Preskočiť na hlavný obsah

Ježišovými očami II (C.A.Ames)

 Ide o knihu II. diel, potvrdenú s imprimaturom a duchovným vodcom Fr.G.Dicksiusom. Sú tu životné príbehy P. Ježiša počas jeho trojročného misijnéh učinkovia, aby nás podnietili a povzbudili sa nimi inšpirovať v našej dobe, v ktorej kresťania musia čeliť rôznym nástrahám materializmu a nepriateľsky orientovaným zoskupeniam.

* Zhromaždili sme sa k modlitbe pred odchodom do ďalšieho mesta. Poďakujme sa Otcovi v nebi za všetko, čo nám dal, za miesto na oddych, za vzájomnú spoločnosť a lásku.

* Populárny, falošný a „múdry“ uzdravovateľ Tomáš. Nakoniec z neho P. Ježiš vyhnal Zlého a k ľuďom hovorí: Ako ľahko vás môže diabol oklamať a spôsobiť, aby zlo vyzeralo ako dobro. Dávajte si pozor, keď počúvate ohlasovateľov Božieho slova, ak to robia za odmenu... Zloduch dokáže zviesť aj zbožných. – Peter sa pýta, že prečo ľudia nevideli, že ich Tomáš klame? Rozprával o bohatstve a peniazoch, žiadal, aby dávali viac. Prečo to nevideli? „Peter, je to preto, lebo chceli veriť, chceli byť uzdravení a chceli počuť, že spôsob, akým myslia alebo žijú, je správny. Často sa stáva, že ľudia príjmu zlo, pretože v ich živote je príliš mnoho nenásytnosti, lakomstva, sebectva a pýchy, a keď niekto povie, že je to v poriadku, chcú tomu uveriť. Keď sa povie pravda, ťažšie sa prijíma, lebo potom uvidíš hriechy vo svojom živote a uvidíš, ako veľmi sa musíš zmeniť. Ale potom mnohí príjmu iba to, čo sa im hodí a cítia sa v pohode. Ale to je diablovo klamstvo.2O-23.

* Chcem vám povedať príbeh o rybárovi, ktorý pracoval na Galilejskom mori. Chytil dosť rýb, aby uživil rodinu a zarobil trošku peňazí. So svojim životom bol spokojný. Nesnažil sa chytiť viac než potreboval. Veril, že to by mal prenechať iným, pretože bolo správnym deliť sa a správne vziať si len toľko, koľko potreboval. Mnohí iní rybári mu nadávali do hlupákov, pretože nechytal viac rýb, ako oni, brali koľko sa len dalo, aby mohli zarobiť viac. Po čase si kúpili ďalšiu loď, aby chytili viac a najímali si iných mužov, aby ešte viac chytili, ale často im zaplatili tak málo, ako sa len dalo, aby mali čo najväčší zisk. Čas plynul a náš rybár ledva prežíval, lebo väčšinu rýb ulovili iní, ktorí mu hovorievali: Tak ti treba, nemôžeš očakávať, že prežiješ, keď si sám. Malý rybár odpovedal: Ale rýb je pre všetkých dosť, určite sa môžeme o ne deliť. Keď ste lovili v malom, nikdy som nebral vaše ryby a mali sme všetci dosť. Odpovedali: „Aký si naivný, musíš si brať, koľko len vládzeš, aby si bol zabezpečený a pomáhať aj ďalším tým, že im dáš prácu. Takto sa delíš.“ Malý rybár nakoniec musel predať svoju loďku a začal pracovať pre iných za malú mzdu. Raz pri práci na lodi sa veľmi zranil, tak ho prepravili na pevninu. Bol blízko smrti, ale stále bol šťastný. Prišla tu i jeho rodina, ustarostená nad bolesťami svojho otca, ale nezdali sa smutní. Muž pozrel na svoju rodinu a povedal: Myslím, že je čas ísť domov. Potom sa usmial, zavrel oči a zomrel. Rodina neplakala, v tichosti sa začali modliť a keď skončili, žena mŕtveho rybára povedala prekvapeným okolostojacim: Žil dobrý život, miloval Boha, svoju rodinu, blížneho; nikdy si nebral viac, ako bolo jeho, nikdy nikoho nevykorisťoval a chcel sa deliť s inými. Aj keď mu vzali živobytie, odpustil im, modlil sa za nich. Aj keď mal pracovať na vašich lodiach za pár halierov, tešil sa z práce... bol šťastný. Sme smutní, že zomrel, ale nejdeme lamentovať, pretože vieme že žil ako Boh od neho očakával a že bude odmenený v nebi.

Týmto skončil Ježiš tento príbeh, keď na to sa ohlásil jeden bohato vyzerajúci muž: „Nesúhlasím s tým. Nie všetci bohatí vykorisťujú chudobných a vlastne, ak by nebolo nás, nemali by žiadnu prácu“.

