Preskočiť na hlavný obsah

Pravidlá pro rozlišovaní duchu

 NOVÝ ZÁKON * TOMÁŠ KEMPENSKÝ * IGNÁC Z LOYOLY * GIOVANNI BONA *

Ide o rozlišovanie medzi dobrom a zlom, o rozlišovanie na úrovni rozumu a vôle. Myslenie a chcenie človeka predchádza a určuje činy človeka a je preto dôležité a veľmi. Tieto Scaramelliho pravidlá, tu sú dôležité tri znamenia Božieho ducha a zvlášť tretie znamenie Božieho ducha vo vzťahu k rozumu a druhé a tretie znamenie diabolského ducha vo vzťahu k vôli. Doprevádzaný má byť vedený k vlastnému zodpovednému jednaniu: k rozpoznaniu útoku nepriateľa, k rozhodnému odporu k nepriateľským myšlienkam a hnutiam a k primknutiu sa k Bohu. Najpotrebnejší sú však skúsení sprievodcovia rozlišovaním. Kiežby táto knižka pomohla roznietiť záujem.

Hneď na začiatku treba vedieť, že k správnemu posudzovaniu svojho vlastného ducha alebo iného človeka nestačí nikdy iba jedno znamenie, vždy ich treba viac súčasne. Ani jedno špatné znamenie nie je dostačujúcim dôvodom k negatívnemu úsudku.8.
Znamenie 1. Božieho ducha vo vzťahu k rozumovým poznatkom: Boží duch nás vždy učí pravde a nikdy nás nemôže zviesť k omylu, lebo sám Ježiš Kristus ho nazýva Duchom pravdy. Z toho vyplýva, že ako každá obyčajná myšlienka, tak i každé mimoriadne zjavenie, ktoré odporujú Písmu svätému, rozhodnutiam koncilov, a náuke katolíckej cirkvi nemôžu prichádzať od Boha.
Znamenie 2. Boží duch nášmu rozumu nikdy nezdeľuje veci neužitočné, nevhodné.
Znamenie 3. Božský rozum vždy prináša nášmu rozumu svetlo. Niekedy duše zvlášť milé, nechá upadnúť do temnoty, avšak tá zasahuje iba predstavivosť...avšak neprestáva usmerňovať rozum...k Bohu.
Znamenie 4. Duch Boží činí rozum učenlivým, poddajným, ohybným a ochotným prijímať zámery druhých, i keď sa priečia našim vlastným.
Znamenie 5. Duch Boží činí náš rozum múdrym. Vedie nás k správnemu usudzovaniu...o dobre a zle.
Znamenie 6. Duch Boží vlieva do duše vždy myšlienky pokory a malosti.

Známky zlého (diabolského) ducha v hnutiach a úkonoch nášho rozumu:
Znamenie 1. Otec lži sa stále snaží nahovoriť nám nejaký omyl, ktorý odporuje viere, názoru svätých učiteľov, proti kresťanskej morálke, k podozrievaniu blížnych, primiešava k dobrému i faloš.
Znamenie 2. Vnuká nám neužitočné, nepatričné veci, aby dobro zatlačil do pozadia.
Znamenie 3. Pomocou vnuknutej predstavivosti vyvoláva v našej hlave tmu, zmätok, rozruch, strach, beznádej.
Znamenie 4. Duch diabla je vzdorovitý a pôsobí na tých, ktorí sa nepodriaďujú ani vážnosti Písma svätého, ani autorite pápežov, ani neomylnosti koncilov, ani učeniu svätých Otcov...
Znamenie 5. Zlý duch nutká k preháňaniu v dobrom. Nedbá na patričnú mieru, vhodné miesto, povahu ľudí...
Znamenie 6. Zlý duch vždy v nás vzbudzuje márnivé a pyšné myšlienky; aj pri zbožnom jednaní; vyvyšovať sa, pohŕdať blížnymi. Preto treba sa skúmať, či do nášho jednania sa nemieša ľudská chvála, vychlubovačnosť... Pri tom je treba si všímať, či ješitnosť prichádza zároveň s pohnútkami k dobru, akoby s nimi zrástla, alebo či sa pridá až potom, alebo či sa pridá až potom, ako niečo cudzie, zvonku. To tu o ješitnosti platí všeobecne. Treba dávať pozor, či je zlý duch spojený s pohnútkami k dobru, alebo prichádza potom, aby ich kazil.

