Preskočiť na hlavný obsah

Bioetika (Ľ. Cehuľová)

 Pre vychovávateľov alebo veda

Na školách cieľom učebných osnov je vychovať mladého človeka k zrelej osobnosti, k úcte a k zmyslu k životu a to na oboch voliteľných predmetoch, ako na náboženskej tak etickej výchovy. Z prieskumu robeného medzi žiakmi však vyplýva, že sa to až tak nedarí. Čo sa týka pojmu „úcta“ a „úcta k životu“, je nedostatočný záujem mládeže o tieto a iné hodnoty a hodne je vulgárnych prejavov a je skoro jedno, či ide o žiakov s náboženskou výchovou alebo etickou. Preto je potrebné hneď zaradiť do vzdelania základy bioetiky, ktorá ochraňuje ľudskú dôstojnosť. To je ďalšia náročná úloha pre kňazov, katechétov, kresťanských vychovávateľov voči žiakom, aby mali potrebné znalosti a vedeli presvedčivo argumentovať. Je to niečo aj pre rodičov voči svojim deťom.

Čnosť je trvalá dispozícia konať dobro. Ľudské čnosti – rozvážnosť, spravodlivosť, mravná sila a miernosť – sú trvalé dokonalosti rozumu a vôle, ktoré usmerňujú naše city, usporadúvajú naše vášne a riadia naše správanie podľa rozumu a viery (24).
Sloboda a zodpovednosť. Právo na vlastný názor a vlastné slovo má len ten, kto si uvedomuje, že je viazaný pravdou. Ak podmienky slobody nie sú splnené, zo slobody sa stáva svojvôľa. Svojvôľa je v svojej podstate otroctvom (26).
Desatoro. Prvé tri prikázania, ktorými má človek uznať autoritu Boha a svoju úctu a poslušnosť voči Bohu. Pohŕdaním týchto troch príkazov človek stráca základný prameň svojho života (28). – Boh odpúšťa hriechy ľudí, ale príroda neodpúšťa. Čo človek nekoná v súlade so zákonmi prírody a vesmíru, ktoré určil Boh, to sa „vypomstí“ budúcim generáciám, čo už dnes môžeme pozorovať(32).
V celosvetovom meradle nás obklopujú dva tábory názorov súvisiace so životom človeka a bioetikou: Pro life – za život (kultúra života) a Pro choice – za výber (ne-kultúra smrti). Obidva tábory predkladajú svoje názory v bioetike, čo má veľký vplyv na praktické uplatňovanie v konkrétnom rodinnom, fyzickom, sociálnom, duševnom i duchovnom rozmere každého človeka. Tábor Pro choice na prvý pohľad ponúka slobodný výber, ale v skutočnosti cielene vedie človeka k praktizovaniu ne-kultúry smrti. Tábor Pro life obraňuje kultúru života a rešpektuje dôstojnosť ľudskej osoby. My všetci sa nachádzame v „ovzduší“ tábora Pro choice, nenápadne nás obklopujú z každej strany, z médií, zo zamestnania, z názorov kamarátov, zo škôl i zo školských učebníc (45).
Etika v lekárstve a ošetrovateľstve platí stále, taktiež i Hippokratova prísaha (53).
Akýkoľvek pocit nadradenosti a povýšenosti nemá miesto v komunikácii, zvlášť v rodinách a na pracovisku. Ak chceme humanizovať spoločnosť, musíme humanizovať našu komunikáciu. Pasívne správanie s cieľom vyhnúť sa konfliktom nie je riešením. Takéto osoby nemajú odvahu vyjadriť svoje práva a názory a ľahko prijímajú názory iných. Druhý extrém sú agresívni ľudia, ktorí sa snažia vnútiť svoju vôľu iným a konflikty z tohto správania nemajú konca. Východiskom správnej komunikácie je asertivita. Asertivne osoby charakterizuje zdravé sebavedomie a schopnosť vytvárať dobré vzťahy, jasne a presne definuje situáciu, vyjadruje primerane svoje pocity a je ochotný zmeniť svoj názor, ak sú protiargumenty presvedčivé (59).
Ako v medecíne existuje bioetika aj v médiách by mala existovať infoetika. Na Slovensku je známy projekt „Hniezdo záchrany“. Konatelia a propagátori sú členovia Spoločnosti pre plánované rodičovstvo, ktorí na jednej strane zachraňujú niekoľko detí v „hniezde záchrany“, na druhej strane zabíjajú tisícky detí interrupciami! – Populárne české seriály „Rodinné putá“ a „Rodinné vzťahy“ ponúkajú návody na rodinné intrigy a manželskú neveru. Tým znehodnocujú rodinu a ľudskú dôstojnosť (71).
Umelý potrat – UPT – interrupcia. Na Slovensku už 50 rokov platí zákon povoľujúci interrupcie a nepriniesol ochranu zdravia žien, ale naopak. V r. 2009 je do parlamentu predložený zákon, ktorý znižuje kvalitu informácii, ktoré majú byť ženám poskytované a dievčatá mladšie ako 18 rokov že môžu ísť na potrat bez súhlasu rodičov (75).
Formálna, vedomá a dobrovoľná spolupráca pri potrate je ťažký hriech a spoluúčastníci upadajú automaticky do exkomunikácie.
Umelé potraty sa vykonávajú troma spôsobmi: vniknutím do maternice cez rodidlá, podaním chemického prípravku, pomocou brušnej operácie.
