Preskočiť na hlavný obsah

Evanjelium - Valtorta, kniha 7.

 *Ježiš rukami natiera vrch rebríka a rozpráva: Keď človek vidí, že z rebríka opadáva farba, treba ho natrieť nanovo. Tak isto treba robiť s dušami. Aj čnosti pri prvom nadšení môžu schátrať. Ak to zbadáme u seba alebo u tých, ktorých milujeme, že sa čnosti rozrieďujú, musíme sa o ne ihneď postarať, až do konca života... Klásť dôraz na miesta odolávajúce farbe, na hrče – na neviazané vášne, umŕtvené vôľou, ktorá ich ako hoblík, vyhladila... Takže evanjelizovať sa dá aj v dielni, pri rôznej práci, 434.4.

*Ó, Aurea! Si tu už dlho u nás? – Nie, Pane, ale naučila som sa robiť a piecť chlieb, aj plátno bieliť. Aké je to krásne a tvoja matka mi pri tom povedala podobenstvá. – Naozaj? A čo? – Že ja som ako múka v site, ale tvoja dobrota ma očisťuje, tvoja milosť ma spracováva a tvoj apoštolát ma formuje, tvoja láska ma upečie a z nedobrej múky pomiešanej s otrubami sa stanem obetným chlebom súcim pre oltár. Aj o plátne mi hovorila. Aké pekné veci sa učím. Neposielaj ma preč, Pane. 434.6. - Odmenou pre ňu je rozprávať jej z našich dejín po troške každý deň, keď pracujeme. Aurea hovorí: Veľmi sa mi páči Ráchel, Anna Elkánova, potom Rút, Tobi a Tobiáš s anjelom, Mojžiš, Daniel, ktorý obráni Zuzanu, aj o Hviezde (z Jakuba) viem...ale chcem spoznávať aj prítomnosť...minulosť je pekná a umožňuje milovať Boha a chcem nebáť sa ho. – Ježiš: Dievča má pravdu, všetci to majte na pamäti, keď budete evanjelizovať. Duše sa nesmú báť prichádzať k Bohu s úplnou dôverou. Aurea, Boh je vždy dobrý, aj keď pozabíjal synov krutých Egypťanov, bol milosrdný k synom, ktorí nevyrástli a nestali sa hriešnikmi ako ich otcovia, a dožičil čas ich rodičom oľutovať spáchané zlo. Takže to bola prísna dobrota. Pri výchove treba vedieť rozlišovať pravé dobro od zmäkčilosti. Aj keď som bol ja malý, pozabíjali veľa maličkých...ale boli uchránení od najväčšieho hriechu, od toho, že sa nestali spolupáchateľmi pri smrti Spasiteľa. – „Ježišu!“ skríkne a prestrašená s bolesťou vyskočí Mária Alfejova...To nesmieš dovoliť...436.4.
*Najvzdelanejšia časť Izraela ťažko prijíma novú myšlienku...Je ľahšie obrátiť pohana, pokiaľ jeho duch nie je úplne pokazený. A predsa...Desatoro je to isté, aj proroctvá, len človek ich prekrútil. Vzal ich z nadprirodzených sfér na pozemskú rovinu.437.2.
*Mária hladká krosná so slzami v očiach, na ktorých učila Aureu pracovať. Rozlúčka. „Taký je náš život učeníčok. Vieš, Ježiš povedal: Nebudete ich zdržiavať žiarlivou láskou. Príde prenasledovanie, pôjdu v ústrety mučeníctvu. Navykajte si už teraz na odlúčenia, na hrdinstvo, na apoštolát bratskej lásky.441.4.
*Horí les. Vystrašení sú dedinčania. Ježiš roztvorí ruky a zakričí: „Zastav sa! Udus sa! Chcem to!“ A stalo sa. Čo zapálilo les? Nerozvážnosť. Tak je to i v duchovných veciach. Musíte ustavične dbať, aby ohňový šíp či iskra , čo ste nechali nepovšimnutú v srdci, nezachvátila vašu vieru a nezničila ju...potom tam budú rásť len kriaky ako pokrm pre diablov...Ale oheň lásky zvíťazí nad každým iným ohňom.441.10.
*Šťastné zomieranie Marziamovho obľúbeného dedečka, ktorého Ježiš svojou mocou Spasiteľa a Sudcu rozhrešil, pritúli si ho na hruď, zanôti žalm 120. a povie: „Choď v pokoji, spravodlivá duša!“...Áno Marziam, je ešte chlapec, ale bude jeden z najlepších učeníkov, pochopil silu modlitby a obety s vopred stanoveným zámerom.443.3-444.2.
*Po skončení sveta neprežije iná čnosť, len láska, teda zjednotenie všetkých stvorených bytostí, ktoré žili spravodlivo so Stvoriteľom...teda aj čnostný pohan, ak žil podľa zvolenej čnosti a z presvedčenia...ale tí, čo patria k svätému náboženstvu a nežili ako svätí...444.5.
