Kresťanská knižnica Púchov

  Existuje vôbec na to nejaký recept? Mnohí hľadali odpoveď v hlbinách svojho srdca: hľadali, našli a ďalší hľadajú. Ako príznaky nevyrovnanosti v našom živote môžu byt naše neprimerané reakcie, ako sú   rozčuľovanie, výbuchy zlosti, rebélie. reflexie pomsty, urážlivosť, uzavieranie sa do seba, depresie . Uznanie vlastnej hodnoty a vyrovnanie sa so sebou samým sa utvára už v detstve a veľkú úlohu tu má láska našich rodičov a ak sme ju nezakúsili, nedokážeme ju preukazovať druhým. Tu patria i naše prežité krivdy, utrpenia, šikanovania. Určité povahové deformácie sú spôsobené tzv. podmienečnou láskou pri výchove, čo je tretia komnata" v našej mysli, čo všetko môže byť v nej ukryté, ale nie zabudnuté. Táto malá kniha nás smeruje k tomu, ako poznať a prijať pravdu o sebe a ako si môže človek i sám pomôcť. Avšak príbeh policajného seržanta Jasona je iný. uvádzajú sa jeho zdanlivo hrdinské akcie, v ktorých riskuje ľahkovážne svoj život, preto bol psychológom označený za potenciálneho sa

  Uvedenie do kresť.etiky – výber. Ozajstný etický čin je – ako čin umelca – objavom a tvorbou. Pre túto jednoduchú pravdu mi kedysi otvoril oči Henri Bergson a odvtedy si ju vo svojom vnútri pestujem ako jeden z najcennejších objavov, za ktorý vďačím filozofii, píše autor tejto knihy, známy poľský intelektuál Jozef Tischner. Čím je prežívanie etickej povinnosti? – nie je ničím iným, než vnútornou potrebou rastu, zdokonaľovania, je to cit pre povinnosť, odpoveďou Bohu. Imanuela Kanta priviedol do úžasu, iných na najvyšší vrchol, Razkoľnikova doviedol k dverám súdu. A čo my? Uvoľníme miesto v autobuse starším, odvoláme ohováračky, osočovania, nepravdy, krivdy, podvody? Vrátime požičané peniaze a ukradnuté veci? Keď takto konáme, tak je to správne a to je hodné obdivu. Hitlerovské „zákony“ poplatné štátnemu utilitarizmu neospravedlňujú ich zločiny. Aby zákon zaväzoval vo svedomí, musí byť v súlade s prirodzeným zákonom. Človek je povinný svoje svedomie neustále formovať a zdokonaľovať. K

  Táto nemoc sa stáva spoločenským problémom napriek lekárskemu pokroku. Návrat ku kresťanskej podstate. (Informácia je užitočná pre ošetrovateľov tejto choroby, ale i pedagógovia a rodičia pre výchovou deti si tu nájdu svoje, a aj takí, ktorí sú pred dôchodcovským vekom, ale vo viere sú vlažní alebo dokonca ateisti). Alzheimerova nemoc nie je nevyliečiteľná, ešte nie. Možno sa blížime k téme s aforizmom kolumbijského filozofa a esejistu Nicolása Goméza Davilu, ktorý povedal: „Opravdivé problémy nemajú žiadne riešenie, len svoje dejiny.“ Riešenie by sa mohlo nájsť v budúcnosti, ale teraz sa zdá, zo súčasného pohľadu, že sa bude problém len zväčšovať. Niektoré čísla by to mohli len podtrhnúť: Dnes máme podľa údajov Nemeckej Alzheimerovej spoločnosti 1,4 miliónov pacientov s touto nemocou v Nemecku, za desať rokov to bude podľa odhadov odborníkov najmenej dva milióny. A to neplatí len pre Nemecko. Rýchle starnutie populácie v Európe umocňuje tento problém v celej EÚ. Podľa odhadov ALCOVE

  Táto kniha od Josua Harrisa je o tom, ako chrániť svoje srdce pred zmyselnosťou, žiadostivosťou, chtíčom (po česky), ktorý ničí naše vzťahy, okráda nás o duchovný zápal a zanecháva nás pustých a prázdnych, preto nedať „ani ň“ sexuálnej nemorálnosti, ktorá začína v hlave, v mysli. V popredí stojí sexuálna túžba, to znamená sexuálne dychtiť po niečom, čo Boh nedovoľuje. Platí to pre chlapcov i dievčatá, ale i pre dospelých. Kniha je hlavne pre slobodných, pred manželstvom, kedy si zmyselná žiadostivosť buduje oporné body pre ďalší život. Speváčka Rebecca St. James hovorí: Verím, že Boh pomocou tejto knihy uchráni mnoho ľudí pred tým, aby si nechali zo svojej hlavy, kde sa myšlienky tvoria, urobiť „diablove ihrisko“. Ohlasy mladých čitateľov sú veľmi dobré: Dana a Vojtech : Kniha obsahuje ďaleko viac ako sumár dobrých rad , ukazuje ako našu sexualitu spojiť s Božím plánom. Rehák: Bojuješ so sexuálnou žiadostivosťou, padáš, prehrávaš. Riešenie existuje, kniha ma o tom presvedčila. Bolo m

