Preskočiť na hlavný obsah

Keď sa modlíte (Světlo 33/2013)

 Od mladosti sú dnes deti zaplavované množstvom obrazov, ktoré sa usadzujú v ich srdciach a odcudzujú sa Bohu - to je vážna výzva k tomu, aby sa s tým rodičia zaoberali, aby mediálna záplava neutopila v deťoch Božiu iskru.

A keď deti vyrastajú, nemôžu už byť bez mobilu, iPhonu, bez počítačových hier, PC, bez internetu, bez hluku a obrazov, ktoré sa na nich rútia, často nemravné obrazy, obrazy z pekla. A jemné klíčky viery sa rýchlo utopia a to sväté už sotva nájde miesto, aby sa mohlo uchytiť a rozvíjať. V mnohých deťoch sa vytvorí odpor voči všetkému svätému a čistému. Rodičia sú potom prekvapení, že ich dorastajúce deti nechcú o Bohu nič vedieť. Nespozorovali, že Duch Svätý v srdciach ich deti musel ustúpiť duchu nečistoty.

Tiež farár v knihe „Denník venkovského farára“ sa zamýšľa nad touto temnou oblasťou detskej skúsenosti vydanou temným mocnostiam pudov a duševných pochodov. Tu začína trudnomyseľnosť dieťaťa, depresivita, ktorá ho zahaľuje často na celý život. „Ja som poznal trudnomyseľnosť ako dieťa veľmi skoro a nevzoprel som sa... Skúsenosť nám bohužiaľ ukazuje, že existuje zúfalstvo detí. A démon strachu je, verím, v podstate démonom smilstva.“ Trudnomyseľnosť pochádza z necudnosti, ktorú so sebou vlečú mnohí dospelí, a ani nevedia, odkiaľ pochádza.

Matka Tereza dostala svoje druhé povolanie, keď jej Ježiš zjavil, aby mu privádzala úbohé malé duše z ulice, ktoré mnohé so skrytou trudnomyseľnosťou prepadajú zúfalstvu a sebevraždám. Ale my tiež nechceme vidieť, že mnohé naše deti, ktoré vyrástli v blahobytu a majú všetko, čo im rodičia doprajú v komforte a materiálnych veciach, sú ako „deti ulice“.

Matke Tereze bolo povedané, čo má robiť. Videla vo videní, ako k nej volajú: „Poď, zachráň nás priveď nás k Ježišovi.“

Tu sú štyri veci, pre rodičov, čo treba robiť:

  1. Starať sa o nich – o deti. Majú mať pre ne bdelé oko, byť im nablízku, majú s nimi hovoriť o ich povahových rysoch, nenechať ich osamote v puberte, ale priateľsky stáť na ich strane, stále s nimi hovoriť o správnom zachádzaní s médiami, vychovávať ich k tichosti, robiť všetko, čím môžu deti brániť tiež fyzicky (detské poistky na TV, kontrola, v detskej izbe žiadny televízor ani počítač...)
  2. Deti patria mne – priveď ich k Ježišovi. Rodičia majú svoje deti zasvätiť Matke Božej a toto zasvätenie obnovovať a potom priviesť ich k Ježišovi, to znamená, robte všetko, aby Ježiša mohli poznať (bohoslužby, biblické príbehy, vyučovanie náboženstva, kresťansky vedené detské tábory, atď.) Keď idete nakupovať a podobne, veďte deti pred svätostánok vášho kostola, k živému prítomnému Spasiteľovi. Dávajte ich žehnať kňazovi Najsvätejšou Sviatosťou.
  3. Učte ich modliť sa ruženec. Modlitba ruženca v rodine je základom, ba tým najdôležitejším, čo môžete pre svoje deti urobiť. V rodine, kde nie je možná modlitba celého ruženca, možno začať jedným – dvoma desiatkami, s trpezlivosťou a láskou ich začleniť do modlitby v celej rodine, nevynechať žiadny deň a modlitbu vykonávať zbožne.
  4. Neboj sa. Dvakrát povedala Matka Božia Matke Tereze. To znamená, nenechaj sa ničím odradiť. Ostaň vytrvalá, pevná, trpezlivá vo výchove a tvoje deti ostanú u Boha, i keď sa niekedy zdá, že nechcú o Bohu počuť. „Rodina, ktorá sa spoločne modlí, ostane spolu, budete sa mať navzájom radi. Keď sa modlíte, bude vaše srdce čisté a čisté srdce vidí Boha.“

Prevzaté z časopisu Světlo 33/2013 a VISION 2000 – 4/2013.