*Ježiš v Kafarnaume, v synagóge hovorí k zástupu: Môžete predpokladať, že dávne udalosti a slová by mali udržať celý Izrael vo vernosti Bohu?. Mali by, viera musí byť taká aj bez podpory faktov, ale nie je to tak. Treba odovzdávať a zapaľovať lásku. Aby ste to dokázali, musíte horieť. Desatoro...musíte pracovať, lebo aj zlo pracuje...Starý farizej Héli ho prerušuje a častuje urážkami. Zasiahne stotník, zavelí vojakom: Vyhoďte toho rušiteľa von! Ježiš povie: Vojaci, prosím vás, nechajte ho odísť. Rešpektujte toto miesto a jeho šediny. „Ako chceš, Rabbi.“ A Héli ďalej ruší nadávkami. Znovu zasiahne stotník voči Hélimu: Neklam! Rím bráni právo, idem o tom napísať prokonzulovi. Héli v strachu uprosuje Ježiša, aby sa zaňho prihovoril. „Nie. Choď ty a povedz mu: Učiteľ ti hovorí, aby si bol súcitný. Choď!“ 447.4. „Škoda, zaslúžil by si potrestanie“ povie Peter, Matúš ho podporí i Tomáš. Ale Ježiš sa prísne obráti: „Vy, čo máte nemilosrdné srdcia!... to ma zarmucuje.“ !? 447.8.
*Kormidelník s posádkou na lodičke, obhajoval Božie záujmy, ale mal pomýlené názory, ale nebol zlej vôle. Skoro zapríčinil stroskotanie. Zhrešil...Boh na ňom ale nevidí hriech. ?! Všetko je vo vôli, s akou človek vykoná čin. Aj dobrý čin so zlým úmyslom – je vinný? Áno.
*Beda tým kráľom, ktorí si neplnia svoje poslanie a zapchávajú si uši pred hlasmi poddaných. Ale beda aj tým otcom, ktorí zlyhávajú vo svojich povinnostiach...451.3.
*...ako môžete spokojne sadnúť si k stolu a radostne sa podeliť o hojné jedlo so smejúcimi sa deťmi, keď iba o kúsok ďalej iní hladujú?, alebo nemajú posteľ a útulok...a pracovali...453.3.
*Nerobiť narážky na minulosť kajúcemu vinníkovi. Je to nemúdre i voči láske 458.5.
*Syntycha z Antiochie píše veľký list pri príležitosti smrti Jana z Endoru, bol už len rozprávajúcou láskou, tým aj skončili, Učiteľ, tvoje nadprirodzené rozhovory s Jánom už nebudem počuť. Môže vôbec človek Ján, ktorý zostúpil až na dno, vystúpiť až k takému svetlu múdrosti? Smrť je skutočne tajomstvo a život je jeho scenár...461.16.
*Človek je iba správcom bohatstva...aby bol jeho rozdávačom pre trpiacich. Čia je voda.467.6
*Judáš vyznáva sa zo svojich pokleskov pred Ježišom. „Hanbím sa pred všetkými...“ „Ale nie predo mnou“. Judáš to zle pochopí. „Pred tebou viac“. „Nie Judáš, to som nepovedal“ 468.5.
*Postava Judáša bola časom veľmi prekrútená. Každý pád má predohru. Jeho nešťastná dráma vám môže dať mnoho poučenia, ako sa zachrániť, keď nie je úplne skazený 468.7.
*Duše. Nie je dobrý učiteľ duší, ktorý ich nevie spoznať a spracovávať podľa ich rôznych sklonov a reakcii. Treba študovať duše a meditovať, pozorovať. Učiteľské čnosti 476.4.
*Boh stvoril iba jedného Adama a Evu a z nich pochádzajú všetci ľudia...bratia, sestry484.6.
*...tí, čo ho vyštvali, sa dopustili vraždy, zlomili mu srdce. Bratov možno zavraždiť rôznym spôsobom...Človek zabil výčitky=úpadok. Iba silná vôľa môže zmeniť inštinkty,metódy492.3.
*Čím je človek lepší, tým je súcitnejší k vinníkom, nie k hriechu. Cudzoložstvo – túžba.494.6-
*Peter, úlohu trestania nechaj na Pána. Ty miluj a odpúšťaj, maj súcit. Všetci, čo sa previnia voči tvojmu Ježišovi, potrebujú pomoc, aby dostali odpustenie. – Pre nich niet odpustenia. – Ale Peter, aký si prísny k svojim bratom, aj pre nich existuje odpustenie, ak...497.4.
*Ďalšie témy: Judáš 454.7,468.1-3,438.10,442.6,467.11,481.2-8,449.2,467.11,...B.vôľa439.4
stvorenie duše444.5, čnosťjesť444.6, duchovne neplodný445.10, neodvrávaj,choď445.15, žena -matkou451.5, bedári, budovali453.3, budúcnosť?455.12, nevinné deti456.5, úsudok 459.5, Jana461.7, Zenon461.9, Syntycha461.15, Olymp 463.5, vrahyňa463.8, kráľom ? 464.11-21, Mirziam 465.4, evanjelia 468.1, Gamaliel472.2, súd vraha 472.9, rozpad rodín, chyby 473.8-9, Jeruzalem, súdržnosť475.4, Ábel 475.6, faloš Judáša 477.12, posadnutosť 483.3, odčinenie487.6, vôľa493.4, dve veci 495.3, ak chce. Šimon Jonášov498.5.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Božie slovo pýta každé srdce (Mons. Michal Keblušek)

