V jeseni života

 Zvláštnou črtou Japoncov je ich hlboká úcta k tradícii a k starým ľuďom. Oni aj časti nábytku po svojich rodičoch a predkoch uchovávajú doma v úcte a rukou pohládzajú. Čínska a japonská kultúra zdôrazňovala vzťah jednotlivca k spoločenstvu, k rodine. Naproti tomu civilizácia Západu stále vo väčšej miere presadzuje nezávislosť a autonómiu jednotlivca a tak sa odsúvali dôležité hodnoty spoločného života, solidarity a citu. Mladí ľudia sa túto lekciu o nezávislosti vynikajúco naučili, osvojili si ju a vzniknutá priepasť, čo sa roztvára medzi nimi a rodičmi, je stále väčšia – izolácia a samota. A najťažšie bremeno musia znášať starí a hovorí sa, že starí sú dnes azda najosamelejšou generáciou, aká kedy obývala tvárnosť zeme. Naša civilizácia na mladosť orientovaná, v spoločnosti už nachádza málo porozumenia pre starnúcich, ukrývaný strach a úzkosť narúša ich pokoj. Spôsob, ako zaobchádzame so svojimi starými ľuďmi, je kriminálny. Ako napraviť tento zlý stav? Treba zmeniť systém, postoj, štruktúru hodnôt(8).

Proces starnutia a staroba však patrí k životu, je to aj príležitosť pre ľudský rast, pre dozrievanie, pre šťastné prežívanie a zavŕšenie. Je pekné byť starým. Ale mnohé ženy to ťažko znášajú a kŕčovite sa držia odchádzajúcej mladosti. Strach a úzkosť sú hrozbou a aj výzvou pre ženy i mužov.Keď sa zdatný štyridsiatnik pýta, kedy sa má pripravovať na jeseň života, tu je odpoveď: už teraz, pred 40.-kou. Ako prekonávať problém samoty? Udržiavať spojenie so svojimi blížnymi a rozširovať svoje vzťahy. Navštevovať iných starých ľudí, písať im listy, telefonicky udržiavať kontakty, byť aktívny v klube seniorov a dobrovoľných organizáciách.

Jeden z najväčších objavov gerontológie (veda o procese starnutia) je, že každý človek žije naraz tri rozličné veky: chronologický vek - je určený počtom prežitých rokov, biologický a vek psychologický. Mnohí starí ľudia tvorili vynikajúce diela vo vysokom veku, Bethoven, Shakespear, Goethe, Michelangelo, Verdi, Haydn, Rembrant. Dva krásne príklady rozkvetu v starobe je román Morrisa Westa „Diablov advokát“, ktorý by mal povinne čítať každý po 40-ke, a tiež vidieť japonský film Ikiru (Život,40). – Zákon kompenzácie. Mnohí starí nie sú si vedomí svojej duševnej sily, preto ani nerozvíjajú svoj skrytý duchovný potenciál. Taký človek nevie nič iné, iba vegetovať, takému treba pomôcť k rozvoju duchovného potenciálu.

Skupiny mladých v USA odmietajú terajšiu civilizáciu a volajú ich opovržlivo drop-outs (odpadnutí, nezapojení). Otázka, či aj starí, ktorí utekajú do ríše spomienok nepatria tiež do drop-outs? Treba prijať starnutie, povedať radostne „áno“ tomuto obdobiu života. – Deti odrástli, odsťahovali sa a zostarnutý človek trpí samotou. Neupadať! Treba žiť pre iných, udržiavať spojenie so seniormi všetkými možnými spôsobmi, byť vynaliezavý v tom. (24).

Problémom mnohých sú neriešené pocity viny pre chybné správanie v minulosti, ktoré vyúsťuje k neosožnému „hryzeniu svedomia“. Nemôžme zmeniť fyzickú skutočnosť, ale ľútosťou, prehodnotením, sebaobnovou, preporodením a opätovným znovuzrodením sviatosťami(31).

Abrahám mal 75 rokov, keď ho Boh povolal z rodnej zeme do Kanánu. Aj tí vietnamskí kresťania, utečenci, s holými rukami nanovo bez zatrpknutosti v pralese si začínali ťažkou prácou budovať nové domy z dreva. V starobe boli vedení neočakávanou cestou k zrelosti a plnosti svojej viery (51). Ak budú mať starí ľudia trpezlivosť, aby rozvili život viery a boli otvorení voči Bohu, budú počuť volanie pri mnohých príležitostiach každodenného života, kde boli predtým k takým príležitostiam hluchí. – Pre mnohých starých ľudí môže nastať chvíľa, keď sa im samota, fyzické utrpenie, rakovina, budú zdať priam neznesiteľné. Ak to človek dobrovoľne príjme, môže sa to stať vykupiteľskou silou pre jeho spásu i pre spásu iných (53). – Každý človek by mal vlastným spôsobom objavovať radosti, ktoré prináša staroba. Pre niekoho to môžu byť vnúčatá, pre iného umenie, hudba, spev, literatúra, čítanie sv. Písma, charitatívna činnosť, atď. „Ustavične sa radujte v Pánovi!“(56). – Obdobie staroby má veľký význam pre rast a rozvoj našej viery. Treba sa k tomu vzopnúť z celej sily. I taká veľká svätica Terézia z Lisieux prežila na smrteľnej posteli „veľké pokušenie nevery“. Boh často dopúšťa na ľudí v posledných dňoch rôzne skúšky, aby prejavili rast vo viere a láske (62).

