Smerovať vyššie

 Kniha o rozvoji osobného potenciálu

Autor knihy Ben Carson, svetoznámy neurochirurg, operoval siamské dvojčatá. Bol to černošský chlapec, žil s mamou a bratom Curtisom v chudobe a okrem televízie a leňošenia ho zaujímalo máločo. V škole patril medzi posledných. Náhly obrat k prebudeniu záujmu o štúdium nastal vplyvom jeho mamy, ktorá ho inšpirovala k povinnému čítaniu kníh z knižnice. Často nám prízvukovala, ak chceme v živote viac dosiahnuť, treba, aby sme čítali a vzdelávali sa. Potom to bola pochvala učiteľa v 5. triede ZŠ za identifikáciu kameňa s menom „obsidián“.

* Na druhý deň s nechuťou sme odpochodovali s Curtisom do knižnice.. Prvá kniha, ktorú som si z knižnice doniesol, bola o bobrovi – Chip, staviteľ hrádzi. Za dva mesiace sme sa v knižnici cítili ako doma a presedlal som na knihy o rastlinách, mineráloch a kameňoch. A tak prišiel prelom v mojom živote. Učiteľ prírodovedy, pán Jaeck vysvetľoval látku o sopkách a ukázal kameň a pýta sa: „Vedel by niekto, čo to je za kameň?“ V triede bolo ticho, nikto sa nehlásil. Tak som sa prihlásil. Okolo mňa ale prebehla vlna tlmeného smiechu spolužiakov, mysleli si, že zasa poviem nejakú hlúposť. „Obsidián“ vyhlásil som a začal som sypať zo seba všetko, čo som kedy prečítal o láve, o jej schladení. Za to vďačím mojim čitateľským skúsenostiam. Pán učiteľ ma pred celou triedou vyznamenal a pochválil. Keby mi bol povedal, že som vyhral v lotérii milión, nemohol by ma viac nadchnúť. Tu som prvýkrát uznal, že mama mala pravdu. Čítanie skutočne znamená východisko z nevedomosti a cestu k úspechu, a zakrátko som patril medzi najlepších žiakov. Mama bola úžasná, pracovala neúnavne a zodpovedne v akejkoľvek práci a pri tom mala iba tri triedy ľudové, ale neskoršie si doplnila vzdelanie. Veľa sa spoliehala na p. Boha. Ráz nás zavolala: „Urobíme si rodinnú pobožnosť“. Prečítali sme si časť z Biblie, pomodlili sme sa a tento zvyk sme dodržiavali každý deň. „Tiež proste, aby Pán Vás ochraňoval a pomáhal vám študovať ako najlepšie viete“. Vedela nás motivovať a zapájať do rôznych prác v domácnosti a okolo domu. Bola to najlepšia mama na svete.

* Spomínam si tiež na svojich učiteľov a radcov, ktorí vo mne objavovali talent ešte skôr, ako som bol schopný ja sám, ktorí ma niekedy nevedomky postrkovali k náročnejším úlohám a sprevádzali na ceste k úspechu. Na prvom mieste to bol učiteľ W. Jaeck. Bol veľmi láskavý a prvý odhalil moje skryté intelektuálne schopnosti, niekoľkokrát nás vzal z triedy do prírody. Bol nadšený prírodovedec a časť jeho nadšenia sa preniesla na mňa. Potom to bol McCotter, učiteľ biológie na strednej škole: „Pozri, mal by som pre teba viac tém. Skús si ich premyslieť a potom mi povedz, čomu by si sa rád venoval hlbšie. Dôveroval mojim schopnostiam, zdvihol moje sebavedomie. Potom to bol vedúci školského orchestra pán L. Doakes. Vyznal sa v histórii hudby a hral na všetkých nástrojoch, telom i dušou, riadil sa heslom: „Vydaj zo seba to najlepšie“. Nikdy nehovoril do vetra, vedel nás nadchnúť. Keď som svoj part kazil, len mi pokývol, pousmial sa a povzbudil ma: „Ty na to prídeš, Bennie, len skúšaj stále znovu.“ Bol som vybraný na letný seminár v Michigane. „Naozaj si myslíte, že mám na to?“ „Ano Bennie, o tom nepochybujem.“ – „Tak mi napíšete odporučenie?“ – „Nemôžem, to by nebolo správne.“ - „?“ – Bennie, si vynikajúci študent a sám si sa zmienil, že chceš študovať medicínu, musíš sa rozhodnúť, jedno alebo druhé.“ –„ Dodnes som mu vďačný, čo mi vtedy povedal.“

* V cirkevnom spoločenstve som našiel kus domova, tu som zažil pocit skutočného priateľstva, zabávali sme sa jeden na druhom, smiali sa, recitovali, spievali. A. Tompkins, vedúci spevu mi nahrádzal otcovskú autoritu, učiteľa a radcu v náboženských otázkach, ochotný ma vždy vypočuť. Moji učitelia a radcovia vydávali zo seba to najlepšie a mňa viedli k tomu. Na lekárskej fakulte to bol Dr.J. Taren, neurochirurg, potom to bol George Udvarhelyi z nemocnice J. Hopkinsa. On ma naučil pacienta poznať ako človeka s jeho životom a potrebami. J. Anderson ma naučil k efektívnemu prístupu k práci a samostatne rozhodovať. Austrálski lekári Bryant Stokes a Richard Vaughan ma pozvali do Austrálie a bol som prijatý do najväčšej fakultnej nemocnice, ktorá sa špecializovala na neurochirurgiu. Nikdy nezabudnem, čo mi Dr. Long povedal: „Človek, ktorý nie je schopný poučiť sa z chýb druhých, nie je schopný učiť sa vôbec – to je všetko.“

