Preskočiť na hlavný obsah

Proč NE eutanázii (M. Manzarová)

 Študenti v Čechách na anketu Mladej fronty dnes (MF), či sa má v Česku legalizovať eutanazia, odpovedali prevážne ÁNO. Domnievali sa, z neznalosti objektívnych informácii, že sú iba dve možnosti a to buď zomierajúcemu „pomôcť zomrieť“ eutanaziou, alebo ho nechať trpieť neznesiteľnými bolesťami. O žiadnej inej možnosti nevedeli. Preto MUDr. M. Munzárová s kolektívom lekárov zostavili knižku „Proč Ne eutanazii“ a hospicové združenie Ecce homo to distribuuje občanom a zvlášť stredoškolským študentom zdarma, aby si ju prečítali, preštudovali a tak vedeli i známym povedať, čo je eutanazia a mnohí študenti zmenili svoje názory a postoje a podujali sa ich šíriť ďalej. Dnes je svet úplne iný a preto je veľmi dôležité, aby si každý i v tak ťažkých otázkach ako je utrpenie, umieranie, smrť, a čo potom, rozšíril obzor a to čo najskôr.

Podľa zakladateľky komplexnej paliatívnej a hospicovej starostlivosti, je vhodné všetko analyzovať z pohľadu „celkovej bolesti“, ktorá pozostáva zo štyroch časti a to: z bolesti fyzickej, z bolesti sociálnej, ktorá je utrpením s predtuchou straty alebo odlúčenia od rodiny, priateľov. Z bolesti emočnej (duševnej), ide o duševný otras, otupenosť, hnev, smútok, vyjednávanie, depresie. A z bolesti spirituálnej (duchovnej), čo sa najťažšie definuje. Ide o utrpenie spojené s odcudzením od svojho najvnútornejšieho ja – strach z neznáma a pocit straty zmyslu života.
Čo je a čo nie je eutanazia, čo je aktívna a čo je pasívna eutanazia. Eutanazia je grécke slovo a znamená dobrá smrť. Obsah tohto pojmu dnes už je iný, prevrátený. Dnes platí definícia podľa Svetovej lekárskej asociácie WMA táto: „vedome a úmyselné prevedenie činu s jasným zámerom ukončiť život iného človeka na jeho žiadosť iným človekom-lekárom“. 20
Aby nedošlo k omylu, WMA sa stará o etiku lekárskeho povolania a vyzýva lekárov, aby eutanaziu nerobili – etické hodnoty sú nad zákonom. Ide nám o to, aby u nás v Čechách sa zákon o eutanazii neschválil. Treba hľadať také cesty k umierajúcim a trpiacim, ktoré by vylúčili ich tzv. dobrovoľnú žiadosť o eutanaziu. Tomu pomôžeme, ak vyriešime svoj vlastný vzťah k utrpeniu, k umieraniu a k smrti. V eutanazii ide o zlyhanie lekára a zdravotnej starostlivosti, ale často aj o zlyhanie blízkych zomierajúceho, ktorí nie sú pripravení na túto úlohu.
Medzi hlavné dôvody žiadosti nemocných o eutanaziu sú pocity opustenosti , osamelosti, straty zmyslu života, straty dôstojnosti, pocity, že sú už na obtiaž, strach z umierania a zo smrti, atď.24. Všetci, čo majú skúsenosti so zomierajúcimi, hovoria, že takéto žiadosti sú skôr dožadovaním sa pomoci a lásky a nie túžby o eutanaziu. Pravý súcit vedie k otázke, prečo ten druhý je v takej beznádeji, prečo žiada smrť? Ako mu možno pomôcť?Treba ho chápať, zdieľať jeho dôvody a hľadať spolu s ním riešenie a nenechať ho zabiť.30. Ak lekár usmrtí nemocného eutanaziou, nikdy mu nebude omluvou, že si to pacient želal. Jednanie lekára ovlivňuje jeho charakter, zvykne si na zabíjanie a bude zabíjať s „čistým svedomím“. Pripomeňme si varovanie bostonského psychiatra Leo Alexandra, poradcu na Norimberskom tzv. „doktorskom súde“. „Nech boli vojnové zločiny akokoľvek veľké, vždy začínali tak, že spočiatku sa jednalo len o malý odklon, bolo treba prijať postoj, že existuje život – človek nehodný života. Spočiatku sa jednalo o chronicky a ťažko chorých. Postupne sa sféra rozšírila na choré deti, potom na ľudí neproduktívnych, na ideologicky a rasové nežiadúcich, Židov, a nakoniec na všetkých nie-Nemcov. Hitlerov nacistický program eutanazie nám môže práve dnes poskytnúť presvedčivé argumenty proti dnešnému hnutiu eutanazie. Ako je to možné, že máme takú krátku pamäť a znovu si trúfame koketovať s eutanaziou a toto zabíjanie tolerujeme (Holandsko) a dekriminalizujeme (Belgia)?31. Zabitie - eutanazia nie je dobrou smrťou a treba veci nazývať pravými menami.
Pred niekoľkými rokmi MUDr. Svatošová u nás predvídala vývoj a začala zakladať hospice s paliativnou starostlivosťou. Základnou filozofiou tohto prístupu je ošetrovanie všetkých dimenzii človeka, i tej poslednej fáze pri umieraní. Svetová WMA to správne predkladá, treba sa toho držať a viaceré svetové osobnosti o tom vydávajú svedectvo, Dostojevskij, Tolstoj, D. Callahan, V.E.Frankl, E.Pollegrino – predseda bioetickej komisie USA. „Prechod zo života k smrti musí byť v centre dramatu ľudského života“,je to jeho najdôležitejší úsek

