Preskočiť na hlavný obsah

Dejiny 20. století (Pavel Johnson)

 Kniha faktov od Pavla Johnsona je strhujúcim príbehom veľkých technických vynálezov, bohatstva a nekonečnej biedy a teroru. Všade, kde sa presadil ideologický štát, vládne korupcia myslenia, útlak, teror, morálny relativizmus, ktorý stále bráni demokracii k víťazstvu.

Český čitateľ rýchle zbadá, že po 40-ročnej izolácii nevie skoro nič o novodobých dejinách sveta a tak ľahko môže podľahnúť dnešným manipulačným tendenciám. Snáď v žiadnej dobe sa nenahromadilo toľko krutosti, lži a beznádeje ako v našej dobe. Mnohí mladí sa nepamätajú na tie udalosti, ktoré ale rozhodujúcim spôsobom ovplyvnili ich život. Dejiny 20. storočia sú aj dejinami zneužívania moci a ľudskej pošetilosti, ktorá to umožňuje, ako sa to rozmohlo po 2. svetovej vojne. Tragédia Nemecka je príkladom, aké je nebezpečné spolitizovanie akademickej pôdy a politická angažovanosť profesorov. Tragédia Číny v 30. rokoch ukazuje, že keď legitímna vláda ustúpi násiliu, nastane trma-vrma, v ktorej nemožno rozoznať anjelov od diablov. Neprezieravosť amerických prezidentov Wilsona i Roosevelta zapríčinili udržanie a rozpínanie boľševického režimu. Protikladom totalitného systému je demokracia a voľný trh. Pri tom nie je tak dôležitá štátna forma, ale spravodlivosť a právny poriadok. Udalosti ukázali, že existuje záväzný morálny kód, redukovaný na obecný príkaz NEKLAMAŤ. Lenin a jeho nasledovníci sa snažili nahradiť absolútnu morálku židokresťanskej tradície relativistickým revolučným svedomím, ktoré sa dalo meniť podľa potreby strany. Tradičná morálka absolútnych hodnôt sa dnes pomaly vracia. Všetko naznačuje k tomu, že éra komunistických totalitných štátov sa chýli ku koncu, akoby sa vybil nahromadený potenciál zla. Ale na obzore sa objavuje ďalšie nebezpečie, islamský fundamentalizmus, ktorý sa asi stane hlavným problémom nasledujúceho dejinného vývoja.
Táto kniha dejín rozoberá všetky dôležité udalosti sveta v 20. storočí i s menami dejateľov. Aspoň heslovite vyberám niektoré z nich:
Konflikty a vojny: Izrael, 6-denná válka, Hirošima, Kuba-raketová kríza, invázia do Maďarska, Korejská válka, medzinárodný terorizmus, politické vraždy, čistky, masaker v Katynskom lese, okupácia Rakúska, ČSR, Francie, občianska válka v Španielsku, invázia do Habeša, válečné zločiny, vyvražďovanie Židov, február 1948, invázia 1968 do ČSR, Dubček, operácia Barbarosa, svetová vojna, Pearl Harbur, Hirošima, burzové špekulácie, poválečné dlhy, kolonializmus, rasové teórie, porušovanie ľudských práv, vraždiace komandá FLN, OAS, krištálová noc, aféra Watergate, medzinárodný menový fond, problém ropa, kozmické programy. Kontrast medzi kolektivistickým a voľným trhom. Ako rýchle rastú príjmy obyvateľov, tak rýchle klesá pôrodnosť (Hongkong, Tchajvan).
Pakty a ideológie: Stalin-Hitler, Jaltská dohoda, čínska kultúrna revolúcia, Mníchovská dohoda, NATO, nacionalizmus, poválečné zóny, koncentračné tábory. Teheránska konferencia, RVHP, Berlín-Rím-Tokio, vymývanie mozgov, svetová židovská konferencia 1942, CIA, NKVD, fašizmus, komunizmus. Osobnosti ako Stalin, Hitler, Tito, Trockij, Truman, Wilson, Tuchačevskij, Čankajšek, Mussolini, Franko, Gándhí, Brandt, de Gasperi, de Gaulle, Lenin, agent R. Sorge, Ždanov a mnohí ďalší.
Umenie, filozofia, ateizmus, náboženstvo, Boh, kresťanstvo, islam, darwinizmus. V závere knihy prekladateľ sa zamýšľa a píše, že dnes mladí už v škole naberajú negatíva a pokiaľ nebudú hľadať z vlastnej iniciatívy celú pravdu, ostanú naďalej v zajatí naučených fráz, ilúzií a predsudkov. Utópia nemá nikdy ďaleko k politickému gangsterstvu. Niečo sa zamlčí, niečo sa vynechá, iné sa zdôrazní, to nás dobre naučila totalitná propaganda.
Japonsko prehralo válku a predsa pod vedením amerického generála Mac Arthura vznikol tam demokratický štát s voľným, tržným hospodárskym systémom na svetovej úrovni. Zasa snaha iránskeho šacha modernizovať národ dosiahla pravý opak; nastolenie teroristického režimu a islamskej fundamentalistickej vlády.
Najlepším dôkazom pravdy je jej myšlienková sila, ktorá sa presadí v konfrontácii s inými názormi.

