Preskočiť na hlavný obsah

Posledný exorcista (P. Amort)

 Satan vo Vatikáne

V úvode autor knihy P. Amort interpretuje sv. Jána, že celý svet je pod vplyvom satanovej moci. Vyše tridsať rokov sledujem zjavenia v Medžugorí. To sú nádherné katechézy. Žijeme v strašnej dobe, keď sa zdá, že zvíťazil ateizmus, teda diabol. Rozpad rodín, potraty, nárast nerestí dezorientácia mladých. Cirkev a biskupi ale robia veľmi málo pre výchovu nových generácii exorcistov. Zobuďme sa, kým nebude príliš neskoro. *Satan nemá tvár, je čistý duch, ale berie na seba falošné telo, podľa toho, čo chce dosiahnuť. Pátrovi Piovi sa ukazoval niekedy ako Ježiš, inokedy ako P. Mária, alebo jeho predstavený, alebo ako jeho spovedník. 43. Nasleduje pár ukážok exorcizmu.
*Laura, z dobrej katolíckej rodiny, v r. 1998 mala štrnásť rokov. Spolužiačka ju pozvala na špiritistickú seansu – vyvolávanie duchov. Podľa nej išlo o hlúpu, neškodnú hru. Keď prišla večer domov, rodičia ju privítali vľúdnym pozdravom, ale ona im odpovedala vulgárnymi nadávkami, čo u nej nebolo zvykom. V ten večer nedá sa k nej priblížiť, je agresívna. Jej otec ju na druhý deň doviedol ku mne na exorcizmus. Skočila ku mne a uhryzla ma na ruku. Modlím sa nad ňou. Stačilo desať minút a Laura akoby spľasla. – Ako je to možné, že bola oslobodená v takom krátkom čase? Je to zásluha otca, že prišiel s Laurou hneď, diabol sa nedokázal tak rýchlo zakoreniť do Laury, do ktorej vošiel počas špiritistickej seansie.102.
*Manželia Mario a Milena prežívajú ťažké mesiace. Mario sa zatvára sám do izby. Veľa týždňov sa neholil. Leží na zemi. Na stene je krvou namaľovaný kríž opačne. „ Mário, čo sa deje?“ „Zmizni, kto si?“ Milena plače. Zrazu sa Mario ozve: „To nie som ja“. „Čo si povedal?“ „Nerozumieš? To nie som ja, to on ma posadol, prosím pomôž mi“. Je tu malá škára: vôľa človeka, ktorá sa snaží, i keď len na chvíľu, chytiť sa života. Milena pochopila, už nesmie čakať ani chvíľu. Treba exorcistu. Keď je posadnutie takto zakorenené, je ťažko určiť hranicu, kde končí vôľa človeka a začína sa vôľa diabla. Na exorcistu Amorta posadnutý nereagoval, ho ignoroval. Nastúpil exorcista don Saveria. „Ide o strašné posadnutie“. Satan sa ohlásil: „Čo si myslíš, kňaz, že so mnou urobíš? To bude tvrdé, som knieža temnoty, som satan. – O niekoľko rokov mi zazvoní telefón, volá pani Milena: „Manžel včera večer zomrel. Bol zatvorený vo svojej izbe. Počula som ako hovorí: Nechaj ma, nechaj ma. - Počujem tupý úder, otvorím dvere a našla som ho mŕtveho na zemi.“...“Milena, Váš manžel bol svätý muž. Posadnutie ostáva tajomstvom, ale jeho utrpenie dovolil Boh pre jeho spásu a pre spásu mnohých ďalších ľudí a netrápte sa mnohými otázkami...“ 126.
*Simona má štyridsať. Pracuje na riadiacom poste významnej firmy. Taká kariéra...uzavrela zmluvu s diablom počas špiritistickej seanse. Satan sa v nej prejavuje zúrivými útokmi hnevu a nenávisti. Exorcizmus trvá roky. Simona bojuje. Šéf firmy jej ponúka ďalšie povýšenie na zástupcu riaditeľa...“Páter Amort, ak ja odpovie nie, iný na mojom mieste odpovie áno a terajšieho zástupcu riaditeľa tak či tak prepustia“. „Áno, ale ty budeš mať čisté svedomie a tvoje NIE satanovi bude veľkou pomocou pri tvojom oslobodení...“131.
*Gianluka má 50 rokov. „Keď ste mali šesť rokov, začal u vás fenomén hlasov, ktoré ste počuli počas noci... „Áno.“ – „Vy to neviete, ale v tom čase jeden známy vašej rodiny uriekol vašu matku. Táto osoba požiadala jedného mága o pomoc satana. Urieknutie sa podarilo zakoreniť sa. Do vašej matky vstúpilo niekoľko zlých duchov, ale tiež aj do vás... Vo vašom prípade sa musí použiť exorcizmus s konkrétnym úmyslom, aby sa pretrhlo toto silné dlhoročné urieknutie...Pre oslobodenie od zlého je dôležité poznať pôvod posadnutia.142.