Známky Božieho ducha vo vzťahu k hnutiu a úkonom vôle:
Je dôležité rozoznávať, ktorý duch sa skrýva za aktom vôle, totiž všetko zlé a dobré závisí na vôli. Pretože akty rozumu, ktoré sú samé sebou buď pravdivé alebo nepravdivé, sa až vôľou stávajú dobrými alebo zlými.
Znamenie 1. Božieho ducha vo vzťahu k vôli je pokoj, ktorý Boh udeľuje, keď ovláda vôľu. Ovocím je láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, láskavosť, dobrota, vernosť, tichosť a sebaovládanie.
Znamenie 2. je úprimná a nestrojená pokora.
Znamenie 3. je pevná dôvera v Boha, založená na posvätnej bázni pred sebou samým. V knihe Prísloví čítame: Múdry sa bojí Pána a odvracia sa od zlého, nedôveruje svojim silám, ale hlupák sa vypína a hovorí: Boh je milosrdný, nechce, aby sme sa ho báli... Nádej bez bázne plodí trúfalosť a opovážlivosť.
Znamenie 4. je poddajná vôľa. Učenlivý rozum je známkou dobrého ducha. K tomu patrí ochota vôle pripravená jednať podľa učenia viery.
Znamenie 5. je dobrý úmysel pri každom diele. Každé naše jednanie je také, aký je úmysel. Jedno a to isté dielo sa mení podľa rôznych úmyslov: pokiaľ sa uskutočnilo z ješitnosti, je to svetské; ak sa stalo z túžby, je to zmyselné ; ak sa to stalo zo zlých zavrhnutiahodných dôvodov, je to diabolské; ak sa to stalo k vôli Bohu, je to božské.
Znamenie 6. je trpezlivosť, a to ako vo veciach, ktoré sužujú telo, ako utrpenie, bolesti, nemoc; tak i vo veciach, čo poškodzujú česť, ako ohováranie, prenasledovanie, pohŕdanie a ktoré zasahujú cit, ako je strata majetku, rodičov, priateľov, inej cennej veci. V tom vedieť plniť Božiu vôľu.
Znamenie 7. je dobrovoľné vnútorné umŕtvovanie. Ak chce niesť človek plody večného života, musí sa zapierať, odporovať svojej vlastnej vôli a bojovať proti svojim vášňam.
Znamenie 8. je úprimnosť, pravdivosť a jednoduchosť; cnosti, ktoré spolu idú ruka v ruke. Boh je prvá pravda, len on môže dávať srdciam ducha pravdy a úprimnosti.
Znamenie 9. je sloboda ducha. „Kde je Duch Pána, tam je sloboda.“ Svojvoľné jednanie ale má málo spoločného so zákonmi rozumu a viery; omyl, to by nebola sloboda ale bezuzdnosť ducha. Tu treba poznať otroctvo ducha, čo nie je nič iného ako dobrovoľné podrobenie duše neresti. Niekto môže byť slobodný od neresti v tom zmyslu, že nepripustí ich lákanie; taká sloboda neprekročí najnižší stupeň. Iný, ktorý ľahko potlačuje takéto zvody, je už vyšší stupeň. Ak je však človek nezávislý i na daroch Božích, má najvyšší stupeň duchovnej slobody, je pripravený podriadiť sa Božej vôli nech sa robí čokoľvek.
Znamenie 10. je túžba nasledovať Krista.
Znamenie 11. je nežná, dobrotivá, nesebecká láska. Láska musí mať korene v tvojom srdci. Popisuje ju sv. Pavel.