  Pre vychovávateľov alebo veda Na školách cieľom učebných osnov je vychovať mladého človeka k zrelej osobnosti, k úcte a k zmyslu k životu a to na oboch voliteľných predmetoch, ako na náboženskej tak etickej výchovy. Z prieskumu robeného medzi žiakmi však vyplýva, že sa to až tak nedarí.  Čo sa týka pojmu „úcta“ a „úcta k životu“, je nedostatočný záujem mládeže o tieto a iné hodnoty a hodne je vulgárnych prejavov a je skoro jedno, či ide o žiakov s náboženskou výchovou alebo etickou.  Preto je potrebné hneď zaradiť do vzdelania základy bioetiky, ktorá ochraňuje ľudskú dôstojnosť. To je ďalšia náročná úloha pre kňazov, katechétov, kresťanských vychovávateľov voči žiakom, aby mali potrebné znalosti a vedeli presvedčivo argumentovať. Je to niečo aj pre rodičov voči svojim deťom. Čnosť  je trvalá dispozícia konať dobro. Ľudské čnosti – rozvážnosť, spravodlivosť, mravná sila a miernosť – sú trvalé dokonalosti rozumu a vôle, ktoré usmerňujú naše city, usporadúvajú naše vášne a riadia naše s

  Pápež Ján Pavol II. blahoslavil v októbri 2001 prvý manželský pár za ich čnosti manželského a rodinného života. O ich živote vydávajú dobré svedectvo aj ich deti. Do manželstva vstúpili duchovne dobre pripravení. Výchove detí venovali Veľkú starostlivosť, ale predsa ešte študovali vhodné knihy, aby pri ich výchove niečo nezanedbali. Venovali se i rôznym sociálnym službám, i po druhej svetovej vojne. Manželia sa stali pre svoje deti svedkami viery. Vždy po večeri doma otec za prítomnosti celej rodiny nahlas čítal noviny, Písmo sväté, z nejakej knihy, na to nasledovala debata, spoločná modlitba ruženca a išlo sa spat'. Kríza prišla pri štvrtom tehotenstve, lekár doporučil prerušiť tehotenstvo, dlho klačievali v modlitbe a narodila sa zdravá Henrieta i matka ostala zdravá. Dvaja chlapci sa stali kňazmi a vydávajú svedectvo: My deti sme neboli nijaký anjeli, vzťah rodičov k nám bol založený na dialógu a poznačený nežnosťou a porozumením. Rodičia sa navzájom rešpektovali, mali sa radi

  Púchovský farár, dekan   Mons. Mgr. Michal Keblušek   vybral zo svojich homílií reprezentatívny súbor a zaradil ho do zbierky s príznačným názvom   Božie slovo pýta každé srdce . Autor zvolil typický až klasický štýl rozprávania či rozprávačstva – narácie. Evanjeliové fundamentálne výroky, podobenstvá aj udalosti rozvíja, do príbehov z reality všedných dní, z diania v živote jedincov i spoločenstiev. Mons. M. Keblušek často cituje príklady, epizódy a hlavne príbehy z literatúry, nielen náboženskej, ale aj klasickej prózy. Odporúča zaujímavé románové diela zhromaždeniu veriacich a takto dobrovoľne plní v súčasných časoch mimoriadne vzácnu hrebendovskú misiu propagátora kvalitnej knihy. Kazateľ svojimi homíliami, prípadne katechézami prostredníctvom prerozprávaného textu oslovuje adresáta prítomného na bohoslužbe. Preberá fakty, argumenty, esteticko-umelecké obrazy z viacerých zdrojov. Tento tvorivý kompozičný proces vyúsťuje do rétorického prejavu, ktorý interpret musí zasadiť do súra

  Ide o výber zo slávnej knihy Ježišových naučení o spojení duše s Bohom od Marie Sevrayovej (1872-1966) s imprimaturom parížskeho biskupa Michela Potevina z r. 1955, vo Francii vydané už 9 krát. Na konci Času , pred uzavretím Času chcem akoby vyčerpať všetky zámery Stvoriteľa. Je zapotreby veľa rozjímavých duší i uprostred davu. Nech sa duše u zoberajú, nech je všade rozsievaný  kvas  vnútorného života. Svet musí byť obnovený. Celá zem bude spievať svojmu Stvoriteľovi v Trojici, všetko čo dýcha. Vyvolený tvor môže ostať vo vzťahu k mojej voľbe nepozorný, alebo nedostatočne príchylný k tomu, čo po ňom chcem.- Žíznim dávať, horím túžbou. - Na kríži som vylial svoju krv, aby duše regenerovali. Duše ale musia prichádzať a hľadať túto krv horúcou modlitbou plnou viery. –  Dôležitý je prítomný okamih, každá minúta . Život je nádherný zázrak, dokonalá harmónia duše a tela, poriadok.- Prečo vyzývam duše k vnútornému životu, chcem svätcov. Nachádzam ich ale roztržité a stále sa náhliace kdesi.