Ak dieťa po použití RU-486 prežije, pravdepodobne bude postihnuté znetvorením končatín a pod. Slovenské matky vydávajú o tom svedectvo (Kto uverí mi?). Najznámejší neskorý následok potratu je zvýšenie rizika rakoviny prsníka. Psychickým dôsledkom je postabortívny syndróm – PAS, ide o citové otupenie, podráždenie, vtieravé predstavy, depresia, nezdravý vzťah k deťom, atď. Liek na dušu ponúka J.P.II. v Evangelium vitae (82). Potraty sa týkajú každého z nás. Počaté nenarodené deti sú súčasťou štátu, Cirkvi, farnosti, našich rodín; sú to naše deti, ich duše sú nesmrteľné (106). Avšak definícia interrupcie a čo sa dnes pod pojmom umelého ukončenia tehotenstva rozumie, je nedostatočná (162).
Klonovanie človeka je najhorší spôsob zneužívania ľudskej bytosti. Možné následky v budúcnosti je ťažko predvídať, riziko je obrovské.
Ďalším nebezpečím je genetizácia, ide o redukciu hodnôt osoby na úroveň jej genetickej výbavy. Sem – tam už počuť „asi to má v génoch (108).
Eutanázia. Duša človeka je nesmrteľná, teda eutanázia je hriech. Nezabiješ! Zástancovia eutanázie propagujú „právo človeka na smrť“, dnes média manipulatívne robia propagandu eutanázii, zdôrazňujú legalizáciu v Holandsku. Viac o tom je v knihe „Proč NE eutanázii. Eutanáziu uviedol do praxe Hitler tzv. rasovou hygienou, v plynových komorách nechal usmrtiť najprv tristo psychicky chorých a to postupne nabralo lavínovitý spôsob ničenia pod lekárskym dozorom. Eutanázia nie je riešením. Hospice ponúkajú alternatívu s paliativnou starostlivosťou pre nevyliečiteľne chorých(115).
Transplantovanie orgánov. Medzi podmienky pre darovanie orgánov je potrebný súhlas pacienta alebo príbuzných. U živých darcov je treba dodržať aj podmienky anonymity.
Šieste Božie prikázanie. Techniky umelého oplodnenia. IAC, IAD, FIVET, NORIF, ZIFT, ISCI, GIFT. Počatie a narodenie dieťaťa je darom od Stvoriteľa a to je technicky narušené umelým oplodnením, ktoré nerešpektuje manželstvo a ani dieťa. Po dieťati sa túži, nakoľko je „užitočné“, nakoľko slúži „egu“. Propagátori „in vitro“, v skúmavke sa riadia svojimi zásadami opierajúce sa len o lekársku techniku a embryo, plod, dieťa sú len zhlukom buniek. Státisíce nadbytočných embryí sa zmrazujú, skladujú, zlikvidujú alebo sa zneužijú pri vedeckých pokusoch. – Umelé pokusy (148) a hazardovanie s dôstojnosťou ľudskej bytosti je nebezpečnejšie ako pokusy s atómovou bombou.
Antikoncepcia. S propagovaním „dajme ľuďom rozkoš bez zábran“ a ľud si nespomenie, že k životu potrebuje iné hodnoty.
S abortívnymi účinkami. Hormonálna antikoncepcia – HAK s chemickou interrupciou. Propagátori a reklamy počítajú i s možným zlyhaním a preto radia ďalšiu antikoncepciu „tabletku po“ mať po ruke. „Tabletka – po (Postinor 2, Escapelle) v kabelke nikdy nie je na škodu“, sa žiaľ stáva reálnou súčasťou myslenia a každodenného života mládeže. Nebezpečenstvo z užívania antikoncepcií nie je dostatočne propagované a užívateľky nemajú záujem čítať malé písmena dlhého letáku (153).
V skutočnosti dôkladné naštudovanie a rešpektovanie prirodzených metód plánovania rodičovstva nie je také náročné, ako naštudovanie a dodržovanie antikoncepčných predpisov.
Homosexualita. Katolícka cirkev rešpektuje osobu s homosexuálnou orientáciou, ale nesúhlasí s homosexuálnym úkonom a upozorňuje na nebezpečenstvá. Pod frázou „buď in“ deti a mládež skúšajú hetero a homosexuálne a iné praktiky, s kýmkoľvek a často aj v škole. Povýšenie homosexuality na úroveň heterosexuality prináša nebezpečie ďalšej reťazovej reakcie na rôzne uplatňovanie „slobody“. Mládež je erotizovaná z mnohých strán, časopismi, TV, prostredím, internetom, (pozn. Kr. knižnice: už aj UNESCO pretláča sex. hry 2-3 r. deti), atď. Veriaci deviatak príde za katechétom: Som závislý na masturbácii, cez každú prestávku. Predčasné prebudenie pohlavného pudu a nedostatok vypestovaných duševných zábran. Je tu veľká úloha na vychovávateľov(180). Sexualita je Boží dar.
Úcta k pohlaviu je základom úcty k životu a to je dnes najdôležitejšia úloha pri výchove mládeže. potrebujú počuť pravdu o kráse ľudskej sexuality, pravdu o potratoch, o eutanázii. To im môže dať v bioetike vzdelaný učiteľ, katechéta, s láskyplným vzťahom a s orientáciou Pro life – za život; a to sa očakáva i od rodičov. Rodičia, vyberajte si takýchto učiteľov pre vaše deti.ve mládeže. Potrebujú počuť pravdu o kráse ľudskej sexuality, pravdu o potratoch. O eutanázii. To im môže dať v bioetike vzdelaný učiteľ, katechéta, sláskyplným vzťahom a s orientáciou Prolife – za život, a to sa očakáva i od rodičov. Rodičia, vyberajte si takýchto učiteľov pre vaše deti.