Ako môže kresťan evanjelizovať a zmeniť srdcia ľudí, ukázala Satoko Kitahara, dcéra univerzitného profesora v Tokiu. Spoznala ťažký život zberačov odpadkov a presťahovala sa do ich chudobnej štvrte slumov a pomáhala im i ich deťom a vniesla radosť a nádej do ich života. Keď ochorel otec, zberač odpadkov, sama zobrala káru a išla zbierať odpadky, aby pomohla rodine chorého. Telesne slabá, ochorela, zomrela, ale jej láska k blížnym upútala pozornosť národa a niekoľko vysokoškolákov nasledovalo jej príklad a stali sa oduševnení kresťania (66).

Medzi manželmi odchodom do dôchodku môže nastať kríza vzťahov, obyčajne spôsobená komunikáciou. Existujú dva rozličné typy vzájomnej komunikácie. Prvá je funkčná čiže osožná (sprav toto, urob tamto), ako príklad obchodnej transakcie medzi dvoma ľuďmi, kde jedna osoba sa môže zameniť s inou. Ten druhý typ vzájomnej komunikácie môžeme nazvať „existenčná“, tu ide o hlbšie osobné vzťahy, zdieľanie myšlienok, pocitov, vnútorného bytia, ide o opravdivé dobro oboch, vzájomne prebúdzajú svoje potenciálne sily k plnému rozvitiu, kreujú sa navzájom. Ak medzi manželmi je len funkčná forma komunikácie, a tá je dnes veľmi rozšírená. Nebezpečenstvo spočíva v tendencii, že príjemné, ale povrchné spôsoby funkčného zaobchádzania urobí vzorkou všetkých stretnutí človeka so svojimi blížnymi. Takto sa človek sám zbavuje hlbokých vzťahov. Psychológ Karol Jaspers rozvinul obohacujúce možnosti existenciálnej komunikácie a zápas v láske. – Manželia, ktorí nikdy nedospeli nad čisto funkčný spôsob vzájomného stretnutia, prepásli najlepšiu šancu svojho života. Mnohé manželské páry, keď už majú dospelé deti, odchádzajú jeden od druhého, žijú úplne oddelení, hoci bývajú v tom istom dome. Chýba im existenciálna komunikácia. - Manželia práve cez proces existenciálnej komunikácie postupne dozrievajú v ideálny pár a nesprávne sa od nich očakáva, aby boli takí od počiatku (71).Výzva sv. Pavla: Manželia by si mali dať užitočné predsavzatie, že si budú napríklad raz za mesiac čítať 5. kapitolu Listu Efezanom (72).

Človek je štruktúrovaný na podobu Trojice so všetkou plnosťou života, každý je určený žiť svoj život v spoločenstve so svojimi blížnymi na najhlbšej úrovni svojej bytnosti. Individualizmu: nie! Starí ľudia, ktorí najviac trpia pod ťarchou izolácie a samoty, majú veľkú túžbu, aby sa našiel pravý zmysel vospolnosti. Trojica nám ukazuje, že vospolnosť patrí k pravej podstate Boha. Starší ľudia majú dosť času pre meditáciu a modlitbu na túto tému, objavovať život lásky medzi troma osobami sv. Trojice a tak sa stanú schopnejšími oddať sa službe a láske iným (86).

Jednou z úloh, ktorú musí riešiť každý stárnuci človek, je skutočnosť, že sa mu približuje smrť. Často nás udivuje, akí nezrelí sú niektorí starí ľudia a boja sa o tom hovoriť. Naproti tomu Mozart, 35 ročný zomrel, napísal štyri roky predtým otcovi: Keďže smrť je pravým, konečným cieľom nášho života, ja som sa v posledných piatich rokoch dal na to, aby som spoznal toho pravého, najlepšieho priateľa ľudí tak dobre, že nielenže mi myšlienka na ňu nespôsobuje nijaký strach, ale prináša mi veľkú útechu a pokoj ducha. Ďakujem Bohu, že mi dal šťastie a príležitosť poznať smrť ako kľúč k nášmu pravému šťastiu. Nikdy nejdem do postele, aby som si nepomyslel, že hoci som mladý, nemusím byť nasledujúci deň živý. Nie som mrzutý a smutný. Za to šťastie ďakujem každý deň svojmu Stvoriteľovi a z celého srdca prajem toto šťastie všetkým svojim blížnym (90).

Mnohí rezignovane prehlasujú: „Už nie som na nič“. „Som neužitočný, nepotrebný, na oštaru“. Živiť v sebe takéto pocity je škodlivé. Každý človek má na tomto svete osobitné poslanie až do konca, ale každý musí ten zmysel a cieľ svojho života objaviť a naplňovať. I keby to bola ťažká choroba a utrpenie. Pozitívny spôsob starnutia sa rovná ceste Izraelitov do zasľúbenej zeme. Človek, ktorý starne, môže rozvíjať nové poznanie o svätosti a večnosti. Starnúť je pre človeka ťažký ale triumfálny prechod cez púšť na ceste do večnosti.

Pane, nauč ma starnúť.
Nech je môj odchod jednoduchý a prirodzený ako krásny západ slnka.

Alfons Deeken SJ: „V jeseni života“. Vydavateľ Dobrá kniha, Trnava 1995.