Páter Pio je tajomstvo, ktoré stále nie je úplne odhalené. Je nazvaný aj Jóbom xx. storočia. Francesco Forgione, budúci Páter Pio bol ešte dieťaťom, keď sa začali extázy a zjavenia a on si myslel, že to majú aj iní. Keď mal štyri roky, už začali i útoky diabla. Začalo to základným zjavením, volaním, aby zanechal svet a cestu vlastného zatratenia a celý sa venoval službe Bohu. Vedľa seba videl vznešeného muža výnimočnej krásy, zobral ho za ruku a hovorí: „Poď so mnou, pretože musíš bojovať ako chrabrý bojovník“...a voviedol ho medzi dve skupiny ľudí...Do tohto priestoru vstúpil i nesmierne vysoký a odporný muž - osoba, ktorá sa dotýkala oblakov. „Musíš s ňou bojovať!“ Chlapec mal strach. Sprievodca ho povzbudzuje: „Každý tvoj odpor je zbytočný, musíš s ňou zápasiť, neboj sa, ja budem pri tebe a budem ti pomáhať. Dostaneš cenu za víťazstvo – nádhernú korunu, ktorá sa ti bude vynímať na čele.“ Boj s tou odpornou, tajomnou osobou bol strašný, ale po urputnom boji zvíťazil – nad tajomnou osobou z pekla. Toto ho posilnilo v rozhodnutí dať posledné zbohom svetu a pre vstup do rehole.
„Otče, beda mi! Kto ma zachráni pred týmito ručiacimi levmi, ktoré ma chcú zožrať?“ Od otca Agostína dostane pravidlo, ktorého sa bude držať celý život, v r. 1916: „...predstavení sa môžu mýliť. Poslušnosť sa nikdy nemýli.“ – „ Temná noc“, ktorú okúsili mnohí veľkí mystici, v prípade Pátra Pia bola doplnená ďalšou ťažkosťou: ustavičným bojom s diablom a prejavoval sa rôznymi spôsobmi. 54.
...prikláňam sa k názoru, že temné predstavy o prežitom živote spojené s duchovným aj telesným mučeníctvom neboli dielom Božím, ale trápením vyvolaným satanom, a to najmä cez vnímanie minulosti s obrovskými pocitmi viny alebo úzkostnými stavmi nevďačnosti...
V r. 1917 sa nachádza v stave duchovného temna, píše o tom: Cítim silné pokušenia vo viere. Vôľa je rozhodnutá, ale predstavivosť je veľmi aktívna a zobrazuje pokušenia vo všetkých farbách a v myšlienkach predstavuje hriech ako vec priam lahodnú...s Božou pomocou nepodľahnem v boji. 57. „V týchto dňoch (r.1918) moja duša opäť zostúpila do pekla. Pán ma znovu vystavil zúrivosti diabla, ten útočí na mňa každú hodinu dňa, narúša i môj nočný odpočinok...snaží sa mi vytrhnúť zo srdca to, čo je tam najsvätejšie – vieru... strácam sily... Ó Cesta, Pravda, Život, dopraj mi všetko, čo potrebuje moja duša a chráň ma pred tým, aby ma pohltil temný oceán.59.
Tieto pokušenia sú naozaj hrozné, diabol útočí na dušu tých, ktorí smerujú k Božej láske. Zjavoval sa mi ako hnusný čierny kocúr, potom ako nahé mladé ženy, ktoré zmyselne tancovali. Tretíkrát bez toho, aby sa mi ukázal, mi pľul do tváre, štvrtýkrát ma vyrušoval ohlušujúcim zvukom. Piatykrát ako kat, ktorý ma zbičoval. Šiestykrát v podobe Ukrižovaného. Siedmykrát ako mládenec, ktorý ma predtým navštívil. Ôsmykrát vyzeral ako môj duchovný otec. Potom ako otec provinciál, potom ako Pius X. Inokedy ako môj anjel strážca, alebo svätý František, alebo presvätá Mária. 63. 119.
Diabol sa mu zjavil ako duchovný otec a povedal mu, že prišiel, aby ho vyspovedal. Ale falošný spovedník mal na čele ranu... Ale Páter Pio spoznal Zlého... Na druhý deň ráno sa Páter Pio objavil veľmi zúbožený, oko mal zranené a bol plný modrín a jeho izba bola celá rozbitá, aj železný rám postele bol pokrivený. Majster Vincenco, kováč a obuvník opravil túto posteľ a podarilo sa mu dať dokopy aj svätého rehoľníka, ktorý končil po týchto bojoch s diablom s vykĺbenými kosťami. Páter Pio vysvetlil, že musel bojovať s diablom, aby ochránil jedného zo svojich študentov pred pokušením.
Raz sám Lucifer prišiel akože sa spovedať, prišiel nepoznaný ako štyridsiatnik inteligentne oblečený a ostal stáť. Bol vyzvaný, aby pokľakol, ale on že nemôže a kňaz si myslel, že je chorý a preto ho vyzval vyznať svoje hriechy. A ten vymenoval toľko hriechov, akoby všetky hriechy sveta spáchal on sám. Potom ho kňaz po poučení vyzval, aby aspoň sklonil hlavu, keďže mu chcel dať rozhrešenie. On odpovedal: Nemôžem! A znechutene pozrel na kňaza a povedal: Som Lucifer, v mojom kráľovstve sa neskláňa. Z toho vyvodil Páter Pio poučenie: Ak sa Lucifer a démoni nemôžu skloniť pred Bohom, o to viac nemôžu ísť do neba. 110.
