Preskočiť na hlavný obsah

Cesta dozrievania (Alica Lenczewska)

 Z duchovných denníkov Alície Lenczewskej.

Mimoriadne obdobie v živote tejto poľskej učiteľky sa začalo na duchovných cvičeniach v Gostyne v r. 1985. Počas sv. omše dostala od Pána dar: Ježiš jej povedal, aby si zapisovala jeho rady a duchovné ponaučenia, ktoré jej dával počas ich mystických stretnutí. Arcibiskup zriadil teologickú komisiu, ktorá preskúmala ich obsah a zhodnotila vo svetle učenia Cirkvi a výsledok bol pozitívny. Teologická a duchovná hĺbka týchto textov čitateľa nadchne, posilňuje vieru, dáva odpovede na najťažšie otázky a môže byť sprievodcom na ceste duchovného rastu.

Alica píše: Zrazu všetko prestalo existovať; bol tu iba on. Od tej chvíle sa všetko zmenilo; moja hierarchia hodnôt, štruktúra potrieb, cieľ života. Jedinou hodnotou, túžbou a cieľom bol on – Ježiš Kristus.

Zo svojho života píše: Mám 52 rokov, som učiteľka. Vyrástla som v katolíckej rodine, ale moja viera bola dlhé roky povrchná, ba boli aj niekoľkoročné obdobia, keď som žila mimo Cirkvi a v úplnom protiklade s Božími prikázaniami. Vtom čase som sa zaujímala predovšetkým o dejiny umenia, turistiku, fotografovanie a chválila som sa zážitkami, ktoré som prežila a diapozitivami, čo som urobila. Hľadala som krásu a dobro a aj zmysel života. Takto navštevovala som mnohé krajiny. Po dlhom čase som začala vnímať prázdnotu takéhoto spôsobu života. A potom zdanlivo náhodne sa mi začali dostávať do rúk náboženské knihy a potom na duchovné cvičenie v Gostyne. A stalo sa, ako som prijala Eucharistiu počas sv. omše v kaplnke, som uvažovala o tom, ako veľmi zaostávam na ceste za Pánom. Zrazu všetko prestalo existovať, bol tu iba on – Ježiš. Jeho sila a moc rástli a ja som bola pri ňom čoraz menšia. Neopísateľná veľká láska, pred ktorou sa dá len plakať nad svojou nevďačnosťou, a potom radosť, že ma miluje. Explodujúca radosť. Dal mi oveľa viac, než som si dokázala predstaviť a po čom som mala odvahu túžiť.

Veľa veci, ktoré som si predtým nazhromažďovala, som zrazu prestala potrebovať, ba začali mi zavadzať. Najskôr som sa zbavila farebného televízora, potom prišiel rad na ďalšie predmety. Čas a sily, ako aj to, čo mám, som určila službe Bohu a blížnym. A svoje ťažkosti a námahy, ktoré prináša každodenný život, premieňam na obetu a zadosťučinenie za svoje hriechy a hriechy iných. Chvála ti, Pane!

Ešte z úvodu: Alica mala ešte staršieho brata Slávka, otec zomrel. V r. 1939 Nemci obsadili Varšavu, nastala doba krutého teroru, preto v r. 1940 sa odsťahovali do dedinky Knapy a v 1946 do Štetína. Matka bola učiteľka, hlboko nábožná a každý deň sa spolu s deťmi modlila. Alica zmaturovala v 1952 a po dvojročnom pedagogickom kurze ju vymenovali za zástupkyňu školského inšpektora v Gryfine, čo bolo príčinou jej vstupu do komunistickej strany. Jej katolícka viera vtedy bola povrchná. Alícia sa zamilovala a pripravovala sa na sobáš s Jánom. Zásnuby zrušila, pretože Ján nadmerne pil alkohol. V r. 1960 sa zoznámila s Talianom Michelem, známosť ukončila, pretože zistila , že Michel je ženatý. V r. 1982 vzala k sebe chorú matku a s láskou sa o ňu starala. Každodenný kontakt s hlboko veriacou matkou postupne viedol Alíciu k obráteniu. Začala čítať náboženské knihy a Sväté písmo. V r. 1984 jej matka zomrela. Po pohrebe sa vybrala na púť na Jasnú Horu a odovzdala sa P. Márii.

