Preskočiť na hlavný obsah

Chatrč (W.M.P. Young)

 v ktorej sa tragédia konfrontuje s večnosťou

W.M. Paul Young, Kanaďan, píše v tejto knihe príbeh svojho priateľa Macka, o jeho snoch, zlyhaní, o jeho nádejí, ktorá bola tak chabá, že sa zdalo, že riešenie ponúka len guľka z revolvera. Tento príbeh sa číta ako najlepšia modlitba, naplnená potom, úžasom, jasnosťou a prekvapením. Ohlasy čitateľov: Je to jedna z najlepších kníh. Pozvanie do Božieho srdca.

Ako to začalo. Doma, otec rodiny Mack a deti Kaťa, Jozef a Missy vyrazili na rodinný výlet autom. Manželka Nan, zdravotná sestra mala službu. Zastavili pri vodopádoch Multnomah Falls. Tu sa utáborili v stane. Večer Missy znovu chcela počuť od otca príbeh o indiánskej dievčine, ktorá obetovala svoj život za záchranu svojho kmeňa pred pohromou choroby. Náčelník ju veľmi miloval a starostlivo jej vybral ženícha, mladého bojovníka, o ktorom vedel, že ho dcéra ľúbi. Bol deň svadby, dievčina vedela, že treba niečo urobiť. Potom, ako mu znížila horúčku a pobozkala ho na čelo, sa ticho vytratila. Išla celú noc a deň na miesto v legende spomínané. Vysoký útes nad Veľkou riekou . Pomodlila sa a odovzdala sa Veľkému Ducha, naplnila proroctvo a bez váhania skočila z Vysokého útesu. Missy mala toto rozprávanie rada. Obsahovalo všetky prvky vykúpenia, podobne ako Ježišov príbeh, ktorý dobre poznala i keď mala iba 7 rokov a ďalej rozvíjala debatu: „Ocko, prečo musela zomrieť?“ – „Nemusela, ona sa rozhodla, aby zachránila iných“ – „Naozaj sa to stalo?“ pýta sa aj Kaťa. – „Neviem, je to legenda, z ktorej sa máme poučiť“ – „Takže sa to nestalo?“ pýta sa Missy. – „Možno áno, niekedy legendy sa zakladajú na reálnych príbehoch.“ – „Takže Ježišova smrť je legenda?“ uvažuje Kaťa. – „Ježišov príbeh je skutočný a myslím že aj príbeh indiánskej dievčiny je pravdivý“ hovorí otec. – „Veľký Duch prinútil dievčinu skočiť z útesu a aj Ježiša zomrieť na kríži. To mi pripadá veľmi zlé“. Missy kladie otázky, s ktorými múdri ľudia zápasili po stáročia. – „Ocko, budem musieť niekedy skočiť z útesu?“, debata pokračovala, potom sa Kaťa s Jozefom odišli člnkovať na jazero, prevrhli sa a Mack ich zachraňuje a Missy je medzitým unesená. Nasleduje veľké pátranie za účasti kriminálky...(32).

Táto tragédia tiež zväčšila trhlinu v Mackovom vzťahu k Bohu. Potom po troch rokoch dostal záhadný lístok na stretnutie v chatrči, podpis Boh – Tato. Píše Boh odkazy? Nie je to nástraha vraha? Bolo to ťažké rozhodovanie ísť – neísť. Išiel sám, je pred chatrčou, plný dramatického očakávania, chce zaklopať a v tom sa dvere samé otvoria a on zoči-voči mohutnej rozžiarenej Afroameričanky, ktorá urobí krok-dva k nemu, strhne ho do náručia, a nadšene volá ho po mene: „Mack, tak si tu, človeče, ako ťa ľúbim“. To bol šok, on nikdy neobľuboval také dotyky. – Na scénu prichádza celá Trojica, Tato, Ježiš a Duch Svätý- Saraju sa nechala volať. „Chceme zahojiť ranu, ktorá sa vytvorila v tvojom vnútri“ (96). Tu teraz vznikajú veľmi cenné a poučné rozhovory o slobode, o otcovstve, o láske večnej, o odpustení, o autorite ktorá ubližuje, o vzťahoch o dôvere, atď. Prehovorila Saraju: „Mack, nemôžeš vytvoriť dôveru, rovnako ako urobiť pokoru. Buď je, alebo nie je. Dôvera je plodom vzťahu, v ktorom vieš, že si milovaný. Pretože nevieš, že ťa ľúbim, nemôžeš mi dôverovať“ – „Neviem, ako to všetko ospravedlniť“ hovorí Mack. – „Neospravedlňujeme to, ale naprávame“ povie Saraju.

