Pápež Ján Pavol II. blahoslavil v októbri 2001 prvý manželský pár za ich čnosti manželského a rodinného života. O ich živote vydávajú dobré svedectvo aj ich deti. Do manželstva vstúpili duchovne dobre pripravení. Výchove detí venovali Veľkú starostlivosť, ale predsa ešte študovali vhodné knihy, aby pri ich výchove niečo nezanedbali.
Venovali se i rôznym sociálnym službám, i po druhej svetovej vojne. Manželia sa stali pre svoje deti svedkami viery. Vždy po večeri doma otec za prítomnosti celej rodiny nahlas čítal noviny, Písmo sväté, z nejakej knihy, na to nasledovala debata, spoločná modlitba ruženca a išlo sa spat'. Kríza prišla pri štvrtom tehotenstve, lekár doporučil prerušiť tehotenstvo, dlho klačievali v modlitbe a narodila sa zdravá Henrieta i matka ostala zdravá. Dvaja chlapci sa stali kňazmi a vydávajú svedectvo: My deti sme neboli nijaký anjeli, vzťah rodičov k nám bol založený na dialógu a poznačený nežnosťou a porozumením. Rodičia sa navzájom rešpektovali, mali sa radi a doma bola pohoda. Otec nás brával na výlety do prírody, učil nás spoznávať rastliny, kvety a hory. Chodili sme i do skautingu. V našom dome sme bývali a dobre sa znášali 4 generácie a radi prichádzali k nám rôzne návštevy. Matka napísala i knihy a kladie pred oči mladým párom krásu a hodnotu života a svoje polstoročné skúsenosti.
Kniha svedčí o tom, ako sa má budovať šťastnú rodina, kde sa i dospelé deti radi vracajú.
Komentáre
Zverejnenie komentára