Chráňme deti pred školskou šikanou

1. Dôležitá je prevencia. Skôr, ako deti odídu z domu do škôlky, do školy, do kolektívu vrstovníkov a rôznych krúžkov. Mali by mať predstavu o tom, že niekedy príde medzi deťmi k nedobrému správaniu. Doma ich treba poučiť asi takto: Nedobrým správaním ti môže kamarát ublížiť, môže ti urobiť niečo, čo sa ti neľúbi. Povedz mu, že sa ti jeho chovanie neľúbi. Ak neprestane, povedz to učiteľovi, alebo nám, tvojim rodičom.
2. Šikana je nemoc vzťahov. Pokiaľ sa začala v nejakom kolektíve rozvíjať, je tou šikanou nakazené celé okolie, nielen agresor a obeť. Ostatní členovia kolektívu šikanu mlčky tolerujú, akoby nič nevideli.
3. Neexistuje žiadne rýchle riešenie, i keď niektorí učitelia i rodičia si to myslia, že zavolajú odborníka a ten to odhalí, vyrieši. Omyl, obyčajne nevyrieši, len ututlá, deti sa nerozhovoria a rodičia obyčajne dajú svoje dieťa na inú školu, aby bol kľud. Ale to nie je dobré riešenie, problém treba ináč riešiť, otvorene ho riešiť, treba spoluprácu odborníkov a celej triedy, učiteľov i rodičov.
4. Môže sa stáť, že sa stretneme s reakciou, že obeť šikany sa vôbec neprizná, vnútorne ju potláča a snaží sa predvádzať, že sa nič nedeje.
5. Agresor nemusí byť agresívny. Veľmi častým typom agresora je tzv. „srandista“. Šikanuje pre pobavenie seba i ostatných so snahou vypichnúť humorné a zábavné stránky obete.
6. 6) Dobré riešenie je dôležité pre budúcnosť, treba o tom nahlas hovoriť, veci sa majú nazvať pravdivo a priznať sa majú chyby. Postaviť treba pravidlá kolektívu tak, aby ďalšia možnosť šikanovania bola pre agresora sťažená a znemožnená. Pokiaľ by mal niekto kolektív triedy opustiť, za trest, tak to má byť agresor a nie obeť (KT 35/07).

Oborník v oblasti prevencie kriminality M. Schlesinger zaoberá sa s problémom manipulácie v školách a šikanou. Z praxe opisuje i kruté prípady. V jednom prípade išlo o skupinku štvrtákov zo ZŠ. Ich zábavky boli namierené na výzor a štýl obliekania spolužiaka. Nik z triedy sa ho nezastal. Najprv im musel nosiť školské tašky, potom desiatu i peniaze. Potom ho nútili jesť papier, kôru stromov, trávu. Jeho psychika to už nevydržala a pokúsil sa o sebevraždu. Keď potom prípad riešila polícia, rodičia malých šikanistov nechceli pripustiť, že ich synáčikovia sa mohli toho dopustiť! V druhom prípade si deti vybrali svoje obete pomocou lósu. V triede si vytypovali svoje obete, ktoré im nevyhovovali a lósom vybrali toho, kto bude obeťou dňa. Vylosované dievča na zemi nemilosrdne dokopali ostatní z triedy. Ledva vstala a došla domov. Mame povedala, že spadla zo schodov, ale mama neverila, začala konať.
Prípadov šikany v školách je veľa. Niekedy útočníkmi sú žiaci aj rodičia voči učiteľom. Treba poukázať aj na fakt, že niekedy i učitelia spravia chybné rozhodnutie. Na ich obhajobu treba povedať, že aj oni sú len ľudia, majú však vedieť priznať si svoje chyby, a sú povinní si ich aj odstraňovať. Ale keď učiteľ si „zasadne“ na žiaka a ho ponižuje, to je veľká chyba, to má zlý vplyv na duševný vývoj žiaka.
Jeden z dôvodov šikanovania je nevšímavosť okolia a navrávania si, že nás sa to netýka. Mnoho zlých vecí sa nemuselo stáť, keby niekto, napr. aj učiteľ včas zakročil, vec oznámil. V každej dobe je výchova veľmi dôležitá. Človek - žiak by si mal uvedomiť svoju dôležitosť. Bohužiaľ, dnes názor väčšiny sa stáva dogmou, skoro samozrejmosťou, i keď nás okráda o posledné zvyšky nášho „ja“. Názor:“ Ak nie si ako ostatní, nie si normálny“, proste ťa neprijímajú. Je to hrozné, zlé. Dnešná doba potrebuje dobrých učiteľov, ale najmä potrebuje dobré vzory.
Dnes je aj v trende slovíčko „vyskúšať“, môže ísť o skúšanie drogy, čo je vlastne priama konzumácia , teda vystavenie sa najväčšiemu riziku a už prvý pokus nemusí prežiť. V citových a partnerských vzťahov má toto slovko tiež značné postavenie, „vyskúšať si viac partnerov“. V istom rádiu pustili do éteru anketovú otázku, čo si myslia poslucháči o striedaní partnerov, či sú za, alebo za vernosť jednému. Prvý sa prihlásil sebavedomý mladý muž: „Tak ja ako bývalý študent zdravotníckej školy, hovorím jednoznačne, čím viac, tým lepšie.“ Moderátor: „A koľko máš rokov?“ Odpoveď: „dvadsaťsedem“. Moderátor: „A čo, slobodný, ženatý?“ Jeho odpoveď hovorí za všetko. „Rozvedený“. Čo k tomu dodať? Priamo v praxi vidíme, kam taká voľba speje. Použiť viacerých partnerov na to, aby sa človek niečomu priučil a aplikoval skúsenosti na niekom inom, je nielen neetické, ale aj nelogické. Každý človek je jedinečný, preto má rozdielne požiadavky, predstavy a pod., než niekto iný a to treba vedieť a rešpektovať. Nie je teda reálne učiť sa na úkor zneužitia niekoho iného. Treba tu dopovedať, že aké hodnoty uznáva taký človek?! Myslíte, že takýto človek vám zaručí istotu a oporu v živote? A tak sa dostáva človek, alebo v škole žiak do vzťahu uvažovania obchodnícky, bude stále hľadať niečo lepšie, bude prechádzať zo vzťahu do vzťahu, do pochybných vzťahov, nikdy nebude šťastný, a nikdy nedospeje k osobnej zrelosti a obyčajne ostane opustený. Ak sa niekto vychvaľuje sexuálnymi zážitkami, alebo používa vulgárne slová, svedčí o svojej nezrelosti. Počas besied na školách so študentmi 14 – 15 ročnými som si vypočul veľa zarážajúcich faktov, niektoré som zaznamenal do knihy a mohli by byť dobrou pomôckou pre pedagógov i pre rodičov.
Mládež, majte k sebe úctu, veď ste jedinečná nenahraditeľná ľudská bytosť. Každý si je strojcom vlastného šťastia alebo nešťastia. Pri hľadaní svojej životnej cesty to platí obzvlášť. Treba však byť im v tom nápomocný, to je úloha dospelých, kompetentných - rodičov i pedagógov. (Z knihy: Niečo nové pre život).

Z kresťanskej knižnice, Púchov, r. 2009.