Od mladosti sú dnes deti zaplavované množstvom obrazov, ktoré sa usadzujú v ich srdciach a odcudzujú sa Bohu - to je vážna výzva k tomu, aby sa s tým rodičia zaoberali, aby mediálna záplava neutopila v deťoch Božiu iskru.
A keď deti vyrastajú, nemôžu už byť bez mobilu, iPhonu, bez počítačových hier, PC, bez internetu, bez hluku a obrazov, ktoré sa na nich rútia, často nemravné obrazy, obrazy z pekla. A jemné klíčky viery sa rýchlo utopia a to sväté už sotva nájde miesto, aby sa mohlo uchytiť a rozvíjať. V mnohých deťoch sa vytvorí odpor voči všetkému svätému a čistému. Rodičia sú potom prekvapení, že ich dorastajúce deti nechcú o Bohu nič vedieť. Nespozorovali, že Duch Svätý v srdciach ich deti musel ustúpiť duchu nečistoty.
Tiež farár v knihe „Denník venkovského farára“ sa zamýšľa nad touto temnou oblasťou detskej skúsenosti vydanou temným mocnostiam pudov a duševných pochodov. Tu začína trudnomyseľnosť dieťaťa, depresivita, ktorá ho zahaľuje často na celý život. „Ja som poznal trudnomyseľnosť ako dieťa veľmi skoro a nevzoprel som sa... Skúsenosť nám bohužiaľ ukazuje, že existuje zúfalstvo detí. A démon strachu je, verím, v podstate démonom smilstva.“ Trudnomyseľnosť pochádza z necudnosti, ktorú so sebou vlečú mnohí dospelí, a ani nevedia, odkiaľ pochádza.
Matka Tereza dostala svoje druhé povolanie, keď jej Ježiš zjavil, aby mu privádzala úbohé malé duše z ulice, ktoré mnohé so skrytou trudnomyseľnosťou prepadajú zúfalstvu a sebevraždám. Ale my tiež nechceme vidieť, že mnohé naše deti, ktoré vyrástli v blahobytu a majú všetko, čo im rodičia doprajú v komforte a materiálnych veciach, sú ako „deti ulice“.
Matke Tereze bolo povedané, čo má robiť. Videla vo videní, ako k nej volajú: „Poď, zachráň nás priveď nás k Ježišovi.“
Tu sú štyri veci, pre rodičov, čo treba robiť:
- Starať sa o nich – o deti. Majú mať pre ne bdelé oko, byť im nablízku, majú s nimi hovoriť o ich povahových rysoch, nenechať ich osamote v puberte, ale priateľsky stáť na ich strane, stále s nimi hovoriť o správnom zachádzaní s médiami, vychovávať ich k tichosti, robiť všetko, čím môžu deti brániť tiež fyzicky (detské poistky na TV, kontrola, v detskej izbe žiadny televízor ani počítač...)
- Deti patria mne – priveď ich k Ježišovi. Rodičia majú svoje deti zasvätiť Matke Božej a toto zasvätenie obnovovať a potom priviesť ich k Ježišovi, to znamená, robte všetko, aby Ježiša mohli poznať (bohoslužby, biblické príbehy, vyučovanie náboženstva, kresťansky vedené detské tábory, atď.) Keď idete nakupovať a podobne, veďte deti pred svätostánok vášho kostola, k živému prítomnému Spasiteľovi. Dávajte ich žehnať kňazovi Najsvätejšou Sviatosťou.
- Učte ich modliť sa ruženec. Modlitba ruženca v rodine je základom, ba tým najdôležitejším, čo môžete pre svoje deti urobiť. V rodine, kde nie je možná modlitba celého ruženca, možno začať jedným – dvoma desiatkami, s trpezlivosťou a láskou ich začleniť do modlitby v celej rodine, nevynechať žiadny deň a modlitbu vykonávať zbožne.
- Neboj sa. Dvakrát povedala Matka Božia Matke Tereze. To znamená, nenechaj sa ničím odradiť. Ostaň vytrvalá, pevná, trpezlivá vo výchove a tvoje deti ostanú u Boha, i keď sa niekedy zdá, že nechcú o Bohu počuť. „Rodina, ktorá sa spoločne modlí, ostane spolu, budete sa mať navzájom radi. Keď sa modlíte, bude vaše srdce čisté a čisté srdce vidí Boha.“
Prevzaté z časopisu Světlo 33/2013 a VISION 2000 – 4/2013.
Komentáre
Zverejnenie komentára