*„Zamorených“ domov je vo svete veľa. Ide o domy, v ktorých roky býval napríklad nejaký satanista. Prítomnosť zlého ducha v dome ostáva aj po odchode jeho obyvateľa. Noví vlastníci domu pozorujú divné veci, počujú zvuky, zakašlania, svetlá sa rozsvecujú, dvere otvárajú bezdôvodne. I tu je potrebný exorcizmus kňaza, nie laika, laikovi sa nepatrí ani odpovedať satanovi. Laici sa môžu ale modliť oslobodzujúce modlitby, to áno.144.
*Mladí ľudia často padajú do temnoty a okultizmu vďaka hudobnému štýlu satanistického rocku a priateľstvám, ktoré na koncertoch nadväzujú. Spevák Marylin Manson bol diablovým otrokom... Rodičia, ak vaše deti počúvajú satanistickú hudbu, buďte veľmi pozorní. Zachráňte ich, aby ste ich nemuseli oplakávať ako mŕtvych. Privádzajte ich do chrámu od detstva.
Pod vplyvom satanistickej hudby a ezoterizmu tri mladé dievčatá vylákali z kláštora v Chiavene sestričku M. Lauru večer do parku, kde ju zavraždili ako obeť satanovi.168.
*V stredoveku boli exorcisti všade. Prvé tisícročie bolo bohaté na cirkevných otcov, ktorí hovorili o diablovi, bojovali s ním, videli ho. Vydávajú o tom úžasné svedectvá, najsilnejšie sú svedectvá mníchov z púšte. V r. 313 Konštantínovým ediktom sa stáva kresťanstvo štátnym náboženstvom, Cirkev je vystavená riziku sekularizácie aj veriaci ľud sa prispôsobuje pravidlám sveta a dôsledok je úpadok kresťanských hodnôt a evanjeliového úsilia. Zrodila sa potreba hľadať nové cesty ako žiť verne evanjelium. Prišlo mníšstvo v Egypte, objavujú sa prvé dve veľké osobnosti, Anton Pustovník a Pachomius. Kiežby aj dnes boli ľudia Cirkvi, ktorí by hovorili tak jasne ako títo mnísi. Boj je duchovný, napísal Origenes. Svätý Atanáz, rozprávajúc o živote Antona, píše, že boj je drsný a strašný. V noci satan pokúša Antona všemožnými spôsobmi. Cez deň mu podsúva hrozné myšlienky. Satan vsúva do Antonovej pamäte každý druh pokušenia. Anton bojuje modlitbou. Na sexuálne pokušenia odpovedá pôstom. Potom satan spôsobí, aby sa v noci v Antonovej izbe objavila krásna a zmyselná žena. Je tam iba pre neho. Je to znamenitý kúsok. Anton vzdoruje a odpovedá ešte intenzívnejšou modlitbou a pôstom. Jednu noc sa satan objaví ako malé farebné dieťa: „Som priateľom smilstva. Som ten, čo oblieha mladých. Koľkých, ktorí chceli byť cudní, som zviedol. Koľko pozemských ľudí som presvedčil a zviedol. I teba som často sužoval a veľakrát si ma odmietol“. Anton: „Preto si hodný opovrhnutia. Ukázal si sa ako slabé dieťa. Okrem toho, nezaoberám sa tebou. Pán je mojou pomocou...“ Satan v podobe dieťaťa zmizol.
Anton odišiel bývať medzi hroby, kde nik nechodí. Satan sa vrhol do útoku. Posiela proti nemu množstvo démonov, tí ho bijú, leží na zemi ako mŕtvy. Takmer v bezvedomí, odpovedá démonom: „Tu som, Anton, nebudem utekať pred vašimi ranami, nevzdám sa Krista.“ Satan k svojim povie: „Nedokázali sme nad ním zvíťaziť ani duchom smilstva, ani bitkou, skúsme iný spôsob a premenili sa na zúrivé hady a šelmy a počas noci útočia naňho a hryzú ho. Anton z tohto zápasu vyjde ako víťaz, i keď leží na zemi a zdá sa, že je porazený. Ale myseľ má jasnú. Anton potom vystupuje na vrch do nového útulku. Satan mu do cesty položí obrovskú striebornú vázu, ale Anton vedel, že tu nechodia žiadni ľudia, nevšíma si vázu. 181.
Antona začalo vyhľadávať veľa ľudí, ako Boží muž, vyháňa démonov, ako to robili apoštoli.
Dvanáste storočie. Svet je plný posadnutých. Ženy, ktoré by potrebovali exorcizmus, sú upaľované. V štrnástom storočí prichádza mor, rozdelenie cirkvi, sveta, vojny, exorcisti chýbajú. Dnes v 21. storočí i v seminároch sa týmto problémom venuje málo pozornosti, ale na škodu veci, pretože dvetisíc rokov po Kristovom príchode sa tento zápas vyostril.