Známky diabolského ducha vo vzťahu k hnutiam a úkonom vôle:
Znamenie 1. je nekľud, zmätenosť a trudnomyseľnosť. Diabol vzbudzuje v nás pocity nenávisti, nevôle, hnevu, závisti, prebúdza v duši žiadostivosť po zmyslových rozkošiach, po bohatstve, poctách.
Znamenie 2. je zjavná pýcha alebo falošná pokora. Zjavná pýcha, domýšľavosť sa dá pomerne ľahko spoznať, ale treba sa báť diabla pod plášťom falošnej pokory. Deje sa to vtedy, že nám pripomína minulé hriechy, niekdajšiu skazenosť, alebo i terajšiu úbohosť našej duše. Vyvoláva v duši nekľud, smútok, starosti, zmätok, malomyseľnosť, depresie a neopatrná duša sa týmto myšlienkam nebráni a myslí si, že je hlboko pokorná, ale v skutočnosti je otrávená peklom... Medzi božskou a diabolskou pokorou je ten rozdiel, že tá božská je spojená s veľkodušnosťou, v dôvere v Boha, v odpustenie hriechov a pokáním a dobrými skutkami získava odvahu odčiňovať svoje niekdajšie i terajšie chyby. Diabolská je spojená s malomyseľnosťou, okráda dušu o nádej.
Znamenie 3. je zúfalstvo a nedôvera, alebo falošná istota, nikdy však opravdivá dôvera v Boha.
Znamenie 4. je zatvrdilosť vôle alebo odopieranie poslušnosti predstaveným. Zlý duch nás nikdy nevedie k tomu, aby sme svojim duchovným otcom, zbožnému, múdremu človekovi, spovedníkovi, úprimne vyjavili vnútorné hnutie svojho srdca, o radu.
Znamenie 5. je špatný úmysel pri jednaní. Prebúdza samoľúbe myšlienky, aby človek obdivoval to, čo vykonal, ako niečo veľkého, nadúva sa pýchou.
Znamenie 6. je netrpezlivosť v zármutku. Rozohňuje v nás pocity hnevu a nevôle, zatemňuje myseľ a zakaľuje rozum, poháňa dušu k netrpezlivosti, k nariekaniu, k zúrivosti a zúfalstvu, pri strate majetku, smrti niekoho blízkeho a pri rôznych telesných útrapách.
Znamenie 7. je výbuch vášni, začína to obyčajným rozčúlením. Tie výbuchy vášni kalia rozum, znásilňujú vôľu.
Znamenie 8. je faloš, pretvárka a pokrytectvo. Tieto neresti získavajú mladí ľudia cvičením, chlapci sa ju učia za peniaze; a tí, ktorí to už ovládajú, sa dívajú pyšne na ostatných; a tí, ktorí to neovládajú, ich nesmelo obdivujú.
Znamenie 9. je priľnutie k tomu, čo odporuje slobode ducha, aby naše srdce priľnulo k tomu, čo sa ráz pominie. Necháva v nás niekedy v dobe modlitby zaznieť pocity nežnosti a zmyslami zakusiteľné útechy, aby sme v tom zotrvali dlhšie než je primerane, aby sme našli v tom zaľúbenie a priľnuli k tomu srdcom a vracali sa k modlitbe nie k vôli Bohu, ale k vôli sebe, pre svoje uspokojenie. Zlý duch takto pôsobí na duše takouto sladkosťou, aby nepokročili v duchovnej ceste. Z takejto oddanosti pramení všelijaká nemúdrosť stavu a konania.
Znamenie 10. je odklon od Ježiša Krista a jeho nasledovania. Dôkazom toho sú falošní mystici a kacíri, v ktorých triumfoval diabolský duch. Diablove zásady sú pravým opakom Ježišových zásad.
Znamenie 11. je falošná láska a falošná horlivosť. Kto sa príliš rozčuľuje k vôli chybám iných, bez dôvodu kritizuje. Sú tri veci príznaku diabolského ducha a duchovný vodca ich má rozpoznať u svojich kajúcnikov: 1) musí jasne rozpoznať našeptávanie diabla, 2) musí ich povzbudzovať k modlitbe, z celého srdca aby prosili o Božiu pomoc proti útokom diabla... 3) aby okamžite odmietali vnuknutia diabla a prebúdzali opačné myšlienky...

Objasnenie niektorých vnútorných hnutí, ktoré vzbudzujú pochybnosť:
Každého ducha, ktorý potom, čo sme si zvolili svoj stav, túži po stavu inom, je treba považovať za podozrivého. „Nikto nech neopúšťa postavenie, v ktorom ho Boh povolal.“ Môže ísť o povahový rys nestálosti dotyčnej osoby. Pochybný môže byť i duch citeľných útech. Ak je taký pocit vyvolaný milosťou, taká môže byť blahodarná a užitočná, keď ju človek prijíma, aniž by na nej ľpel. Ale je zle, ak náš vnútorný cit sa môže posvätnými dojmami a myšlienkami podnecovať sám a nezávisle na milosti. Útechy treba posudzovať podľa ich ovocia. Ak je rozum vnímavejší voči božským pravdám, vôľa viac naklonená k svätým veciam a statočnejšia v svojom snažení, pečlivejšie bojuje proti malým chybám, potom sú útechy Božím darom.