„Priateľu, byť bohatým nie je hriech. Hriech je vtedy, keď použiješ iných, aby si dosiahol alebo udržoval svoje bohatstvo. – Bohatí majú pamätať, že svoje bohatstvo majú len vďaka Božej milosti. Nemajú žiadne iné práva než chudobní. Bohatí nemajú nijaké právo na bohatstvo tak, ako chudobní nemajú nijaké právo na chudobu a ak sa bohatí v národe nedelia o to, čo majú... – Prvú vec, ktorú musíte robiť, je milovať Boha úplne. Keď to urobíš, bude pre teba prirodzené deliť sa a milovať iných ako seba...“ 31-33.

* Boli sme v synagóge a počúvali sme starého rabína. Hovoril o časoch Abraháma, keď mnohí pochopili Božiu lásku k nám, jeho deťom. Dnes na Boha mnohí zabudli, myslia iba na seba. Dnešná generácia je hriešna a pyšná a ja ako jej súčasť, mám podiel na tejto vine...Potom si roztrhol rúcho a zvolal: Bože, odpusť mi moju pýchu, že som nesplnil tvoju vôľu. Potom si sadol a ticho vzlykal.

Ježiš prehovoril: To, čo rabín hovorí, je pravda. Mnohí dnešní ľudia sa odvracajú od Boha, a áno, niekedy je to aj k vôli príkladu a učeniu kňazov. Ale na druhej strane, často aj sami kňazi boli vyučovaní chybne, a tak podávajú ďalej chybné učenie. Boh vo svojom milosrdenstve ponúka svoje odpustenie a lásku k ľuďom, kňazom, učiteľom, všetkým. Prvý krok v prijatí a prijímaní Božieho odpustenia je pozerať sa na seba pravdivo, tak ako to urobil tento muž. Znamená to, priznať si svoje chyby a prosiť Boha o odpustenie a ochotu nechať sa viesť, lebo Boh to potom vo svojom milosrdenstve urobí. 38- 39.

*Všetci sa zhromaždili okolo veľkého ohňa. Bude tu oslava a začali pripravovať potraviny. Peter povedal: Ale najprv by sme sa mali s vďakou pomodliť k Bohu. „Pomodliť?“ zareval Marek; tu sa nemodlíme, sme príliš zamestnaní a na konci dňa unavení. Modlitba je pre tých, čo nemajú čo robiť. Peter už nevedel, čo povedať. Ježiš pristúpil k Markovi a povedal mu: Dobrý priateľu, si štedrý muž... Nakoniec Marek sa podvolil: Pokúsim sa teda, k vôli Tebe...

*Po jedle ma pozvali prenocovať v dome starejšieho. Jeho manželka zomrela a teraz sa delil o svoj dom so synom a jeho rodinou. Tri deti-dievčatká, od 4-11 rokov, Rebeka, Šarel a najmladšia Rút, po mame. Syn sa volal Eliáš ako otec, jeho manželka Rút. Sedeli sme všetci a diskutovali o živote v dedine. Syn hovoril, že by nikdy nemohol opustiť svoju rodnú dedinu, lebo tam bolo veľmi pokojne a radostne žiť. Nedokázal pochopiť svojich dvoch bratov, ktorí odišli po matkinej smrti...“Je zrejme, že milovali svoju matku. Chybu urobili ale v tom, že z matky si urobili dôvod, pre ktorý žili...To zraňovalo ich otca. Často sú týmto sebectvom zranení iní. Ale sú to dobrí chlapci, vrátia sa. – Ráno, keď som sa zobudil, našiel som malé dievčatko Rút spať vedľa mňa...Za chvíľu boli všetky tri dievčatka pri mne a Šarel povedala: Povedz nám príbeh. Áno, povedz nám príbeh, hovorili všetky. A začal som: Boli traja anjeli v nebi a čakali, aby im Boh dal duše, ktoré mali na zemi strážiť...77-79.

*Filip sa spýtal: Pane, hnev, ktorý majú niektorí ľudia proti Tebe, stačí niekedy na to, aby Ťa chceli zabiť. Nechápem, prečo sa tak správajú, veď Ty hovoríš len pravdu...

Je to súčasťou človeka, odkedy Adam prvý krát zhrešil. V ľudstve je hlboká pýcha, ktorá sa väčšinou len ťažko dá premôcť. Je to pýcha, ktorá hovorí, že každý sa mýli, ak nesúhlasí s tým, čomu niekto iný verí alebo ako niečo chápe. Ten, kto má inú interpretáciu zmyslu života ako niekto iný, sa mýli. Ten, kto nekoná to, čo chcú iní, sa mýli. Ten, kto im ukáže pravdu o tom, ako by mali žiť v Bohu, ale nežijú, sa podľa nich mýli. Táto pýcha je tak hlboko zakorenená v charaktere ľudstva, že často si ju nik ani nevšimne. A túto pýchu stále podnecuje satan, ktorý masíruje ego ľudí svojimi trikmi a klamstvami. Táto pýcha je bojom o ľudstvo; bojom, ktorý mnohí nevyhrajú. Len vtedy, keď dokážete poraziť svoju pýchu, môže vaša skutočná láska zažiariť navonok.