*Primár Mark Roger zabezpečoval prípravu pre operáciu siamskych dvojčiat a ich prevoz z Nemecka. V r. 1987 B. Carson vstúpil do histórie medicíny ako vedúci operačného tímu, ktorý prvý úspešne oddelil siamske dvojčatá , zrastené temenom hlavy. Vrchnou sestrou bola precízna profesionálka Carolyn Childsová. Nikto nevie presne, čo všetko budeme potrebovať, ale nesmieme sa nechať zaskočiť. Taký prípad sme ešte neoperovali, takže sa pustíme do prípravy. My dvaja, celé to prejdeme. Urobíme to takto. Ty si pekne ľahneš, zavrieš oči, uvoľníš sa a krok za krokom si budeš predstavovať postup operácie. Budeš mi nahlas diktovať, aké nástroje pri tom používaš. Začali sme. „Teraz potrebujem Metzenbaumove nožnice, kyretu, odsavačku...“ Postupoval som v duchu od jedného úkonu k druhému a nahlas popisoval, čo robím a aké nástroje používam. Celé nám to trvalo tri hodiny. Carolyn tak získala prepotrebný zoznam nástrojov.

* Ľuďom, ktorí sa živia športom alebo šou biznisom, zazlievam, že – až na malé výnimky – nekladú dôraz na intelektuálny rozvoj osobnosti. Ak sa niekto túži stať basketbalovou hviezdou v NBA, je šanca asi tak sedem k miliónu, že sa mu podarí dostať do tímu. Aj člena popredného tímu ho môže čakať kariéra, ktorá môže trvať najviac tri a pol roka – dlhšie sa profesionálny športovec na vrchole neudrží. Trápi ma, koľko času a úsilia venujú mladí chlapci hádzaniu na kôš a možná zbytočne. Škoda. Mali by sa zaoberať niečím zmysluplným, čo rozvinie ich osobnosť komplexne, najmä ich intelektuálnu kapacitu a nadanie. Ja som bol obdarovaný výbornou koordináciou očí a rúk a dobrou priestorovou predstavivosťou a to so záujmom o všetko, čo sa týka mozgu, mi umožnilo špecializovať sa na povolanie neurochirurga. Každý človek narodený so zdravým mozgom, by sa mohol pustiť do čohokoľvek, ale ak u seba objaví určité špecifické dary, a ak využije a rozvinie svoj talent, je na najlepšej ceste. Ako postupovať? Jeho rady nájdete na stranách 127-130, ktoré od prednášal hlučným žiakom na strednej škole a oni ho sústredene počúvali a nakoniec mu silno zatlieskali.

* Niet nad knihy. „Pán doktor“ oslovila ma jedna študentka. „Na našej škole sme založili klub a nechali sme sa inšpirovať Vašim príkladom: týždenne prečítať dve knihy a pripraviť si z nich referát. Nesledovať v TV viac ako dva programy týždenne (ani počítačové hry)“. Títo študenti vo veku okolo 14 rokov si zvolili intelektuálny, nie športový vzor. Už teraz sú schopní sústrediť sa na rozvíjanie svojho intelektu namiesto toho, aby sa ako ich rovesníci videli v nejakej rockovej alebo futbalovej hviezde. Vydali sa správnym smerom. Nestrácajú čas neužitočnou zábavou, pri ktorej mozog „lenivie“. Takým sa ich svet zredukuje na stláčanie gombíkov ovládača, a ich konzumný životný štýl nevyžaduje, aby zapájali tvorivú časť mozgu, všetko za nich vymysleli iní – ako sa obliekať, myslieť, konať. Stačí, keď idú s davom.

* Často sa mi nepáčilo, čo povedala mama, ale väčšinou mala pravdu. „Bennie, pozri na toho chlapca poriadne. Chceš byť ako on?“ Týkalo sa to kamaráta, ktorý chodil poza školu a bolo s ním veľa problémov. „Nie, nechcem“ ohradil som sa, „no ja sa s ním len kamarátim“ – „Človek sa mení podľa toho, s kým trávi čas. Musíš byť opatrný vo výbere kamarátov. Chlapci si občas myslia, že sa môžu niekde potĺkať s partiou a pri tom si zachovať nezávislosť, si nahovárajú, že sú imúnni od ich vplyvu. Onedlho sa začnú správať a myslieť ako oni, bez toho, aby si to všimli.“ I mne sa to stalo v 2. ročníku SŠ, títo spolužiaci sa starali iba o zábavy a moderné oblečenie.

Čítajte! Čítajte viac! A kto z mladých nájde lepšiu cestu, než počúvať rady starších, ktorí už došli tam, kde i my smerujeme?