Z kresťanskej knižnice 2007, Púchov.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Božie slovo pýta každé srdce (Mons. Michal Keblušek)

  Púchovský farár, dekan   Mons. Mgr. Michal Keblušek   vybral zo svojich homílií reprezentatívny súbor a zaradil ho do zbierky s príznačným názvom   Božie slovo pýta každé srdce . Autor zvolil typický až klasický štýl rozprávania či rozprávačstva – narácie. Evanjeliové fundamentálne výroky, podobenstvá aj udalosti rozvíja, do príbehov z reality všedných dní, z diania v živote jedincov i spoločenstiev. Mons. M. Keblušek často cituje príklady, epizódy a hlavne príbehy z literatúry, nielen náboženskej, ale aj klasickej prózy. Odporúča zaujímavé románové diela zhromaždeniu veriacich a takto dobrovoľne plní v súčasných časoch mimoriadne vzácnu hrebendovskú misiu propagátora kvalitnej knihy. Kazateľ svojimi homíliami, prípadne katechézami prostredníctvom prerozprávaného textu oslovuje adresáta prítomného na bohoslužbe. Preberá fakty, argumenty, esteticko-umelecké obrazy z viacerých zdrojov. Tento tvorivý kompozičný proces vyúsťuje do rétorického prejavu, ktorý interpret musí zasadiť do súra

Alan Ames - Príbehy lásky

  Je ich v tomto dielku zaznamenaných vyše 50, sú inšpirované, vlastne podané P. Ježišom a Pannou Máriou Alanovi Amesovi a pred napísaním ich prekonzultoval s duchovným vodcom o. Gerardom Dickinsonom z Austrálie. Každý život na zemi sa môže stať ďalším príbehom lásky zapísaným do Ježišovho srdca. Všetky tieto sú vynikajúce a tu je niekoľko inšpirujúcich ukážok: *Bol istý muž, silný, nikoho nepotreboval, spoliehal sa na seba. Ochorel a potreboval pomoc druhých. Bol iný muž, slabý, neschopný, ale vždy sa obrátil na Boha o pomoc. V jeden deň sa títo dvaja muži stretli a silný muž teraz prijal od slabého pomoc a čudoval sa a hovorí slabšiemu: „Odkiaľ berieš tú silu?“ Hovorí: „Dáva mi ju Boh ako dar, o ktorý sa delím s inými. Nezáviď mi, len sa obráť na Boha a dá ti ako dáva mne. On má dosť sily pre každého“. 12. *Raz, keď som sa rozprával so skupinou mojich učeníkov, jeden sa spýtal: „Pane, si Mesiáš?“. Odvetil som otázkou: „Čo si myslíš ty?“ Jeho odpoveď: „Neviem, si dobrý, svätý“. Pozrel

Upaľovanie čarodejníc a inkvizícia

  Boli to zvlášť svetské vlády, ktoré prenasledovali čarodejky ako rušiteľky pokoja, a pre škodenie čarami. Inkvizícia bola zriadená k sledovaniu heréz a heretikov. Čarodejnicami sa začala zaoberať až na konci stredoveku a čarodejnice neboli hlavným predmetom záujmu. Prenasledovania čarodejníc bolo kruté, konali sa po skončení stredoveku, teda v novoveku. Čo sa týka „Kladiva na čarodejnice“ z r. 1487, tento spis choromyseľného dominikána Kramera inkvizícia ihneď odmietla a bol daný na index. Ale svetské súdy ho používali(11). Už od dávnoveku, vo všetkých svetových kultúrach boli ľudia, ktorí verili a veria, že existujú osoby, ktoré môžu pôsobiť na ľudí a toto pôsobenie v tých kultúrach je označené za nadprirodzené. Vplyv môže byť kladný (liečitelia), alebo záporný, škodlivý (čarodejnice, „čierna mágia“, zaklínači, pakt s diablom). Tak dochádzalo v dejinách k vlnám prenasledovania čarodejníc. V Afrike čarodejnice fungujú dodnes. V Tanzánii každoročne sú z čarodejníctva obžalované a usmr