Na duchovných cvičeniach v Gostýne dostala osobitnú milosť pravidelne sa stretávať s Ježišom mystickým spôsobom. Pán jej dával rady a poučenia a viedol ju po ceste dozrievania vo viere a láske. Pán jej povedal: To, čo si zapisuješ, má slúžiť ľuďom, aby pochopili, že sa chcem prihovárať každému z nich; sprevádzať ich, chrániť ich pred zlom a viesť ich po ceste spásy. Chcem, aby pochopili, že som pri každom človeku v každej chvíli jeho života. Chcem, aby ma túžili počúvať a uskutočňovali to, čo im hovorím – aby túžili žiť podľa mojich poučení.

Inokedy si zapísala takýto rozhovor s Ježišom: Proti ktorým chybám mám najviac bojovať? – Proti pýche a egoizmu. – Ako? – Podriadenosťou iným.

V r.1989 dostala Alícia dar neviditeľných stigiem.

Nevyslovujte slová, ktoré zasievajú nepokoj a stavajú ľudí jedného proti druhému. Je čas chaosu vo svete a v ľudských srdciach, pretože svet a tí, čo vládnu štátom a hlásajú rôzne ideológie, prostredníctvom ktorých ovplyvňujú celé spoločnosti, pohrdli posolstvami, ktoré svet dostal, aby sa vrátil na Božiu cestu, spoločne sa modlil a konal pokánie. Posolstvá vyzývajúce k obráteniu prijali jednotlivci, ktorí sú šíriteľmi pokoja. Oni sú nádejou na záchranu mnohých z tohto chaosu a zmätku, aký sa začal a aký narastá napriek zdanlivým výzvam a snahám o jednotu a nastolenie pokoja. Bez obrátenia, bez Boha sa nič nezjednotí a nenastane pokoj. Práve naopak: Nepokoj a nejednota budú narastať a bude sa šíriť to, čo sa deje v Juhoslávii, ktorá pohrdla výzvami mojej matky, ktorá sa tam zjavila. To, čo sa tam deje, má byť výstrahou pre svet, ktorému hrozí to isté, ba ešte viac, ak výzvy k obráteniu ostanú bez odozvy. Je to výstraha a napomenutie pre každého, kto chce stavať svoj dom a svoj život bez dôvery v Boha, bez modlitby a bez dobroprajnosti voči iným ľuďom. Je to výzva k pokániu, k modlitbe a k skutkom milosrdenstva pre tých, ktorí zostávajú so mnou a chcú šíriť posolstvo lásky a pokoja. 1999.

Z ďalších posolstiev:

*Všetko začína modlitbou. Každodenný život. Boh je najdôležitejší. Sústredenie.

*Tajomstvo Eucharistie. Svätá omša. Premenenie. Božia vôľa. Cesta detstva.

*Môžeme sa zmeniť? Kde začať. Božie vedenie v praxi.

*Poriadok v duši. Spoveď. Pokánie. Hriech a Božie milosrdenstvo.

*Miluj myšlienkami, slovami a skutkami.

*Cesta dozrievania. Proces. Etapy. Čistota srdca v praxi.

*Tvrdý boj o ľudské srdcia. Stratégia pôsobenia satanových služobníkov. Panna Mária.

*Ruženec – archa záchrany.

