Preskočiť na hlavný obsah

Cesta dozrievania (Alica Lenczewska)

 Z duchovných denníkov Alície Lenczewskej.

Mimoriadne obdobie v živote tejto poľskej učiteľky sa začalo na duchovných cvičeniach v Gostyne v r. 1985. Počas sv. omše dostala od Pána dar: Ježiš jej povedal, aby si zapisovala jeho rady a duchovné ponaučenia, ktoré jej dával počas ich mystických stretnutí. Arcibiskup zriadil teologickú komisiu, ktorá preskúmala ich obsah a zhodnotila vo svetle učenia Cirkvi a výsledok bol pozitívny. Teologická a duchovná hĺbka týchto textov čitateľa nadchne, posilňuje vieru, dáva odpovede na najťažšie otázky a môže byť sprievodcom na ceste duchovného rastu.

Alica píše: Zrazu všetko prestalo existovať; bol tu iba on. Od tej chvíle sa všetko zmenilo; moja hierarchia hodnôt, štruktúra potrieb, cieľ života. Jedinou hodnotou, túžbou a cieľom bol on – Ježiš Kristus.

Zo svojho života píše: Mám 52 rokov, som učiteľka. Vyrástla som v katolíckej rodine, ale moja viera bola dlhé roky povrchná, ba boli aj niekoľkoročné obdobia, keď som žila mimo Cirkvi a v úplnom protiklade s Božími prikázaniami. Vtom čase som sa zaujímala predovšetkým o dejiny umenia, turistiku, fotografovanie a chválila som sa zážitkami, ktoré som prežila a diapozitivami, čo som urobila. Hľadala som krásu a dobro a aj zmysel života. Takto navštevovala som mnohé krajiny. Po dlhom čase som začala vnímať prázdnotu takéhoto spôsobu života. A potom zdanlivo náhodne sa mi začali dostávať do rúk náboženské knihy a potom na duchovné cvičenie v Gostyne. A stalo sa, ako som prijala Eucharistiu počas sv. omše v kaplnke, som uvažovala o tom, ako veľmi zaostávam na ceste za Pánom. Zrazu všetko prestalo existovať, bol tu iba on – Ježiš. Jeho sila a moc rástli a ja som bola pri ňom čoraz menšia. Neopísateľná veľká láska, pred ktorou sa dá len plakať nad svojou nevďačnosťou, a potom radosť, že ma miluje. Explodujúca radosť. Dal mi oveľa viac, než som si dokázala predstaviť a po čom som mala odvahu túžiť.

Veľa veci, ktoré som si predtým nazhromažďovala, som zrazu prestala potrebovať, ba začali mi zavadzať. Najskôr som sa zbavila farebného televízora, potom prišiel rad na ďalšie predmety. Čas a sily, ako aj to, čo mám, som určila službe Bohu a blížnym. A svoje ťažkosti a námahy, ktoré prináša každodenný život, premieňam na obetu a zadosťučinenie za svoje hriechy a hriechy iných. Chvála ti, Pane!

Ešte z úvodu: Alica mala ešte staršieho brata Slávka, otec zomrel. V r. 1939 Nemci obsadili Varšavu, nastala doba krutého teroru, preto v r. 1940 sa odsťahovali do dedinky Knapy a v 1946 do Štetína. Matka bola učiteľka, hlboko nábožná a každý deň sa spolu s deťmi modlila. Alica zmaturovala v 1952 a po dvojročnom pedagogickom kurze ju vymenovali za zástupkyňu školského inšpektora v Gryfine, čo bolo príčinou jej vstupu do komunistickej strany. Jej katolícka viera vtedy bola povrchná. Alícia sa zamilovala a pripravovala sa na sobáš s Jánom. Zásnuby zrušila, pretože Ján nadmerne pil alkohol. V r. 1960 sa zoznámila s Talianom Michelem, známosť ukončila, pretože zistila , že Michel je ženatý. V r. 1982 vzala k sebe chorú matku a s láskou sa o ňu starala. Každodenný kontakt s hlboko veriacou matkou postupne viedol Alíciu k obráteniu. Začala čítať náboženské knihy a Sväté písmo. V r. 1984 jej matka zomrela. Po pohrebe sa vybrala na púť na Jasnú Horu a odovzdala sa P. Márii.