Jakub: Pane, mám veľa pýchy. Keď urobím niečo dobré, začnem si myslieť, aký som výnimočný... „Jakub, je veľmi dobré, že spoznávaš svoju pýchu, lebo to je začiatok jej porážky. Práve tí, ktorí ju nerozoznajú, jej dovoľujú rásť. Peter sa pýta: Som zvedavý, či pýcha sa dá vôbec premôcť. Povedal som: Dá sa, priateľu, ak žiješ, ako žiada Boh. 125-6.

Z vydavateľstva Bystrík.sk v r. 2O14.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Chlapec vizionár z Kibeho. Sagatašja (I. Ilibagiza)

  Toto zjavenie sa uskutočnilo v r. 1982, teda12 rokov pred rwandskou genocídou. Biskup Gahamanyi ustanovil vyšetrovaciu komisiu a sám písomne prehlásil, že v Kibeho sa deje čosi nadprirodzeného. Posolstvá sú pravdivé a ľudia by to nemali ignorovať. Vizionárky boli tri dievčatá – černošky zo strednej školy a chlapec Segatašja, ktorý nevedel čítať ani písať, bol pohan a predsa sa stal horlivým ohlasovateľom posolstiev, keďže mu Ježiš prisľúbil, že dá odpoveď na všetky otázky ohľadne viery, účelu života, podstaty neba a pekla, ktoré mu ľudia predložia. Ježiš a Matka Božia upozorňovali, že tieto posolstvá sa týkajú každého človeka na svete a výstrahy určené Rwande, že strašlivé veci sa môžu stáť celému ľudskému druhu, ak sa nenaučíme láskyplnému životnému štýlu. Svet je vo veľmi špatnom stave a čakajú nás strašné veci, ak...ak sa nezmeníme. Ježiš nás chce posolstvami pripraviť na posmrtný život, pretože koniec môže prísť v ktoromkoľvek okamihu. - V našej malej dedinke sme nemali ani kino

Božie slovo pýta každé srdce (Mons. Michal Keblušek)

  Púchovský farár, dekan   Mons. Mgr. Michal Keblušek   vybral zo svojich homílií reprezentatívny súbor a zaradil ho do zbierky s príznačným názvom   Božie slovo pýta každé srdce . Autor zvolil typický až klasický štýl rozprávania či rozprávačstva – narácie. Evanjeliové fundamentálne výroky, podobenstvá aj udalosti rozvíja, do príbehov z reality všedných dní, z diania v živote jedincov i spoločenstiev. Mons. M. Keblušek často cituje príklady, epizódy a hlavne príbehy z literatúry, nielen náboženskej, ale aj klasickej prózy. Odporúča zaujímavé románové diela zhromaždeniu veriacich a takto dobrovoľne plní v súčasných časoch mimoriadne vzácnu hrebendovskú misiu propagátora kvalitnej knihy. Kazateľ svojimi homíliami, prípadne katechézami prostredníctvom prerozprávaného textu oslovuje adresáta prítomného na bohoslužbe. Preberá fakty, argumenty, esteticko-umelecké obrazy z viacerých zdrojov. Tento tvorivý kompozičný proces vyúsťuje do rétorického prejavu, ktorý interpret musí zasadiť do súra

Bioetika (Ľ. Cehuľová)

  Pre vychovávateľov alebo veda Na školách cieľom učebných osnov je vychovať mladého človeka k zrelej osobnosti, k úcte a k zmyslu k životu a to na oboch voliteľných predmetoch, ako na náboženskej tak etickej výchovy. Z prieskumu robeného medzi žiakmi však vyplýva, že sa to až tak nedarí.  Čo sa týka pojmu „úcta“ a „úcta k životu“, je nedostatočný záujem mládeže o tieto a iné hodnoty a hodne je vulgárnych prejavov a je skoro jedno, či ide o žiakov s náboženskou výchovou alebo etickou.  Preto je potrebné hneď zaradiť do vzdelania základy bioetiky, ktorá ochraňuje ľudskú dôstojnosť. To je ďalšia náročná úloha pre kňazov, katechétov, kresťanských vychovávateľov voči žiakom, aby mali potrebné znalosti a vedeli presvedčivo argumentovať. Je to niečo aj pre rodičov voči svojim deťom. Čnosť  je trvalá dispozícia konať dobro. Ľudské čnosti – rozvážnosť, spravodlivosť, mravná sila a miernosť – sú trvalé dokonalosti rozumu a vôle, ktoré usmerňujú naše city, usporadúvajú naše vášne a riadia naše s