Z kresťanskej knižnice Ľ. Cehuľová, Bioetika, Vydavateľ M. Vaško, Prešov, 2010.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Božie slovo pýta každé srdce (Mons. Michal Keblušek)

  Púchovský farár, dekan   Mons. Mgr. Michal Keblušek   vybral zo svojich homílií reprezentatívny súbor a zaradil ho do zbierky s príznačným názvom   Božie slovo pýta každé srdce . Autor zvolil typický až klasický štýl rozprávania či rozprávačstva – narácie. Evanjeliové fundamentálne výroky, podobenstvá aj udalosti rozvíja, do príbehov z reality všedných dní, z diania v živote jedincov i spoločenstiev. Mons. M. Keblušek často cituje príklady, epizódy a hlavne príbehy z literatúry, nielen náboženskej, ale aj klasickej prózy. Odporúča zaujímavé románové diela zhromaždeniu veriacich a takto dobrovoľne plní v súčasných časoch mimoriadne vzácnu hrebendovskú misiu propagátora kvalitnej knihy. Kazateľ svojimi homíliami, prípadne katechézami prostredníctvom prerozprávaného textu oslovuje adresáta prítomného na bohoslužbe. Preberá fakty, argumenty, esteticko-umelecké obrazy z viacerých zdrojov. Tento tvorivý kompozičný proces vyúsťuje do rétorického prejavu, ktorý interpret musí zasadiť do súra

Alzheimerova nemoc - šanca na väčšiu ľudskosť

  Táto nemoc sa stáva spoločenským problémom napriek lekárskemu pokroku. Návrat ku kresťanskej podstate. (Informácia je užitočná pre ošetrovateľov tejto choroby, ale i pedagógovia a rodičia pre výchovou deti si tu nájdu svoje, a aj takí, ktorí sú pred dôchodcovským vekom, ale vo viere sú vlažní alebo dokonca ateisti). Alzheimerova nemoc nie je nevyliečiteľná, ešte nie. Možno sa blížime k téme s aforizmom kolumbijského filozofa a esejistu Nicolása Goméza Davilu, ktorý povedal: „Opravdivé problémy nemajú žiadne riešenie, len svoje dejiny.“ Riešenie by sa mohlo nájsť v budúcnosti, ale teraz sa zdá, zo súčasného pohľadu, že sa bude problém len zväčšovať. Niektoré čísla by to mohli len podtrhnúť: Dnes máme podľa údajov Nemeckej Alzheimerovej spoločnosti 1,4 miliónov pacientov s touto nemocou v Nemecku, za desať rokov to bude podľa odhadov odborníkov najmenej dva milióny. A to neplatí len pre Nemecko. Rýchle starnutie populácie v Európe umocňuje tento problém v celej EÚ. Podľa odhadov ALCOVE

Ako sa zmieriť so životom (Jozef Augustyn - Lucyna Slupová)

  Existuje vôbec na to nejaký recept? Mnohí hľadali odpoveď v hlbinách svojho srdca: hľadali, našli a ďalší hľadajú. Ako príznaky nevyrovnanosti v našom živote môžu byt naše neprimerané reakcie, ako sú   rozčuľovanie, výbuchy zlosti, rebélie. reflexie pomsty, urážlivosť, uzavieranie sa do seba, depresie . Uznanie vlastnej hodnoty a vyrovnanie sa so sebou samým sa utvára už v detstve a veľkú úlohu tu má láska našich rodičov a ak sme ju nezakúsili, nedokážeme ju preukazovať druhým. Tu patria i naše prežité krivdy, utrpenia, šikanovania. Určité povahové deformácie sú spôsobené tzv. podmienečnou láskou pri výchove, čo je tretia komnata" v našej mysli, čo všetko môže byť v nej ukryté, ale nie zabudnuté. Táto malá kniha nás smeruje k tomu, ako poznať a prijať pravdu o sebe a ako si môže človek i sám pomôcť. Avšak príbeh policajného seržanta Jasona je iný. uvádzajú sa jeho zdanlivo hrdinské akcie, v ktorých riskuje ľahkovážne svoj život, preto bol psychológom označený za potenciálneho sa