Potom sa ocitol kdesi, kreslo, stôl a za stolom sedela vznešene a vzpriamene krásna žena ako sudca najvyššieho súdu: „Mack, ľúbiš svoje deti tak, ako tvoj vlastný otec nikdy nebol schopný ľúbiť teba a tvoje sestry...“ „Neschopnosť svojho otca si neprekonal sám, Boh ti pomohol zmeniť sa a naučiť ťa takto ľúbiť...Neveríš, že nebeský Otec ľúbi svoje deti a že je dobrý ? „Je Missy jeho dieťa ?“ odsekol Mack. - „Samozrejme je.“ – „To nie“ vybuchol, „neverím, že Boh ľúbi všetky svoje deti.“ – „Mack, sadni si sem do kresla. Si tu z istých dôvodov, nielen k vôli svojim deťom, ale aj k vôli súdu. Ty budeš sudcom.“ Mal strach, zneistel sa. – „Čože ja?, nie nemám schopnosti na to.“ – „Ale máš, veď celý život si mnohých posudzoval, ich skutky, ich motiváciu, ale bol to tvoj egocentrický pohľad.“ Všetky jeho úsudky boli povrchné (118).
„Tak koho mám súdiť?“ – „Boha a ľudstvo“ povedala. „Určite je dosť takých, ktorých obviňuješ, že zapríčinili bolesť a utrpenie, chamtivci,...muža, čo mučí a zabíja nevinné dievčatká. Treba ho súdiť?“ - „Áno“ skríkol Mack, „do pekla s ním.“ - „Toto dedičstvo zlomených pováh siaha až po Adama“, povedala, „ čo? Boh s tým všetkým začal? Treba ho obviniť?“ Mack bol zmätený, mätež obrazov hnala jeho emócie všetkými smermi. Napokon to znovu hlasnejšie povedal: „Áno, Boh je vinný.“ Tieto slová viseli vo vzduchu a v jeho srdci udrelo sudcovské kladivo. „Takže“, povedala rozhodne „ak si takto ľahkovážne súdil Boha, určite môžeš súdiť aj svet. Musíš vybrať dve zo svojich detí, ktoré strávia večnosť v nebi a tri zo svojich detí, čo strávia večnosť v pekle.“ – „Nie, nie, nie, to nemôžem.“ – „Nesúdil som.“ – „Súdil si, rozhodol si, že sú hodné života. Tak ľúbi Ježiš a teraz vieš, že Boh celým srdcom ľúbi všetky svoje deti.“ – „Ale čo vrah, čo zabil Missy?“ – „Takže súd pokračuje?...“(125).
„Dôvod, prečo som nepovedal manželke Nan o tom tajomnom lístku na stretnutie v chatrči, bol ten, že by to jej bolo spôsobilo bolesť.“ – „Vidíš Mack, už zdôvodňuješ. Čo si povedal, je lož, no ty to nevidíš. Skutočný dôvod bol, že si sa obával možných emócií i z tvojej strany, emócie ťa desia. Klamal si, aby si chránil seba, nie ju. Je potrebné, aby si z vlastnej vôle hovoril pravdu, a to bude väčší zázrak ako vzkriesenie mŕtveho (143).

„Čože?“ Mack bol ohúrený z toho, čo videl. „Tamten je tvoj problémový otec.“ Macka zaplavila vlna emócií, hnev...Otec bol na kolenách zaplavený svetlom a do rúk, ktoré mu zakrývali tvár, stekali slzy ako vodopád drahokamov. „Ocko!“ klesol Mack k nemu. „Ocko, je mi ľúto! Ľúbim ťa, ocko.“ Obaja vzlykajúc hovorili slová priznania a odpustenia. Láska, presahujúca oboch, ich uzdravovala...(164). Napokon spolu vstali, otec držal syna tak, ako to nevedel urobiť nikdy pred tým a držali sa v objatí, neschopní hovoriť cez slzy, počúvali pieseň zmierenia, ktorá rozžiarila večernú oblohu.

Odpustiť vrahovi bolo pre Macka najťažšie. „Ježiš odpustil tým, čo ho pribili na kríž.“ – „Nemyslím, že by som bol niečoho takého schopný,“ hovorí Mack. – „Odpustenie pomôže v prvom rade tebe, čo odpúšťaš, uvolniť zo seba niečo, čo ťa požiera za živa, čo ničí tvoju radosť a schopnosť ľúbiť naplno.“ „ Missy mu už odpustila.“ – „Naozaj?, ako mohla?“ – „Vďaka mojej prítomnosti v nej, to je jediný spôsob pre skutočné odpustenie.“- „Minulú noc si odpustil svojmu otcovi. Zabudneš niekedy čo ti urobil? Nemyslím. Ale teraz si schopný napriek tomu ľúbiť. Umožňuje to zmena... Kým ľudia nepovedia pravdu o tom, čo spravili, a nezmenia svoje myslenie a správanie, vzťah zakladajúci sa na dôvere nie je možný.