« Späť na úvod

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Chlapec vizionár z Kibeho. Sagatašja (I. Ilibagiza)

  Toto zjavenie sa uskutočnilo v r. 1982, teda12 rokov pred rwandskou genocídou. Biskup Gahamanyi ustanovil vyšetrovaciu komisiu a sám písomne prehlásil, že v Kibeho sa deje čosi nadprirodzeného. Posolstvá sú pravdivé a ľudia by to nemali ignorovať. Vizionárky boli tri dievčatá – černošky zo strednej školy a chlapec Segatašja, ktorý nevedel čítať ani písať, bol pohan a predsa sa stal horlivým ohlasovateľom posolstiev, keďže mu Ježiš prisľúbil, že dá odpoveď na všetky otázky ohľadne viery, účelu života, podstaty neba a pekla, ktoré mu ľudia predložia. Ježiš a Matka Božia upozorňovali, že tieto posolstvá sa týkajú každého človeka na svete a výstrahy určené Rwande, že strašlivé veci sa môžu stáť celému ľudskému druhu, ak sa nenaučíme láskyplnému životnému štýlu. Svet je vo veľmi špatnom stave a čakajú nás strašné veci, ak...ak sa nezmeníme. Ježiš nás chce posolstvami pripraviť na posmrtný život, pretože koniec môže prísť v ktoromkoľvek okamihu. - V našej malej dedinke sme nemali ani kino

Božie slovo pýta každé srdce (Mons. Michal Keblušek)

  Púchovský farár, dekan   Mons. Mgr. Michal Keblušek   vybral zo svojich homílií reprezentatívny súbor a zaradil ho do zbierky s príznačným názvom   Božie slovo pýta každé srdce . Autor zvolil typický až klasický štýl rozprávania či rozprávačstva – narácie. Evanjeliové fundamentálne výroky, podobenstvá aj udalosti rozvíja, do príbehov z reality všedných dní, z diania v živote jedincov i spoločenstiev. Mons. M. Keblušek často cituje príklady, epizódy a hlavne príbehy z literatúry, nielen náboženskej, ale aj klasickej prózy. Odporúča zaujímavé románové diela zhromaždeniu veriacich a takto dobrovoľne plní v súčasných časoch mimoriadne vzácnu hrebendovskú misiu propagátora kvalitnej knihy. Kazateľ svojimi homíliami, prípadne katechézami prostredníctvom prerozprávaného textu oslovuje adresáta prítomného na bohoslužbe. Preberá fakty, argumenty, esteticko-umelecké obrazy z viacerých zdrojov. Tento tvorivý kompozičný proces vyúsťuje do rétorického prejavu, ktorý interpret musí zasadiť do súra

Bioetika (Ľ. Cehuľová)

  Pre vychovávateľov alebo veda Na školách cieľom učebných osnov je vychovať mladého človeka k zrelej osobnosti, k úcte a k zmyslu k životu a to na oboch voliteľných predmetoch, ako na náboženskej tak etickej výchovy. Z prieskumu robeného medzi žiakmi však vyplýva, že sa to až tak nedarí.  Čo sa týka pojmu „úcta“ a „úcta k životu“, je nedostatočný záujem mládeže o tieto a iné hodnoty a hodne je vulgárnych prejavov a je skoro jedno, či ide o žiakov s náboženskou výchovou alebo etickou.  Preto je potrebné hneď zaradiť do vzdelania základy bioetiky, ktorá ochraňuje ľudskú dôstojnosť. To je ďalšia náročná úloha pre kňazov, katechétov, kresťanských vychovávateľov voči žiakom, aby mali potrebné znalosti a vedeli presvedčivo argumentovať. Je to niečo aj pre rodičov voči svojim deťom. Čnosť  je trvalá dispozícia konať dobro. Ľudské čnosti – rozvážnosť, spravodlivosť, mravná sila a miernosť – sú trvalé dokonalosti rozumu a vôle, ktoré usmerňujú naše city, usporadúvajú naše vášne a riadia naše s