Vybrané z knihy pátra G. Amorta: POSLEDNÝ EXORCISTA, satan vo Vatikáne, Vydavateľstvo Don Bosco, 2012.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Božie slovo pýta každé srdce (Mons. Michal Keblušek)

  Púchovský farár, dekan   Mons. Mgr. Michal Keblušek   vybral zo svojich homílií reprezentatívny súbor a zaradil ho do zbierky s príznačným názvom   Božie slovo pýta každé srdce . Autor zvolil typický až klasický štýl rozprávania či rozprávačstva – narácie. Evanjeliové fundamentálne výroky, podobenstvá aj udalosti rozvíja, do príbehov z reality všedných dní, z diania v živote jedincov i spoločenstiev. Mons. M. Keblušek často cituje príklady, epizódy a hlavne príbehy z literatúry, nielen náboženskej, ale aj klasickej prózy. Odporúča zaujímavé románové diela zhromaždeniu veriacich a takto dobrovoľne plní v súčasných časoch mimoriadne vzácnu hrebendovskú misiu propagátora kvalitnej knihy. Kazateľ svojimi homíliami, prípadne katechézami prostredníctvom prerozprávaného textu oslovuje adresáta prítomného na bohoslužbe. Preberá fakty, argumenty, esteticko-umelecké obrazy z viacerých zdrojov. Tento tvorivý kompozičný proces vyúsťuje do rétorického prejavu, ktorý interpret musí zasadiť do súra

Ako sa zmieriť so životom (Jozef Augustyn - Lucyna Slupová)

  Existuje vôbec na to nejaký recept? Mnohí hľadali odpoveď v hlbinách svojho srdca: hľadali, našli a ďalší hľadajú. Ako príznaky nevyrovnanosti v našom živote môžu byt naše neprimerané reakcie, ako sú   rozčuľovanie, výbuchy zlosti, rebélie. reflexie pomsty, urážlivosť, uzavieranie sa do seba, depresie . Uznanie vlastnej hodnoty a vyrovnanie sa so sebou samým sa utvára už v detstve a veľkú úlohu tu má láska našich rodičov a ak sme ju nezakúsili, nedokážeme ju preukazovať druhým. Tu patria i naše prežité krivdy, utrpenia, šikanovania. Určité povahové deformácie sú spôsobené tzv. podmienečnou láskou pri výchove, čo je tretia komnata" v našej mysli, čo všetko môže byť v nej ukryté, ale nie zabudnuté. Táto malá kniha nás smeruje k tomu, ako poznať a prijať pravdu o sebe a ako si môže človek i sám pomôcť. Avšak príbeh policajného seržanta Jasona je iný. uvádzajú sa jeho zdanlivo hrdinské akcie, v ktorých riskuje ľahkovážne svoj život, preto bol psychológom označený za potenciálneho sa

Alzheimerova nemoc - šanca na väčšiu ľudskosť

  Táto nemoc sa stáva spoločenským problémom napriek lekárskemu pokroku. Návrat ku kresťanskej podstate. (Informácia je užitočná pre ošetrovateľov tejto choroby, ale i pedagógovia a rodičia pre výchovou deti si tu nájdu svoje, a aj takí, ktorí sú pred dôchodcovským vekom, ale vo viere sú vlažní alebo dokonca ateisti). Alzheimerova nemoc nie je nevyliečiteľná, ešte nie. Možno sa blížime k téme s aforizmom kolumbijského filozofa a esejistu Nicolása Goméza Davilu, ktorý povedal: „Opravdivé problémy nemajú žiadne riešenie, len svoje dejiny.“ Riešenie by sa mohlo nájsť v budúcnosti, ale teraz sa zdá, zo súčasného pohľadu, že sa bude problém len zväčšovať. Niektoré čísla by to mohli len podtrhnúť: Dnes máme podľa údajov Nemeckej Alzheimerovej spoločnosti 1,4 miliónov pacientov s touto nemocou v Nemecku, za desať rokov to bude podľa odhadov odborníkov najmenej dva milióny. A to neplatí len pre Nemecko. Rýchle starnutie populácie v Európe umocňuje tento problém v celej EÚ. Podľa odhadov ALCOVE