Na duchovných cvičeniach v Gostýne dostala osobitnú milosť pravidelne sa stretávať s Ježišom mystickým spôsobom. Pán jej dával rady a poučenia a viedol ju po ceste dozrievania vo viere a láske. Pán jej povedal: To, čo si zapisuješ, má slúžiť ľuďom, aby pochopili, že sa chcem prihovárať každému z nich; sprevádzať ich, chrániť ich pred zlom a viesť ich po ceste spásy. Chcem, aby pochopili, že som pri každom človeku v každej chvíli jeho života. Chcem, aby ma túžili počúvať a uskutočňovali to, čo im hovorím – aby túžili žiť podľa mojich poučení.

Inokedy si zapísala takýto rozhovor s Ježišom: Proti ktorým chybám mám najviac bojovať? – Proti pýche a egoizmu. – Ako? – Podriadenosťou iným.

V r.1989 dostala Alícia dar neviditeľných stigiem.

Nevyslovujte slová, ktoré zasievajú nepokoj a stavajú ľudí jedného proti druhému. Je čas chaosu vo svete a v ľudských srdciach, pretože svet a tí, čo vládnu štátom a hlásajú rôzne ideológie, prostredníctvom ktorých ovplyvňujú celé spoločnosti, pohrdli posolstvami, ktoré svet dostal, aby sa vrátil na Božiu cestu, spoločne sa modlil a konal pokánie. Posolstvá vyzývajúce k obráteniu prijali jednotlivci, ktorí sú šíriteľmi pokoja. Oni sú nádejou na záchranu mnohých z tohto chaosu a zmätku, aký sa začal a aký narastá napriek zdanlivým výzvam a snahám o jednotu a nastolenie pokoja. Bez obrátenia, bez Boha sa nič nezjednotí a nenastane pokoj. Práve naopak: Nepokoj a nejednota budú narastať a bude sa šíriť to, čo sa deje v Juhoslávii, ktorá pohrdla výzvami mojej matky, ktorá sa tam zjavila. To, čo sa tam deje, má byť výstrahou pre svet, ktorému hrozí to isté, ba ešte viac, ak výzvy k obráteniu ostanú bez odozvy. Je to výstraha a napomenutie pre každého, kto chce stavať svoj dom a svoj život bez dôvery v Boha, bez modlitby a bez dobroprajnosti voči iným ľuďom. Je to výzva k pokániu, k modlitbe a k skutkom milosrdenstva pre tých, ktorí zostávajú so mnou a chcú šíriť posolstvo lásky a pokoja. 1999.

Z ďalších posolstiev:

*Všetko začína modlitbou. Každodenný život. Boh je najdôležitejší. Sústredenie.

*Tajomstvo Eucharistie. Svätá omša. Premenenie. Božia vôľa. Cesta detstva.

*Môžeme sa zmeniť? Kde začať. Božie vedenie v praxi.

*Poriadok v duši. Spoveď. Pokánie. Hriech a Božie milosrdenstvo.

*Miluj myšlienkami, slovami a skutkami.

*Cesta dozrievania. Proces. Etapy. Čistota srdca v praxi.

*Tvrdý boj o ľudské srdcia. Stratégia pôsobenia satanových služobníkov. Panna Mária.

*Ruženec – archa záchrany.

