch, dieťa saje mlieko z pŕs matky dychtivo. Boh vložil do ľudskej duše túžbu po duchovnej potrave. Potreba ticha na modlitbu. Kristus a čítanie Biblie. Šťastie dieťaťa je byť v blízkosti matky a počúvať jej milý hlas. Sandhú patrí k najväčším kresťanským modlitebníkom, mnohým na Východe i Západe otvoril svet modlitby.

Jeho vnútorný pokoj. Jeho postava je mier, pokoj, ktorý nosí stále v srdci, vo väzení, pri prenasledovaniach, o hlade, zime, pri tom často si začal spievať hymny chvály. Vždy zachovával vnútorný pokoj podľa Pána: „Ja som s vami po všetky dni.“ Pokoj srdca je najväčším divom sveta a nachádzame ho len v Kristovi. – Ak ráz vstúpil do nášho života živý Boh, potom musíme milovať svojich blížnych, slúžiť bratom, sily evanjelia nechajme prúdiť do seba i zo seba. -Jeho podobenstvá o rybe žijúcej v slanej vode, o vtáčej matke, ktorá zachraňuje svoje mláďatá pred ohňom, o márnotratnom synovi a tu čelí falošným argumantáciam liberálnych teológov. „Kresťanstvo je založené na živom Kristovi, ktorý je vždy s nami. To treba zažiť, Kristus žije vo mne. Bibliu treba poznať.“ Ako? Berie obraz z poslednej večere, keď Ján spočíval na prsiach Pána, tak aj kresťan pri čítaní Písma ma zaujať podobný postoj, postoj sŕdc.
Spása podľa S.Sandhu Singha. Hriech nemá samostatného bytia o sebe, takže hriech nie je stvoreným, nie je ani súčasťou stvorenia, ani nemá nezávislú existenciu. Je to čin vzbury proti Bohu, proti vôli Božej a pre čin uplatňovania vlastnej vôle. - Problém hriech – milosť mu je ústrednou kresťanskou otázkou. Hlása celou silou, ako sám vo svojej mladosti zakúsil, že najväčšie vlastné úsilie o spásu je márne. – Obnovenie srdca vykupujúcou Božou milosťou je základom všetkého mravného konania, až potom dostávajú spásonosnú hodnotu naše dobré skutky.

Z Kresťanskej knižnice Púchov, 2010.