Preskočiť na hlavný obsah

Proč NE eutanázii (M. Manzarová)

 Študenti v Čechách na anketu Mladej fronty dnes (MF), či sa má v Česku legalizovať eutanazia, odpovedali prevážne ÁNO. Domnievali sa, z neznalosti objektívnych informácii, že sú iba dve možnosti a to buď zomierajúcemu „pomôcť zomrieť“ eutanaziou, alebo ho nechať trpieť neznesiteľnými bolesťami. O žiadnej inej možnosti nevedeli. Preto MUDr. M. Munzárová s kolektívom lekárov zostavili knižku „Proč Ne eutanazii“ a hospicové združenie Ecce homo to distribuuje občanom a zvlášť stredoškolským študentom zdarma, aby si ju prečítali, preštudovali a tak vedeli i známym povedať, čo je eutanazia a mnohí študenti zmenili svoje názory a postoje a podujali sa ich šíriť ďalej. Dnes je svet úplne iný a preto je veľmi dôležité, aby si každý i v tak ťažkých otázkach ako je utrpenie, umieranie, smrť, a čo potom, rozšíril obzor a to čo najskôr.

Podľa zakladateľky komplexnej paliatívnej a hospicovej starostlivosti, je vhodné všetko analyzovať z pohľadu „celkovej bolesti“, ktorá pozostáva zo štyroch časti a to: z bolesti fyzickej, z bolesti sociálnej, ktorá je utrpením s predtuchou straty alebo odlúčenia od rodiny, priateľov. Z bolesti emočnej (duševnej), ide o duševný otras, otupenosť, hnev, smútok, vyjednávanie, depresie. A z bolesti spirituálnej (duchovnej), čo sa najťažšie definuje. Ide o utrpenie spojené s odcudzením od svojho najvnútornejšieho ja – strach z neznáma a pocit straty zmyslu života.
Čo je a čo nie je eutanazia, čo je aktívna a čo je pasívna eutanazia. Eutanazia je grécke slovo a znamená dobrá smrť. Obsah tohto pojmu dnes už je iný, prevrátený. Dnes platí definícia podľa Svetovej lekárskej asociácie WMA táto: „vedome a úmyselné prevedenie činu s jasným zámerom ukončiť život iného človeka na jeho žiadosť iným človekom-lekárom“. 20
Aby nedošlo k omylu, WMA sa stará o etiku lekárskeho povolania a vyzýva lekárov, aby eutanaziu nerobili – etické hodnoty sú nad zákonom. Ide nám o to, aby u nás v Čechách sa zákon o eutanazii neschválil. Treba hľadať také cesty k umierajúcim a trpiacim, ktoré by vylúčili ich tzv. dobrovoľnú žiadosť o eutanaziu. Tomu pomôžeme, ak vyriešime svoj vlastný vzťah k utrpeniu, k umieraniu a k smrti. V eutanazii ide o zlyhanie lekára a zdravotnej starostlivosti, ale často aj o zlyhanie blízkych zomierajúceho, ktorí nie sú pripravení na túto úlohu.
Medzi hlavné dôvody žiadosti nemocných o eutanaziu sú pocity opustenosti , osamelosti, straty zmyslu života, straty dôstojnosti, pocity, že sú už na obtiaž, strach z umierania a zo smrti, atď.24. Všetci, čo majú skúsenosti so zomierajúcimi, hovoria, že takéto žiadosti sú skôr dožadovaním sa pomoci a lásky a nie túžby o eutanaziu. Pravý súcit vedie k otázke, prečo ten druhý je v takej beznádeji, prečo žiada smrť? Ako mu možno pomôcť?Treba ho chápať, zdieľať jeho dôvody a hľadať spolu s ním riešenie a nenechať ho zabiť.30. Ak lekár usmrtí nemocného eutanaziou, nikdy mu nebude omluvou, že si to pacient želal. Jednanie lekára ovlivňuje jeho charakter, zvykne si na zabíjanie a bude zabíjať s „čistým svedomím“. Pripomeňme si varovanie bostonského psychiatra Leo Alexandra, poradcu na Norimberskom tzv. „doktorskom súde“. „Nech boli vojnové zločiny akokoľvek veľké, vždy začínali tak, že spočiatku sa jednalo len o malý odklon, bolo treba prijať postoj, že existuje život – človek nehodný života. Spočiatku sa jednalo o chronicky a ťažko chorých. Postupne sa sféra rozšírila na choré deti, potom na ľudí neproduktívnych, na ideologicky a rasové nežiadúcich, Židov, a nakoniec na všetkých nie-Nemcov. Hitlerov nacistický program eutanazie nám môže práve dnes poskytnúť presvedčivé argumenty proti dnešnému hnutiu eutanazie. Ako je to možné, že máme takú krátku pamäť a znovu si trúfame koketovať s eutanaziou a toto zabíjanie tolerujeme (Holandsko) a dekriminalizujeme (Belgia)?31. Zabitie - eutanazia nie je dobrou smrťou a treba veci nazývať pravými menami.
Pred niekoľkými rokmi MUDr. Svatošová u nás predvídala vývoj a začala zakladať hospice s paliativnou starostlivosťou. Základnou filozofiou tohto prístupu je ošetrovanie všetkých dimenzii človeka, i tej poslednej fáze pri umieraní. Svetová WMA to správne predkladá, treba sa toho držať a viaceré svetové osobnosti o tom vydávajú svedectvo, Dostojevskij, Tolstoj, D. Callahan, V.E.Frankl, E.Pollegrino – predseda bioetickej komisie USA. „Prechod zo života k smrti musí byť v centre dramatu ľudského života“,je to jeho najdôležitejší úsek

