Preskočiť na hlavný obsah

Listy Božskej útechy

 „Napísala ste peknú recenziu o mojich knihách, ale stále mi tu chýba nejaký radostný, ďakovný a divný postoj ku každej prekážke, ku každému sklamaniu... Tak by som si teraz predstavoval, že by ste mohla dozrieť k napísaniu peknej kapitoly o Vašom vyhodení z redakcie a možných ďalších perspektívach – s Máriiným Magnifikat. Keď vyhnali z hradu svätú Alžbetu so štvoro malými deťmi a stala sa cez noc žobráčkou, tak poprosila františkánov, aby zaspievali v kostole Te Deum. Nemohla by to tiež urobiť i Katarína?“

„Vďaka za článok o Picassovi, ale s tým záverom nemôžem súhlasiť. Keby dielo a osobnosť nesúviseli, bola by to schizofrénia. Kde chýba harmónia medzi osobným životom a dielom, tam je prítomná psychická nezrelosť a môže končiť i sebevraždou. Ducha Svätého pre dozretie Kataríny prosí P.Ladislav.“

„Tak Vám modlitba za nepríjemných ľudí nerobí dobre? No to je hrozné! Veď pre blížnych a nepriateľov v modlitbe vyprosujeme dobro! A Vy z toho chcete vycúvať len preto, že Vám to nerobí dobre?“
„ Je nutné dodržiavať poriadok. Bránila ste sa, že musíte písať v noci. A píšete o „veľkom vyčerpaní“ a umelcoch, ktorí skončili špatne. To je ono! Boh nemá v pláne nervóznych a vyčerpaných podivínov. Ak niekto dostal viac talentov, tak po ňom vyžaduje viac práce, ale na sebe samom. Kresťan a nositeľ mena svätice Kataríny musí byť celou svojou bytosťou hovorcom Ducha Svätého a Božím obrazom a nie nejakou pokriveninou.“

Ladislav mi neustále opakoval, že nejaké vnútorné stavy, nálady a pocity nemajú s nasledovaním Krista nič spoločného. A poradil mi jednoduchú metódu: až to na mňa zasa príde, pomodliť sa strelnú modlitbu: Ježišu v tebe žijem, v tebe umieram, tvoj som v živote i po smrti.
Sťažovala som si na problémy s kolegyňami. Hovoril mi: „Cítia, že ich máte rada?“ Ešte mnoho rokov treba preniknúť do jednoduchej pravdy, ktorú sv. Terezička z Lisieux poznala ako dieťa, že u okolia často hľadáme vrelosť a porozumenie, ktoré nie sme schopní vydolovať ani sami zo seba. To ani neni možné. Lásku môžeme dolovať jedine z Boha, nie zo seba alebo dokonca z iných ľudí.

Cvičiť sa v pokore – Pretože služobnica Pánova sa snaží plniť Božiu vôľu – a nie svoju – tak si nerobme starosti s budúcnosťou, ktorú má už dávno v pláne Režisér. Tak buďte kľudná a snažte sa plniť Božiu vôľu. Panna Mária nás vo svojom poslednom posolstve vyzýva k vysloveniu „našeho ÁNO so všetkou silou k Božiemu plánu“!

Z kresťanskej knižnice Púchov, 2007

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Chlapec vizionár z Kibeho. Sagatašja (I. Ilibagiza)

  Toto zjavenie sa uskutočnilo v r. 1982, teda12 rokov pred rwandskou genocídou. Biskup Gahamanyi ustanovil vyšetrovaciu komisiu a sám písomne prehlásil, že v Kibeho sa deje čosi nadprirodzeného. Posolstvá sú pravdivé a ľudia by to nemali ignorovať. Vizionárky boli tri dievčatá – černošky zo strednej školy a chlapec Segatašja, ktorý nevedel čítať ani písať, bol pohan a predsa sa stal horlivým ohlasovateľom posolstiev, keďže mu Ježiš prisľúbil, že dá odpoveď na všetky otázky ohľadne viery, účelu života, podstaty neba a pekla, ktoré mu ľudia predložia. Ježiš a Matka Božia upozorňovali, že tieto posolstvá sa týkajú každého človeka na svete a výstrahy určené Rwande, že strašlivé veci sa môžu stáť celému ľudskému druhu, ak sa nenaučíme láskyplnému životnému štýlu. Svet je vo veľmi špatnom stave a čakajú nás strašné veci, ak...ak sa nezmeníme. Ježiš nás chce posolstvami pripraviť na posmrtný život, pretože koniec môže prísť v ktoromkoľvek okamihu. - V našej malej dedinke sme nemali ani kino

Božie slovo pýta každé srdce (Mons. Michal Keblušek)

  Púchovský farár, dekan   Mons. Mgr. Michal Keblušek   vybral zo svojich homílií reprezentatívny súbor a zaradil ho do zbierky s príznačným názvom   Božie slovo pýta každé srdce . Autor zvolil typický až klasický štýl rozprávania či rozprávačstva – narácie. Evanjeliové fundamentálne výroky, podobenstvá aj udalosti rozvíja, do príbehov z reality všedných dní, z diania v živote jedincov i spoločenstiev. Mons. M. Keblušek často cituje príklady, epizódy a hlavne príbehy z literatúry, nielen náboženskej, ale aj klasickej prózy. Odporúča zaujímavé románové diela zhromaždeniu veriacich a takto dobrovoľne plní v súčasných časoch mimoriadne vzácnu hrebendovskú misiu propagátora kvalitnej knihy. Kazateľ svojimi homíliami, prípadne katechézami prostredníctvom prerozprávaného textu oslovuje adresáta prítomného na bohoslužbe. Preberá fakty, argumenty, esteticko-umelecké obrazy z viacerých zdrojov. Tento tvorivý kompozičný proces vyúsťuje do rétorického prejavu, ktorý interpret musí zasadiť do súra

Bioetika (Ľ. Cehuľová)

  Pre vychovávateľov alebo veda Na školách cieľom učebných osnov je vychovať mladého človeka k zrelej osobnosti, k úcte a k zmyslu k životu a to na oboch voliteľných predmetoch, ako na náboženskej tak etickej výchovy. Z prieskumu robeného medzi žiakmi však vyplýva, že sa to až tak nedarí.  Čo sa týka pojmu „úcta“ a „úcta k životu“, je nedostatočný záujem mládeže o tieto a iné hodnoty a hodne je vulgárnych prejavov a je skoro jedno, či ide o žiakov s náboženskou výchovou alebo etickou.  Preto je potrebné hneď zaradiť do vzdelania základy bioetiky, ktorá ochraňuje ľudskú dôstojnosť. To je ďalšia náročná úloha pre kňazov, katechétov, kresťanských vychovávateľov voči žiakom, aby mali potrebné znalosti a vedeli presvedčivo argumentovať. Je to niečo aj pre rodičov voči svojim deťom. Čnosť  je trvalá dispozícia konať dobro. Ľudské čnosti – rozvážnosť, spravodlivosť, mravná sila a miernosť – sú trvalé dokonalosti rozumu a vôle, ktoré usmerňujú naše city, usporadúvajú naše vášne a riadia naše s