Preskočiť na hlavný obsah

Druhá strana AIDS (Nicola Incorvala)

 Túto knihu vám ponúkame k čítaniu z našej kresťanskej knižnice.

Ide o príbeh mladého Nicolu, Taliana, ktorý ako závislý na drogách, prežil posledné roky života v spoločenstve CENA-KOLO v Medžugorii. Tu prichádzajú mladí ľudia - narkomani, ktorí vo svojej závislosti na drogách prepadli do stavu beznádeje a zúfalstva. Spoločenstvo Cenakolo založila a vedie rehoľná sestrička Elvíra. Jej liečebné metódy sú jednoduché, úspešné a bez liekov. Je to práca, modlitba, poklona pred Eucharistiou, družná atmosféra rodinného spoločenstva, všetko vyvážene usporiadané do režimu bežného dňa. Vedenie Cenakolo úzko spolupracuje s rodičmi, pretože závislosť má korene v ich rodinách.

Hoci Nikola tu prežil iba pár rokov, zomrel na AIDS, predsa tu zanechal hlbokú stopu. Bol obľúbený v spoločenstve, ochotný vždy pomáhať, obľúbený bol i u opustených detí z brazílskych ulíc, kde nejaký čas tiež pôsobil. Potom ako pacient, skoro denne píše listy z nemocnice sestre Elvire. „Dnes ma prišli navštíviť moji rodičia. Bol som rád, bola to príležitosť pre mňa napraviť svoj vzťah k nim... Odkedy Boh vstúpil do našej rodiny, veľa sa zmenilo. Členovia rodiny sa pokúšajú navzájom prijímať takí akí sú. Kedysi som neveril, že by sa mi podarilo odpustiť otcovi. Aj sestry mu už odpustili... Túžim po tom, aby sme boli zjednotená rodina... Mal som šťastie, že som po kresťanskej ceste kráčal dlhšie ako oni. Mojou úlohou je teda trpezlivosť a porozumenie."

Braňo, mladík zo Slovenska, je tu tiež v Cenakole. Hovorí pred pútnikmi, že on drogy nebral a predsa je tu. Vysvetľuje, že stratil radosť a zmysel života a už mu bolo všetko jedno. Hovorí, že takýto stav si vyžaduje takú istú terapiu ako keby bral drogy. Vyrastal bez rodičov, bez lásky a tepla domova, túlaval sa s partiou, chodil po diskotékach, upadal do rôznych nerestí a nudy. Tu, v Cenakole, je iba niečo cez rok, ale už sa hodne zmenil. Našiel tu vieru v Boha, má radosť z práce, z toho, že môže pomáhať iným. Postupne objavuje zmysel a radosť zo života. V Cenakole je treba zotrvať 3 - 4 roky, ak má byť ozdravovací proces úspešný. Vo viacerých štátoch majú svoje pobočky a uvažuje sa i o Slovensku. V Piešťanoch sa už niečo pre to robí.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Chlapec vizionár z Kibeho. Sagatašja (I. Ilibagiza)

  Toto zjavenie sa uskutočnilo v r. 1982, teda12 rokov pred rwandskou genocídou. Biskup Gahamanyi ustanovil vyšetrovaciu komisiu a sám písomne prehlásil, že v Kibeho sa deje čosi nadprirodzeného. Posolstvá sú pravdivé a ľudia by to nemali ignorovať. Vizionárky boli tri dievčatá – černošky zo strednej školy a chlapec Segatašja, ktorý nevedel čítať ani písať, bol pohan a predsa sa stal horlivým ohlasovateľom posolstiev, keďže mu Ježiš prisľúbil, že dá odpoveď na všetky otázky ohľadne viery, účelu života, podstaty neba a pekla, ktoré mu ľudia predložia. Ježiš a Matka Božia upozorňovali, že tieto posolstvá sa týkajú každého človeka na svete a výstrahy určené Rwande, že strašlivé veci sa môžu stáť celému ľudskému druhu, ak sa nenaučíme láskyplnému životnému štýlu. Svet je vo veľmi špatnom stave a čakajú nás strašné veci, ak...ak sa nezmeníme. Ježiš nás chce posolstvami pripraviť na posmrtný život, pretože koniec môže prísť v ktoromkoľvek okamihu. - V našej malej dedinke sme nemali ani kino

Božie slovo pýta každé srdce (Mons. Michal Keblušek)

  Púchovský farár, dekan   Mons. Mgr. Michal Keblušek   vybral zo svojich homílií reprezentatívny súbor a zaradil ho do zbierky s príznačným názvom   Božie slovo pýta každé srdce . Autor zvolil typický až klasický štýl rozprávania či rozprávačstva – narácie. Evanjeliové fundamentálne výroky, podobenstvá aj udalosti rozvíja, do príbehov z reality všedných dní, z diania v živote jedincov i spoločenstiev. Mons. M. Keblušek často cituje príklady, epizódy a hlavne príbehy z literatúry, nielen náboženskej, ale aj klasickej prózy. Odporúča zaujímavé románové diela zhromaždeniu veriacich a takto dobrovoľne plní v súčasných časoch mimoriadne vzácnu hrebendovskú misiu propagátora kvalitnej knihy. Kazateľ svojimi homíliami, prípadne katechézami prostredníctvom prerozprávaného textu oslovuje adresáta prítomného na bohoslužbe. Preberá fakty, argumenty, esteticko-umelecké obrazy z viacerých zdrojov. Tento tvorivý kompozičný proces vyúsťuje do rétorického prejavu, ktorý interpret musí zasadiť do súra

Bioetika (Ľ. Cehuľová)

  Pre vychovávateľov alebo veda Na školách cieľom učebných osnov je vychovať mladého človeka k zrelej osobnosti, k úcte a k zmyslu k životu a to na oboch voliteľných predmetoch, ako na náboženskej tak etickej výchovy. Z prieskumu robeného medzi žiakmi však vyplýva, že sa to až tak nedarí.  Čo sa týka pojmu „úcta“ a „úcta k životu“, je nedostatočný záujem mládeže o tieto a iné hodnoty a hodne je vulgárnych prejavov a je skoro jedno, či ide o žiakov s náboženskou výchovou alebo etickou.  Preto je potrebné hneď zaradiť do vzdelania základy bioetiky, ktorá ochraňuje ľudskú dôstojnosť. To je ďalšia náročná úloha pre kňazov, katechétov, kresťanských vychovávateľov voči žiakom, aby mali potrebné znalosti a vedeli presvedčivo argumentovať. Je to niečo aj pre rodičov voči svojim deťom. Čnosť  je trvalá dispozícia konať dobro. Ľudské čnosti – rozvážnosť, spravodlivosť, mravná sila a miernosť – sú trvalé dokonalosti rozumu a vôle, ktoré usmerňujú naše city, usporadúvajú naše vášne a riadia naše s