V dnešnej dobe sa hodnotenie človeka mení, všestranná zdatnosť sa stala základnou čnosťou, úžitok spôsobom myslenia, úspech cieľom, výkon zákonom. Tento spôsob myslenia sa stáva veľkým ohrozením ľudskosti človeka. Je tu veľká úloha pre vychovávateľov a pedagógov. Pri výchove mladého človeka treba predovšetkým odpovedať, čo človek je. Človek je bytosť zložitá a paradoxná, jednoduchá i podvojná, duchovná i hmotná, prírodná i nadprírodná, individuálna i sociálna, smrteľná i nesmrteľná, bytosť so sebou nespokojná, sebe odporujúca, seba prevyšujúca, v šerosvite neistoty pozemského údelu aj neistoty k spáse putujúcej, atď.(N.A.Berdjavev).

Z kresťanskej knižnice Púchov 2008. Knižku vydalo Karmelitánske nakladateľstvo.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Božie slovo pýta každé srdce (Mons. Michal Keblušek)

  Púchovský farár, dekan   Mons. Mgr. Michal Keblušek   vybral zo svojich homílií reprezentatívny súbor a zaradil ho do zbierky s príznačným názvom   Božie slovo pýta každé srdce . Autor zvolil typický až klasický štýl rozprávania či rozprávačstva – narácie. Evanjeliové fundamentálne výroky, podobenstvá aj udalosti rozvíja, do príbehov z reality všedných dní, z diania v živote jedincov i spoločenstiev. Mons. M. Keblušek často cituje príklady, epizódy a hlavne príbehy z literatúry, nielen náboženskej, ale aj klasickej prózy. Odporúča zaujímavé románové diela zhromaždeniu veriacich a takto dobrovoľne plní v súčasných časoch mimoriadne vzácnu hrebendovskú misiu propagátora kvalitnej knihy. Kazateľ svojimi homíliami, prípadne katechézami prostredníctvom prerozprávaného textu oslovuje adresáta prítomného na bohoslužbe. Preberá fakty, argumenty, esteticko-umelecké obrazy z viacerých zdrojov. Tento tvorivý kompozičný proces vyúsťuje do rétorického prejavu, ktorý interpret musí zasadiť do súra

Alan Ames - Príbehy lásky

  Je ich v tomto dielku zaznamenaných vyše 50, sú inšpirované, vlastne podané P. Ježišom a Pannou Máriou Alanovi Amesovi a pred napísaním ich prekonzultoval s duchovným vodcom o. Gerardom Dickinsonom z Austrálie. Každý život na zemi sa môže stať ďalším príbehom lásky zapísaným do Ježišovho srdca. Všetky tieto sú vynikajúce a tu je niekoľko inšpirujúcich ukážok: *Bol istý muž, silný, nikoho nepotreboval, spoliehal sa na seba. Ochorel a potreboval pomoc druhých. Bol iný muž, slabý, neschopný, ale vždy sa obrátil na Boha o pomoc. V jeden deň sa títo dvaja muži stretli a silný muž teraz prijal od slabého pomoc a čudoval sa a hovorí slabšiemu: „Odkiaľ berieš tú silu?“ Hovorí: „Dáva mi ju Boh ako dar, o ktorý sa delím s inými. Nezáviď mi, len sa obráť na Boha a dá ti ako dáva mne. On má dosť sily pre každého“. 12. *Raz, keď som sa rozprával so skupinou mojich učeníkov, jeden sa spýtal: „Pane, si Mesiáš?“. Odvetil som otázkou: „Čo si myslíš ty?“ Jeho odpoveď: „Neviem, si dobrý, svätý“. Pozrel

Upaľovanie čarodejníc a inkvizícia

  Boli to zvlášť svetské vlády, ktoré prenasledovali čarodejky ako rušiteľky pokoja, a pre škodenie čarami. Inkvizícia bola zriadená k sledovaniu heréz a heretikov. Čarodejnicami sa začala zaoberať až na konci stredoveku a čarodejnice neboli hlavným predmetom záujmu. Prenasledovania čarodejníc bolo kruté, konali sa po skončení stredoveku, teda v novoveku. Čo sa týka „Kladiva na čarodejnice“ z r. 1487, tento spis choromyseľného dominikána Kramera inkvizícia ihneď odmietla a bol daný na index. Ale svetské súdy ho používali(11). Už od dávnoveku, vo všetkých svetových kultúrach boli ľudia, ktorí verili a veria, že existujú osoby, ktoré môžu pôsobiť na ľudí a toto pôsobenie v tých kultúrach je označené za nadprirodzené. Vplyv môže byť kladný (liečitelia), alebo záporný, škodlivý (čarodejnice, „čierna mágia“, zaklínači, pakt s diablom). Tak dochádzalo v dejinách k vlnám prenasledovania čarodejníc. V Afrike čarodejnice fungujú dodnes. V Tanzánii každoročne sú z čarodejníctva obžalované a usmr