Druhé české vydanie, MCM Olomouc, r.2015, strán 80. Kartuziánske nakladateľstvo 2015.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Božie slovo pýta každé srdce (Mons. Michal Keblušek)

  Púchovský farár, dekan   Mons. Mgr. Michal Keblušek   vybral zo svojich homílií reprezentatívny súbor a zaradil ho do zbierky s príznačným názvom   Božie slovo pýta každé srdce . Autor zvolil typický až klasický štýl rozprávania či rozprávačstva – narácie. Evanjeliové fundamentálne výroky, podobenstvá aj udalosti rozvíja, do príbehov z reality všedných dní, z diania v živote jedincov i spoločenstiev. Mons. M. Keblušek často cituje príklady, epizódy a hlavne príbehy z literatúry, nielen náboženskej, ale aj klasickej prózy. Odporúča zaujímavé románové diela zhromaždeniu veriacich a takto dobrovoľne plní v súčasných časoch mimoriadne vzácnu hrebendovskú misiu propagátora kvalitnej knihy. Kazateľ svojimi homíliami, prípadne katechézami prostredníctvom prerozprávaného textu oslovuje adresáta prítomného na bohoslužbe. Preberá fakty, argumenty, esteticko-umelecké obrazy z viacerých zdrojov. Tento tvorivý kompozičný proces vyúsťuje do rétorického prejavu, ktorý interpret musí zasadiť do súra

Alan Ames - Príbehy lásky

  Je ich v tomto dielku zaznamenaných vyše 50, sú inšpirované, vlastne podané P. Ježišom a Pannou Máriou Alanovi Amesovi a pred napísaním ich prekonzultoval s duchovným vodcom o. Gerardom Dickinsonom z Austrálie. Každý život na zemi sa môže stať ďalším príbehom lásky zapísaným do Ježišovho srdca. Všetky tieto sú vynikajúce a tu je niekoľko inšpirujúcich ukážok: *Bol istý muž, silný, nikoho nepotreboval, spoliehal sa na seba. Ochorel a potreboval pomoc druhých. Bol iný muž, slabý, neschopný, ale vždy sa obrátil na Boha o pomoc. V jeden deň sa títo dvaja muži stretli a silný muž teraz prijal od slabého pomoc a čudoval sa a hovorí slabšiemu: „Odkiaľ berieš tú silu?“ Hovorí: „Dáva mi ju Boh ako dar, o ktorý sa delím s inými. Nezáviď mi, len sa obráť na Boha a dá ti ako dáva mne. On má dosť sily pre každého“. 12. *Raz, keď som sa rozprával so skupinou mojich učeníkov, jeden sa spýtal: „Pane, si Mesiáš?“. Odvetil som otázkou: „Čo si myslíš ty?“ Jeho odpoveď: „Neviem, si dobrý, svätý“. Pozrel

Upaľovanie čarodejníc a inkvizícia

  Boli to zvlášť svetské vlády, ktoré prenasledovali čarodejky ako rušiteľky pokoja, a pre škodenie čarami. Inkvizícia bola zriadená k sledovaniu heréz a heretikov. Čarodejnicami sa začala zaoberať až na konci stredoveku a čarodejnice neboli hlavným predmetom záujmu. Prenasledovania čarodejníc bolo kruté, konali sa po skončení stredoveku, teda v novoveku. Čo sa týka „Kladiva na čarodejnice“ z r. 1487, tento spis choromyseľného dominikána Kramera inkvizícia ihneď odmietla a bol daný na index. Ale svetské súdy ho používali(11). Už od dávnoveku, vo všetkých svetových kultúrach boli ľudia, ktorí verili a veria, že existujú osoby, ktoré môžu pôsobiť na ľudí a toto pôsobenie v tých kultúrach je označené za nadprirodzené. Vplyv môže byť kladný (liečitelia), alebo záporný, škodlivý (čarodejnice, „čierna mágia“, zaklínači, pakt s diablom). Tak dochádzalo v dejinách k vlnám prenasledovania čarodejníc. V Afrike čarodejnice fungujú dodnes. V Tanzánii každoročne sú z čarodejníctva obžalované a usmr