Preskočiť na hlavný obsah

Druhá strana AIDS (Nicola Incorvala)

 Túto knihu vám ponúkame k čítaniu z našej kresťanskej knižnice.

Ide o príbeh mladého Nicolu, Taliana, ktorý ako závislý na drogách, prežil posledné roky života v spoločenstve CENA-KOLO v Medžugorii. Tu prichádzajú mladí ľudia - narkomani, ktorí vo svojej závislosti na drogách prepadli do stavu beznádeje a zúfalstva. Spoločenstvo Cenakolo založila a vedie rehoľná sestrička Elvíra. Jej liečebné metódy sú jednoduché, úspešné a bez liekov. Je to práca, modlitba, poklona pred Eucharistiou, družná atmosféra rodinného spoločenstva, všetko vyvážene usporiadané do režimu bežného dňa. Vedenie Cenakolo úzko spolupracuje s rodičmi, pretože závislosť má korene v ich rodinách.

Hoci Nikola tu prežil iba pár rokov, zomrel na AIDS, predsa tu zanechal hlbokú stopu. Bol obľúbený v spoločenstve, ochotný vždy pomáhať, obľúbený bol i u opustených detí z brazílskych ulíc, kde nejaký čas tiež pôsobil. Potom ako pacient, skoro denne píše listy z nemocnice sestre Elvire. „Dnes ma prišli navštíviť moji rodičia. Bol som rád, bola to príležitosť pre mňa napraviť svoj vzťah k nim... Odkedy Boh vstúpil do našej rodiny, veľa sa zmenilo. Členovia rodiny sa pokúšajú navzájom prijímať takí akí sú. Kedysi som neveril, že by sa mi podarilo odpustiť otcovi. Aj sestry mu už odpustili... Túžim po tom, aby sme boli zjednotená rodina... Mal som šťastie, že som po kresťanskej ceste kráčal dlhšie ako oni. Mojou úlohou je teda trpezlivosť a porozumenie."

Braňo, mladík zo Slovenska, je tu tiež v Cenakole. Hovorí pred pútnikmi, že on drogy nebral a predsa je tu. Vysvetľuje, že stratil radosť a zmysel života a už mu bolo všetko jedno. Hovorí, že takýto stav si vyžaduje takú istú terapiu ako keby bral drogy. Vyrastal bez rodičov, bez lásky a tepla domova, túlaval sa s partiou, chodil po diskotékach, upadal do rôznych nerestí a nudy. Tu, v Cenakole, je iba niečo cez rok, ale už sa hodne zmenil. Našiel tu vieru v Boha, má radosť z práce, z toho, že môže pomáhať iným. Postupne objavuje zmysel a radosť zo života. V Cenakole je treba zotrvať 3 - 4 roky, ak má byť ozdravovací proces úspešný. Vo viacerých štátoch majú svoje pobočky a uvažuje sa i o Slovensku. V Piešťanoch sa už niečo pre to robí.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Božie slovo pýta každé srdce (Mons. Michal Keblušek)

  Púchovský farár, dekan   Mons. Mgr. Michal Keblušek   vybral zo svojich homílií reprezentatívny súbor a zaradil ho do zbierky s príznačným názvom   Božie slovo pýta každé srdce . Autor zvolil typický až klasický štýl rozprávania či rozprávačstva – narácie. Evanjeliové fundamentálne výroky, podobenstvá aj udalosti rozvíja, do príbehov z reality všedných dní, z diania v živote jedincov i spoločenstiev. Mons. M. Keblušek často cituje príklady, epizódy a hlavne príbehy z literatúry, nielen náboženskej, ale aj klasickej prózy. Odporúča zaujímavé románové diela zhromaždeniu veriacich a takto dobrovoľne plní v súčasných časoch mimoriadne vzácnu hrebendovskú misiu propagátora kvalitnej knihy. Kazateľ svojimi homíliami, prípadne katechézami prostredníctvom prerozprávaného textu oslovuje adresáta prítomného na bohoslužbe. Preberá fakty, argumenty, esteticko-umelecké obrazy z viacerých zdrojov. Tento tvorivý kompozičný proces vyúsťuje do rétorického prejavu, ktorý interpret musí zasadiť do súra

Alan Ames - Príbehy lásky

  Je ich v tomto dielku zaznamenaných vyše 50, sú inšpirované, vlastne podané P. Ježišom a Pannou Máriou Alanovi Amesovi a pred napísaním ich prekonzultoval s duchovným vodcom o. Gerardom Dickinsonom z Austrálie. Každý život na zemi sa môže stať ďalším príbehom lásky zapísaným do Ježišovho srdca. Všetky tieto sú vynikajúce a tu je niekoľko inšpirujúcich ukážok: *Bol istý muž, silný, nikoho nepotreboval, spoliehal sa na seba. Ochorel a potreboval pomoc druhých. Bol iný muž, slabý, neschopný, ale vždy sa obrátil na Boha o pomoc. V jeden deň sa títo dvaja muži stretli a silný muž teraz prijal od slabého pomoc a čudoval sa a hovorí slabšiemu: „Odkiaľ berieš tú silu?“ Hovorí: „Dáva mi ju Boh ako dar, o ktorý sa delím s inými. Nezáviď mi, len sa obráť na Boha a dá ti ako dáva mne. On má dosť sily pre každého“. 12. *Raz, keď som sa rozprával so skupinou mojich učeníkov, jeden sa spýtal: „Pane, si Mesiáš?“. Odvetil som otázkou: „Čo si myslíš ty?“ Jeho odpoveď: „Neviem, si dobrý, svätý“. Pozrel

Upaľovanie čarodejníc a inkvizícia

  Boli to zvlášť svetské vlády, ktoré prenasledovali čarodejky ako rušiteľky pokoja, a pre škodenie čarami. Inkvizícia bola zriadená k sledovaniu heréz a heretikov. Čarodejnicami sa začala zaoberať až na konci stredoveku a čarodejnice neboli hlavným predmetom záujmu. Prenasledovania čarodejníc bolo kruté, konali sa po skončení stredoveku, teda v novoveku. Čo sa týka „Kladiva na čarodejnice“ z r. 1487, tento spis choromyseľného dominikána Kramera inkvizícia ihneď odmietla a bol daný na index. Ale svetské súdy ho používali(11). Už od dávnoveku, vo všetkých svetových kultúrach boli ľudia, ktorí verili a veria, že existujú osoby, ktoré môžu pôsobiť na ľudí a toto pôsobenie v tých kultúrach je označené za nadprirodzené. Vplyv môže byť kladný (liečitelia), alebo záporný, škodlivý (čarodejnice, „čierna mágia“, zaklínači, pakt s diablom). Tak dochádzalo v dejinách k vlnám prenasledovania čarodejníc. V Afrike čarodejnice fungujú dodnes. V Tanzánii každoročne sú z čarodejníctva obžalované a usmr