Preskočiť na hlavný obsah

Listy Božskej útechy

 „Napísala ste peknú recenziu o mojich knihách, ale stále mi tu chýba nejaký radostný, ďakovný a divný postoj ku každej prekážke, ku každému sklamaniu... Tak by som si teraz predstavoval, že by ste mohla dozrieť k napísaniu peknej kapitoly o Vašom vyhodení z redakcie a možných ďalších perspektívach – s Máriiným Magnifikat. Keď vyhnali z hradu svätú Alžbetu so štvoro malými deťmi a stala sa cez noc žobráčkou, tak poprosila františkánov, aby zaspievali v kostole Te Deum. Nemohla by to tiež urobiť i Katarína?“

„Vďaka za článok o Picassovi, ale s tým záverom nemôžem súhlasiť. Keby dielo a osobnosť nesúviseli, bola by to schizofrénia. Kde chýba harmónia medzi osobným životom a dielom, tam je prítomná psychická nezrelosť a môže končiť i sebevraždou. Ducha Svätého pre dozretie Kataríny prosí P.Ladislav.“

„Tak Vám modlitba za nepríjemných ľudí nerobí dobre? No to je hrozné! Veď pre blížnych a nepriateľov v modlitbe vyprosujeme dobro! A Vy z toho chcete vycúvať len preto, že Vám to nerobí dobre?“
„ Je nutné dodržiavať poriadok. Bránila ste sa, že musíte písať v noci. A píšete o „veľkom vyčerpaní“ a umelcoch, ktorí skončili špatne. To je ono! Boh nemá v pláne nervóznych a vyčerpaných podivínov. Ak niekto dostal viac talentov, tak po ňom vyžaduje viac práce, ale na sebe samom. Kresťan a nositeľ mena svätice Kataríny musí byť celou svojou bytosťou hovorcom Ducha Svätého a Božím obrazom a nie nejakou pokriveninou.“

Ladislav mi neustále opakoval, že nejaké vnútorné stavy, nálady a pocity nemajú s nasledovaním Krista nič spoločného. A poradil mi jednoduchú metódu: až to na mňa zasa príde, pomodliť sa strelnú modlitbu: Ježišu v tebe žijem, v tebe umieram, tvoj som v živote i po smrti.
Sťažovala som si na problémy s kolegyňami. Hovoril mi: „Cítia, že ich máte rada?“ Ešte mnoho rokov treba preniknúť do jednoduchej pravdy, ktorú sv. Terezička z Lisieux poznala ako dieťa, že u okolia často hľadáme vrelosť a porozumenie, ktoré nie sme schopní vydolovať ani sami zo seba. To ani neni možné. Lásku môžeme dolovať jedine z Boha, nie zo seba alebo dokonca z iných ľudí.

Cvičiť sa v pokore – Pretože služobnica Pánova sa snaží plniť Božiu vôľu – a nie svoju – tak si nerobme starosti s budúcnosťou, ktorú má už dávno v pláne Režisér. Tak buďte kľudná a snažte sa plniť Božiu vôľu. Panna Mária nás vo svojom poslednom posolstve vyzýva k vysloveniu „našeho ÁNO so všetkou silou k Božiemu plánu“!

Z kresťanskej knižnice Púchov, 2007

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Chlapec vizionár z Kibeho. Sagatašja (I. Ilibagiza)

  Toto zjavenie sa uskutočnilo v r. 1982, teda12 rokov pred rwandskou genocídou. Biskup Gahamanyi ustanovil vyšetrovaciu komisiu a sám písomne prehlásil, že v Kibeho sa deje čosi nadprirodzeného. Posolstvá sú pravdivé a ľudia by to nemali ignorovať. Vizionárky boli tri dievčatá – černošky zo strednej školy a chlapec Segatašja, ktorý nevedel čítať ani písať, bol pohan a predsa sa stal horlivým ohlasovateľom posolstiev, keďže mu Ježiš prisľúbil, že dá odpoveď na všetky otázky ohľadne viery, účelu života, podstaty neba a pekla, ktoré mu ľudia predložia. Ježiš a Matka Božia upozorňovali, že tieto posolstvá sa týkajú každého človeka na svete a výstrahy určené Rwande, že strašlivé veci sa môžu stáť celému ľudskému druhu, ak sa nenaučíme láskyplnému životnému štýlu. Svet je vo veľmi špatnom stave a čakajú nás strašné veci, ak...ak sa nezmeníme. Ježiš nás chce posolstvami pripraviť na posmrtný život, pretože koniec môže prísť v ktoromkoľvek okamihu. - V našej malej dedinke sme nemali ani kino

Božie slovo pýta každé srdce (Mons. Michal Keblušek)

  Púchovský farár, dekan   Mons. Mgr. Michal Keblušek   vybral zo svojich homílií reprezentatívny súbor a zaradil ho do zbierky s príznačným názvom   Božie slovo pýta každé srdce . Autor zvolil typický až klasický štýl rozprávania či rozprávačstva – narácie. Evanjeliové fundamentálne výroky, podobenstvá aj udalosti rozvíja, do príbehov z reality všedných dní, z diania v živote jedincov i spoločenstiev. Mons. M. Keblušek často cituje príklady, epizódy a hlavne príbehy z literatúry, nielen náboženskej, ale aj klasickej prózy. Odporúča zaujímavé románové diela zhromaždeniu veriacich a takto dobrovoľne plní v súčasných časoch mimoriadne vzácnu hrebendovskú misiu propagátora kvalitnej knihy. Kazateľ svojimi homíliami, prípadne katechézami prostredníctvom prerozprávaného textu oslovuje adresáta prítomného na bohoslužbe. Preberá fakty, argumenty, esteticko-umelecké obrazy z viacerých zdrojov. Tento tvorivý kompozičný proces vyúsťuje do rétorického prejavu, ktorý interpret musí zasadiť do súra

Ako sa zmieriť so životom (Jozef Augustyn - Lucyna Slupová)

  Existuje vôbec na to nejaký recept? Mnohí hľadali odpoveď v hlbinách svojho srdca: hľadali, našli a ďalší hľadajú. Ako príznaky nevyrovnanosti v našom živote môžu byt naše neprimerané reakcie, ako sú   rozčuľovanie, výbuchy zlosti, rebélie. reflexie pomsty, urážlivosť, uzavieranie sa do seba, depresie . Uznanie vlastnej hodnoty a vyrovnanie sa so sebou samým sa utvára už v detstve a veľkú úlohu tu má láska našich rodičov a ak sme ju nezakúsili, nedokážeme ju preukazovať druhým. Tu patria i naše prežité krivdy, utrpenia, šikanovania. Určité povahové deformácie sú spôsobené tzv. podmienečnou láskou pri výchove, čo je tretia komnata" v našej mysli, čo všetko môže byť v nej ukryté, ale nie zabudnuté. Táto malá kniha nás smeruje k tomu, ako poznať a prijať pravdu o sebe a ako si môže človek i sám pomôcť. Avšak príbeh policajného seržanta Jasona je iný. uvádzajú sa jeho zdanlivo hrdinské akcie, v ktorých riskuje ľahkovážne svoj život, preto bol psychológom označený za potenciálneho sa