  Je to veľká mystička 14. storočia. Pochádza zo šľachtického rodu, vzdelaná, dobrá manželka a matka 8 detí: Karl, Birger, Bengt, Gudmar, Märta, Karin, Ingeborg a Cecília. Ako 40. ročná ovdovela a ďalší život venovala službe Bohu. Vo svojich mnohých zjaveniach z neba dostala úlohu vo Vadstene založiť novú reholu a pracovať o návrat pápeža z Avignonu. Bola to nebojácna žena a vedela sa presadiť, aby bola vypočutá pápežmi. Tu podávame niekoľko informácii z jej pestrého a Bohu verného života: „Aký musí byť boháč, ktorý chce prísť k tebe Pane, keď si povedal, že skôr prejde ťava uchom ihly? Pán hovorí: „Nesnaž sa nikdy o zlý zisk. Nevyužívaj svoje bohatstvo na veci, ktoré sa Bohu nepáčia a buď pripravená vzdať sa majetku a svetskej pocty.“ Spoznala som, že všetko bohatstvo, ktoré mi bolo dané, má slúžiť k tomu, aby ma priviedlo bližšie k Pánovi, inak by sa stalo pre mňa skazou. Pre môjho manžela bolo samozrejmé, že všetci synovia sa stanú bojovníci, Karl a Birger od mladosti sa v tom cviči

  Z duchovných denníkov Alície Lenczewskej. Mimoriadne obdobie v živote tejto poľskej učiteľky sa začalo na duchovných cvičeniach v Gostyne v r. 1985. Počas sv. omše dostala od Pána dar: Ježiš jej povedal, aby si zapisovala jeho rady a duchovné ponaučenia, ktoré jej dával počas ich mystických stretnutí. Arcibiskup zriadil teologickú komisiu, ktorá preskúmala ich obsah a zhodnotila vo svetle učenia Cirkvi a výsledok bol pozitívny. Teologická a duchovná hĺbka týchto textov čitateľa nadchne, posilňuje vieru, dáva odpovede na najťažšie otázky a môže byť sprievodcom na ceste duchovného rastu. Alica píše: Zrazu všetko prestalo existovať; bol tu iba on. Od tej chvíle sa všetko zmenilo; moja hierarchia hodnôt, štruktúra potrieb, cieľ života. Jedinou hodnotou, túžbou a cieľom bol on – Ježiš Kristus. Zo svojho života píše: Mám 52 rokov, som učiteľka. Vyrástla som v katolíckej rodine, ale moja viera bola dlhé roky povrchná, ba boli aj niekoľkoročné obdobia, keď som žila mimo Cirkvi a v úplnom pro

  Z tejto knihy sme si vypočuli na LUMENE príbehy a spomienky svedka, ktorý ako 19.ročný študent od Zvolena bol deportovaný do pracovného tábora na Sibír. V tajšetskom Ozerlágru bol aj starý báťuška. Opýtal som sa ho, za čo ho zavreli. Hovorí: Povedal som, že vojna je dielom diabla a vyhrá ju ten, kto je k nemu bližšie primknutý, kto sa na ňu lepšie pripravil, kto sa naučil lepšie zabíjať. Ale ty si mladý, prežiješ, vrátiš sa domov. Aj u vás bude vládnuť komunizmus. – Oponoval som, že u nás ich je tak žalostne málo, že nemajú šancu dostať sa k moci. – Ó, dostanú sa, marxizmus prejde celým svetom. U nás, v krajine sovietov sa marxizmus udrží 70 rokov, tri generácie. Ale ty braček nie si tunajší, si Slovák, si veriaci?, vieš sa modliť? Aj Vieruju? Tak začni. Spolu sme sa modlili. Potom baťuška zbožne odriekal ďalšiu modlitbu, ktorá ma šokovala:“Všemohúci Bože, odober z tohto nevinného mládenca kliatbu, ktorú si uvalil na jeho národ za donebavolajúci zločin na Božom služobníkovi, ktorý sv

  Začiatkom každého úpadku národov bolo predovšetkým korumpovanie svedomia, zatemňovanie rozumu, ateizácia.  Generácie a mládež, ktorým škola nedala, čo im mala dať, musia sa usilovať zadovážiť si to vlastným pričinením, ak chcú dohnať, čo im chýba na poli duchovnosti a to je otázka zmyslu života, otázka pravdy, otázka Boha. Jedna z najprezieravejších postáv katolíckeho sveta Lev XIII. povedal, že teologickému vzdelaniu musí predchádzať vzdelanie filozofické. Kniha „Stvoriteľ sveta“ od významného jezuitu F. Šanca, profesora filozofie, je pre ten účel doporučená i pápežom Piom XI.  V knihe rezonujú úvahy odborníkov ako je Aristoteles, Platón, Maritain, Kant, Lagrange, atď. P. Klimke hovorí: „Ak existuje Boh, nemožno riešiť akúkoľvek  krízu  bez neho, len s jeho pomocou možno nájsť východisko aj z tej najväčšej krízy sveta.“ Ak potrebujeme mnoho schopných pracovníkov k podnikaniu a v politike, nadovšetko potrebujeme ich v seminároch a čím najšikovnejších na riešenie problému Boha. Tento