V dnešnej dobe sa hodnotenie človeka mení, všestranná zdatnosť sa stala základnou čnosťou, úžitok spôsobom myslenia, úspech cieľom, výkon zákonom. Tento spôsob myslenia sa stáva veľkým ohrozením ľudskosti človeka. Je tu veľká úloha pre vychovávateľov a pedagógov. Pri výchove mladého človeka treba predovšetkým odpovedať, čo človek je. Človek je bytosť zložitá a paradoxná, jednoduchá i podvojná, duchovná i hmotná, prírodná i nadprírodná, individuálna i sociálna, smrteľná i nesmrteľná, bytosť so sebou nespokojná, sebe odporujúca, seba prevyšujúca, v šerosvite neistoty pozemského údelu aj neistoty k spáse putujúcej, atď.(N.A.Berdjavev).

Z kresťanskej knižnice Púchov 2008. Knižku vydalo Karmelitánske nakladateľstvo.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Božie slovo pýta každé srdce (Mons. Michal Keblušek)

  Púchovský farár, dekan   Mons. Mgr. Michal Keblušek   vybral zo svojich homílií reprezentatívny súbor a zaradil ho do zbierky s príznačným názvom   Božie slovo pýta každé srdce . Autor zvolil typický až klasický štýl rozprávania či rozprávačstva – narácie. Evanjeliové fundamentálne výroky, podobenstvá aj udalosti rozvíja, do príbehov z reality všedných dní, z diania v živote jedincov i spoločenstiev. Mons. M. Keblušek často cituje príklady, epizódy a hlavne príbehy z literatúry, nielen náboženskej, ale aj klasickej prózy. Odporúča zaujímavé románové diela zhromaždeniu veriacich a takto dobrovoľne plní v súčasných časoch mimoriadne vzácnu hrebendovskú misiu propagátora kvalitnej knihy. Kazateľ svojimi homíliami, prípadne katechézami prostredníctvom prerozprávaného textu oslovuje adresáta prítomného na bohoslužbe. Preberá fakty, argumenty, esteticko-umelecké obrazy z viacerých zdrojov. Tento tvorivý kompozičný proces vyúsťuje do rétorického prejavu, ktorý interpret musí zasadiť do súra

Alzheimerova nemoc - šanca na väčšiu ľudskosť

  Táto nemoc sa stáva spoločenským problémom napriek lekárskemu pokroku. Návrat ku kresťanskej podstate. (Informácia je užitočná pre ošetrovateľov tejto choroby, ale i pedagógovia a rodičia pre výchovou deti si tu nájdu svoje, a aj takí, ktorí sú pred dôchodcovským vekom, ale vo viere sú vlažní alebo dokonca ateisti). Alzheimerova nemoc nie je nevyliečiteľná, ešte nie. Možno sa blížime k téme s aforizmom kolumbijského filozofa a esejistu Nicolása Goméza Davilu, ktorý povedal: „Opravdivé problémy nemajú žiadne riešenie, len svoje dejiny.“ Riešenie by sa mohlo nájsť v budúcnosti, ale teraz sa zdá, zo súčasného pohľadu, že sa bude problém len zväčšovať. Niektoré čísla by to mohli len podtrhnúť: Dnes máme podľa údajov Nemeckej Alzheimerovej spoločnosti 1,4 miliónov pacientov s touto nemocou v Nemecku, za desať rokov to bude podľa odhadov odborníkov najmenej dva milióny. A to neplatí len pre Nemecko. Rýchle starnutie populácie v Európe umocňuje tento problém v celej EÚ. Podľa odhadov ALCOVE

Ako sa zmieriť so životom (Jozef Augustyn - Lucyna Slupová)

  Existuje vôbec na to nejaký recept? Mnohí hľadali odpoveď v hlbinách svojho srdca: hľadali, našli a ďalší hľadajú. Ako príznaky nevyrovnanosti v našom živote môžu byt naše neprimerané reakcie, ako sú   rozčuľovanie, výbuchy zlosti, rebélie. reflexie pomsty, urážlivosť, uzavieranie sa do seba, depresie . Uznanie vlastnej hodnoty a vyrovnanie sa so sebou samým sa utvára už v detstve a veľkú úlohu tu má láska našich rodičov a ak sme ju nezakúsili, nedokážeme ju preukazovať druhým. Tu patria i naše prežité krivdy, utrpenia, šikanovania. Určité povahové deformácie sú spôsobené tzv. podmienečnou láskou pri výchove, čo je tretia komnata" v našej mysli, čo všetko môže byť v nej ukryté, ale nie zabudnuté. Táto malá kniha nás smeruje k tomu, ako poznať a prijať pravdu o sebe a ako si môže človek i sám pomôcť. Avšak príbeh policajného seržanta Jasona je iný. uvádzajú sa jeho zdanlivo hrdinské akcie, v ktorých riskuje ľahkovážne svoj život, preto bol psychológom označený za potenciálneho sa