  Púchovský farár, dekan   Mons. Mgr. Michal Keblušek   vybral zo svojich homílií reprezentatívny súbor a zaradil ho do zbierky s príznačným názvom   Božie slovo pýta každé srdce . Autor zvolil typický až klasický štýl rozprávania či rozprávačstva – narácie. Evanjeliové fundamentálne výroky, podobenstvá aj udalosti rozvíja, do príbehov z reality všedných dní, z diania v živote jedincov i spoločenstiev. Mons. M. Keblušek často cituje príklady, epizódy a hlavne príbehy z literatúry, nielen náboženskej, ale aj klasickej prózy. Odporúča zaujímavé románové diela zhromaždeniu veriacich a takto dobrovoľne plní v súčasných časoch mimoriadne vzácnu hrebendovskú misiu propagátora kvalitnej knihy. Kazateľ svojimi homíliami, prípadne katechézami prostredníctvom prerozprávaného textu oslovuje adresáta prítomného na bohoslužbe. Preberá fakty, argumenty, esteticko-umelecké obrazy z viacerých zdrojov. Tento tvorivý kompozičný proces vyúsťuje do rétorického prejavu, ktorý interpret musí zasadiť do súra

Ako sa zmieriť so životom (Jozef Augustyn - Lucyna Slupová)

  Existuje vôbec na to nejaký recept? Mnohí hľadali odpoveď v hlbinách svojho srdca: hľadali, našli a ďalší hľadajú. Ako príznaky nevyrovnanosti v našom živote môžu byt naše neprimerané reakcie, ako sú   rozčuľovanie, výbuchy zlosti, rebélie. reflexie pomsty, urážlivosť, uzavieranie sa do seba, depresie . Uznanie vlastnej hodnoty a vyrovnanie sa so sebou samým sa utvára už v detstve a veľkú úlohu tu má láska našich rodičov a ak sme ju nezakúsili, nedokážeme ju preukazovať druhým. Tu patria i naše prežité krivdy, utrpenia, šikanovania. Určité povahové deformácie sú spôsobené tzv. podmienečnou láskou pri výchove, čo je tretia komnata" v našej mysli, čo všetko môže byť v nej ukryté, ale nie zabudnuté. Táto malá kniha nás smeruje k tomu, ako poznať a prijať pravdu o sebe a ako si môže človek i sám pomôcť. Avšak príbeh policajného seržanta Jasona je iný. uvádzajú sa jeho zdanlivo hrdinské akcie, v ktorých riskuje ľahkovážne svoj život, preto bol psychológom označený za potenciálneho sa

Alzheimerova nemoc - šanca na väčšiu ľudskosť

  Táto nemoc sa stáva spoločenským problémom napriek lekárskemu pokroku. Návrat ku kresťanskej podstate. (Informácia je užitočná pre ošetrovateľov tejto choroby, ale i pedagógovia a rodičia pre výchovou deti si tu nájdu svoje, a aj takí, ktorí sú pred dôchodcovským vekom, ale vo viere sú vlažní alebo dokonca ateisti). Alzheimerova nemoc nie je nevyliečiteľná, ešte nie. Možno sa blížime k téme s aforizmom kolumbijského filozofa a esejistu Nicolása Goméza Davilu, ktorý povedal: „Opravdivé problémy nemajú žiadne riešenie, len svoje dejiny.“ Riešenie by sa mohlo nájsť v budúcnosti, ale teraz sa zdá, zo súčasného pohľadu, že sa bude problém len zväčšovať. Niektoré čísla by to mohli len podtrhnúť: Dnes máme podľa údajov Nemeckej Alzheimerovej spoločnosti 1,4 miliónov pacientov s touto nemocou v Nemecku, za desať rokov to bude podľa odhadov odborníkov najmenej dva milióny. A to neplatí len pre Nemecko. Rýchle starnutie populácie v Európe umocňuje tento problém v celej EÚ. Podľa odhadov ALCOVE