Konečne doma. Katku zaťažuje udalosť prevrátenia člnu. Mack, otec jej hovorí. „Katka, chcem, aby si vedela, že ťa ľúbim.“ – „Aj ja teba ocko.“ – „Chcem sa s tebou porozprávať o Missy.“ – Trhlo ňou, živila v sebe výčitky, že má na tom vinu, pretože keby nebola neopatrná v kanoe, to by sa nemuselo prevrátiť a ocko by nemusel opustiť Missy a ich zachraňovať. „Zlato, nikto ťa neobviňuje z toho, čo sa stalo, nie je to tvoja vina. Jednoducho sa to stalo a naučíme sa s tým spolu žiť.“ Katka vzlykala, keď otcove slová uzdravujúco prenikali do jej doráňaného srdca. Ohromená vzlykajúc, radostne vybehla za mamou.

Z kresťanskej knižnice Púchov. Knihu vydal Tatran 2009.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Chlapec vizionár z Kibeho. Sagatašja (I. Ilibagiza)

  Toto zjavenie sa uskutočnilo v r. 1982, teda12 rokov pred rwandskou genocídou. Biskup Gahamanyi ustanovil vyšetrovaciu komisiu a sám písomne prehlásil, že v Kibeho sa deje čosi nadprirodzeného. Posolstvá sú pravdivé a ľudia by to nemali ignorovať. Vizionárky boli tri dievčatá – černošky zo strednej školy a chlapec Segatašja, ktorý nevedel čítať ani písať, bol pohan a predsa sa stal horlivým ohlasovateľom posolstiev, keďže mu Ježiš prisľúbil, že dá odpoveď na všetky otázky ohľadne viery, účelu života, podstaty neba a pekla, ktoré mu ľudia predložia. Ježiš a Matka Božia upozorňovali, že tieto posolstvá sa týkajú každého človeka na svete a výstrahy určené Rwande, že strašlivé veci sa môžu stáť celému ľudskému druhu, ak sa nenaučíme láskyplnému životnému štýlu. Svet je vo veľmi špatnom stave a čakajú nás strašné veci, ak...ak sa nezmeníme. Ježiš nás chce posolstvami pripraviť na posmrtný život, pretože koniec môže prísť v ktoromkoľvek okamihu. - V našej malej dedinke sme nemali ani kino

Božie slovo pýta každé srdce (Mons. Michal Keblušek)

  Púchovský farár, dekan   Mons. Mgr. Michal Keblušek   vybral zo svojich homílií reprezentatívny súbor a zaradil ho do zbierky s príznačným názvom   Božie slovo pýta každé srdce . Autor zvolil typický až klasický štýl rozprávania či rozprávačstva – narácie. Evanjeliové fundamentálne výroky, podobenstvá aj udalosti rozvíja, do príbehov z reality všedných dní, z diania v živote jedincov i spoločenstiev. Mons. M. Keblušek často cituje príklady, epizódy a hlavne príbehy z literatúry, nielen náboženskej, ale aj klasickej prózy. Odporúča zaujímavé románové diela zhromaždeniu veriacich a takto dobrovoľne plní v súčasných časoch mimoriadne vzácnu hrebendovskú misiu propagátora kvalitnej knihy. Kazateľ svojimi homíliami, prípadne katechézami prostredníctvom prerozprávaného textu oslovuje adresáta prítomného na bohoslužbe. Preberá fakty, argumenty, esteticko-umelecké obrazy z viacerých zdrojov. Tento tvorivý kompozičný proces vyúsťuje do rétorického prejavu, ktorý interpret musí zasadiť do súra

Bioetika (Ľ. Cehuľová)

  Pre vychovávateľov alebo veda Na školách cieľom učebných osnov je vychovať mladého človeka k zrelej osobnosti, k úcte a k zmyslu k životu a to na oboch voliteľných predmetoch, ako na náboženskej tak etickej výchovy. Z prieskumu robeného medzi žiakmi však vyplýva, že sa to až tak nedarí.  Čo sa týka pojmu „úcta“ a „úcta k životu“, je nedostatočný záujem mládeže o tieto a iné hodnoty a hodne je vulgárnych prejavov a je skoro jedno, či ide o žiakov s náboženskou výchovou alebo etickou.  Preto je potrebné hneď zaradiť do vzdelania základy bioetiky, ktorá ochraňuje ľudskú dôstojnosť. To je ďalšia náročná úloha pre kňazov, katechétov, kresťanských vychovávateľov voči žiakom, aby mali potrebné znalosti a vedeli presvedčivo argumentovať. Je to niečo aj pre rodičov voči svojim deťom. Čnosť  je trvalá dispozícia konať dobro. Ľudské čnosti – rozvážnosť, spravodlivosť, mravná sila a miernosť – sú trvalé dokonalosti rozumu a vôle, ktoré usmerňujú naše city, usporadúvajú naše vášne a riadia naše s