Kniha CESTA DOZRIEVANIA, vydal ZAEX 2017

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Chlapec vizionár z Kibeho. Sagatašja (I. Ilibagiza)

  Toto zjavenie sa uskutočnilo v r. 1982, teda12 rokov pred rwandskou genocídou. Biskup Gahamanyi ustanovil vyšetrovaciu komisiu a sám písomne prehlásil, že v Kibeho sa deje čosi nadprirodzeného. Posolstvá sú pravdivé a ľudia by to nemali ignorovať. Vizionárky boli tri dievčatá – černošky zo strednej školy a chlapec Segatašja, ktorý nevedel čítať ani písať, bol pohan a predsa sa stal horlivým ohlasovateľom posolstiev, keďže mu Ježiš prisľúbil, že dá odpoveď na všetky otázky ohľadne viery, účelu života, podstaty neba a pekla, ktoré mu ľudia predložia. Ježiš a Matka Božia upozorňovali, že tieto posolstvá sa týkajú každého človeka na svete a výstrahy určené Rwande, že strašlivé veci sa môžu stáť celému ľudskému druhu, ak sa nenaučíme láskyplnému životnému štýlu. Svet je vo veľmi špatnom stave a čakajú nás strašné veci, ak...ak sa nezmeníme. Ježiš nás chce posolstvami pripraviť na posmrtný život, pretože koniec môže prísť v ktoromkoľvek okamihu. - V našej malej dedinke sme nemali ani kino

Božie slovo pýta každé srdce (Mons. Michal Keblušek)

  Púchovský farár, dekan   Mons. Mgr. Michal Keblušek   vybral zo svojich homílií reprezentatívny súbor a zaradil ho do zbierky s príznačným názvom   Božie slovo pýta každé srdce . Autor zvolil typický až klasický štýl rozprávania či rozprávačstva – narácie. Evanjeliové fundamentálne výroky, podobenstvá aj udalosti rozvíja, do príbehov z reality všedných dní, z diania v živote jedincov i spoločenstiev. Mons. M. Keblušek často cituje príklady, epizódy a hlavne príbehy z literatúry, nielen náboženskej, ale aj klasickej prózy. Odporúča zaujímavé románové diela zhromaždeniu veriacich a takto dobrovoľne plní v súčasných časoch mimoriadne vzácnu hrebendovskú misiu propagátora kvalitnej knihy. Kazateľ svojimi homíliami, prípadne katechézami prostredníctvom prerozprávaného textu oslovuje adresáta prítomného na bohoslužbe. Preberá fakty, argumenty, esteticko-umelecké obrazy z viacerých zdrojov. Tento tvorivý kompozičný proces vyúsťuje do rétorického prejavu, ktorý interpret musí zasadiť do súra

Bioetika (Ľ. Cehuľová)

  Pre vychovávateľov alebo veda Na školách cieľom učebných osnov je vychovať mladého človeka k zrelej osobnosti, k úcte a k zmyslu k životu a to na oboch voliteľných predmetoch, ako na náboženskej tak etickej výchovy. Z prieskumu robeného medzi žiakmi však vyplýva, že sa to až tak nedarí.  Čo sa týka pojmu „úcta“ a „úcta k životu“, je nedostatočný záujem mládeže o tieto a iné hodnoty a hodne je vulgárnych prejavov a je skoro jedno, či ide o žiakov s náboženskou výchovou alebo etickou.  Preto je potrebné hneď zaradiť do vzdelania základy bioetiky, ktorá ochraňuje ľudskú dôstojnosť. To je ďalšia náročná úloha pre kňazov, katechétov, kresťanských vychovávateľov voči žiakom, aby mali potrebné znalosti a vedeli presvedčivo argumentovať. Je to niečo aj pre rodičov voči svojim deťom. Čnosť  je trvalá dispozícia konať dobro. Ľudské čnosti – rozvážnosť, spravodlivosť, mravná sila a miernosť – sú trvalé dokonalosti rozumu a vôle, ktoré usmerňujú naše city, usporadúvajú naše vášne a riadia naše s