Kniha CESTA DOZRIEVANIA, vydal ZAEX 2017

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

Božie slovo pýta každé srdce (Mons. Michal Keblušek)

  Púchovský farár, dekan   Mons. Mgr. Michal Keblušek   vybral zo svojich homílií reprezentatívny súbor a zaradil ho do zbierky s príznačným názvom   Božie slovo pýta každé srdce . Autor zvolil typický až klasický štýl rozprávania či rozprávačstva – narácie. Evanjeliové fundamentálne výroky, podobenstvá aj udalosti rozvíja, do príbehov z reality všedných dní, z diania v živote jedincov i spoločenstiev. Mons. M. Keblušek často cituje príklady, epizódy a hlavne príbehy z literatúry, nielen náboženskej, ale aj klasickej prózy. Odporúča zaujímavé románové diela zhromaždeniu veriacich a takto dobrovoľne plní v súčasných časoch mimoriadne vzácnu hrebendovskú misiu propagátora kvalitnej knihy. Kazateľ svojimi homíliami, prípadne katechézami prostredníctvom prerozprávaného textu oslovuje adresáta prítomného na bohoslužbe. Preberá fakty, argumenty, esteticko-umelecké obrazy z viacerých zdrojov. Tento tvorivý kompozičný proces vyúsťuje do rétorického prejavu, ktorý interpret musí zasadiť do súra

Ako sa zmieriť so životom (Jozef Augustyn - Lucyna Slupová)

  Existuje vôbec na to nejaký recept? Mnohí hľadali odpoveď v hlbinách svojho srdca: hľadali, našli a ďalší hľadajú. Ako príznaky nevyrovnanosti v našom živote môžu byt naše neprimerané reakcie, ako sú   rozčuľovanie, výbuchy zlosti, rebélie. reflexie pomsty, urážlivosť, uzavieranie sa do seba, depresie . Uznanie vlastnej hodnoty a vyrovnanie sa so sebou samým sa utvára už v detstve a veľkú úlohu tu má láska našich rodičov a ak sme ju nezakúsili, nedokážeme ju preukazovať druhým. Tu patria i naše prežité krivdy, utrpenia, šikanovania. Určité povahové deformácie sú spôsobené tzv. podmienečnou láskou pri výchove, čo je tretia komnata" v našej mysli, čo všetko môže byť v nej ukryté, ale nie zabudnuté. Táto malá kniha nás smeruje k tomu, ako poznať a prijať pravdu o sebe a ako si môže človek i sám pomôcť. Avšak príbeh policajného seržanta Jasona je iný. uvádzajú sa jeho zdanlivo hrdinské akcie, v ktorých riskuje ľahkovážne svoj život, preto bol psychológom označený za potenciálneho sa

Alzheimerova nemoc - šanca na väčšiu ľudskosť

  Táto nemoc sa stáva spoločenským problémom napriek lekárskemu pokroku. Návrat ku kresťanskej podstate. (Informácia je užitočná pre ošetrovateľov tejto choroby, ale i pedagógovia a rodičia pre výchovou deti si tu nájdu svoje, a aj takí, ktorí sú pred dôchodcovským vekom, ale vo viere sú vlažní alebo dokonca ateisti). Alzheimerova nemoc nie je nevyliečiteľná, ešte nie. Možno sa blížime k téme s aforizmom kolumbijského filozofa a esejistu Nicolása Goméza Davilu, ktorý povedal: „Opravdivé problémy nemajú žiadne riešenie, len svoje dejiny.“ Riešenie by sa mohlo nájsť v budúcnosti, ale teraz sa zdá, zo súčasného pohľadu, že sa bude problém len zväčšovať. Niektoré čísla by to mohli len podtrhnúť: Dnes máme podľa údajov Nemeckej Alzheimerovej spoločnosti 1,4 miliónov pacientov s touto nemocou v Nemecku, za desať rokov to bude podľa odhadov odborníkov najmenej dva milióny. A to neplatí len pre Nemecko. Rýchle starnutie populácie v Európe umocňuje tento problém v celej EÚ. Podľa odhadov ALCOVE