Don Amort hovorí o metóde, ktorou Páter Pio odlišoval skutočné zjavenia od falošných, a aj svätá Terézia z Avily to učí: Keď sa zjavoval P. Ježiš alebo P. Mária, vždy cítila zmätok. Potom, po skončení zjavenia, v nej ostal hlboký pokoj, duševná pohoda. A vidíme to pri všetkých zjaveniach, pri Zvestovaní anjel hovorí Márii: „Neboj sa“. Aj vo Fatime P. Mária k deťom: „Nebojte sa!“ Čiže, keď je zjavenie pravdivé, vyvoláva zmätok. Potom zanecháva pocit pokoja. V prípade falošných zjavení sa deje presný opak. Keď sa zjavil Pátrovi Piovi zlý duch v podobe Pána alebo Božej Matky, okamžite cítil šťastie. Po zjavení mal pocit horkosti, smútku a depresie. Pochopil, že zjavenie bolo falošné.120.
G.Amort hovorí: Páter Pio veľakrát povedal, že za duše je potrebné platiť. To znamená, že spása duší niečo stojí, nedostávame ju zadarmo. A on platil. Rovnako platil iný veľký spovedník, úplne odlišný od Pátra Pia, Páter Leopold Mandič, spovedník z Padovy. Obviňovali ho, že dáva rozhrešenie všetkým a ľahké zadosťučinenia. Ale bolo to inak, on hovoril: „Zadosťučinenie robím ja“. A robil ho naozaj. Dvaja svätí, ktorí mali úplne odlišné metódy rozhrešenia, obaja však boli veľkými záchrancami duší.126.
Dramatický príbeh diabolského posadnutia Angela Battistiho, spolupracovníka Pátra Pia. Exorcista G. Amort vypráva: Bol to prípad strašného posadnutia a tento človek žil zbožne a obetavo, denne pristupoval k sv. prijímaniu. Po posadnutí sa prestal modliť, prestal chodiť do kostola. Úplne oslepol, nevychádzal z postele, ani z izby, nikoho nechcel vidieť. Jeho manželka sa o neho starala, zavolala mňa-exorcistu, za to ju stíhali všelijaké nešťastia. Bol oslobodený od posadnutia v r. 1980. Zlý duch sa pomstil, ale Pán neprišiel, aby to prekazil. Dovolil mu prejsť očistcom už tu na zemi, čo sa málokedy stáva...Poznáme mnoho svätých, ktorí boli v zajatí satana, niektorí dokonca umreli posadnutí zlým duchom, napríklad blahoslavená Eustochia z Padovy bola posadnutá zlým duchom od narodenia do smrti. Zomrela 23. ročná. Cez posadnutie sa zlý duch nedotýka duše, zatiaľ čo vplyvom hriechu sa dotýka. A to ešte ako! Zotročuje dušu... Dona Bosca dva roky trápil zlý duch. Nebolo to posadnutie. Chlapcom radil, čo vtedy treba urobiť, urobiť znak kríža, alebo sa prežehnať svätenou vodou... 131-5.
Páter Pio prežil celý život so strachom o spáchanie hriechu a zo straty viery. 137.
G. Amort: Osobne si spomínam na dve sv. omše Pátra Pia, ktoré na mňa zapôsobili. Na prvú a na tu poslednú, na ktorej som bol. Mal veľkú šatku a predstieral, že si utiera pot. V skutočnosti si utieral slzy – plakal počas celej sv. omše, tak veľmi trpel. Keď pokľakol pri konsekrácii, zdalo sa, že nemá síl vstať. Celé jeho utrpenie, ktoré sa snažil zakryť, nachádzam jeho vysvetlenie v slovách, ktoré povedal jednej sestričke, keď sa ho opýtala: Ako sa cítiš, keď stojíš pri oltári? Odpovedal: „Cítim sa ako Kristus na kríži.“ Skutočne Páter Pio prežíval umučenie. A je to teologicky správne – že sv. omša je nekrvavým sprítomnením ukrižovania Krista. 140.
Aj v posledný deň života šiel Páter Pio na niekoľko minút do ženskej spovednice. A v noci zomrel. To bol jeho boj...Vojna jeho života nepretržite vedená proti nepriateľom Boha a duší, proti zlým duchom. Ak ich videl v rozličných podobách a ak prijímal ich údery, tak to bolo preto, myslím si, aby pripomenul dnešnému svetu, žijúcemu bez viery, ich existenciu. Vonkajšie skutočnosti, prežité a pretrpené Pátrom Piom, iba veľmi slabo odrážajú skryté skutočnosti – ťažobu hriechu, s ktorým všetci musíme bojovať.
Knihu od spisovateľa Marco Tosatti vydalo Vydavateľstvo DON BOSCO 2014.
Komentáre
Zverejnenie komentára