Kresťanská knižnica Púchov

  Uvedenie do kresť.etiky – výber. Ozajstný etický čin je – ako čin umelca – objavom a tvorbou. Pre túto jednoduchú pravdu mi kedysi otvoril oči Henri Bergson a odvtedy si ju vo svojom vnútri pestujem ako jeden z najcennejších objavov, za ktorý vďačím filozofii, píše autor tejto knihy, známy poľský intelektuál Jozef Tischner. Čím je prežívanie etickej povinnosti? – nie je ničím iným, než vnútornou potrebou rastu, zdokonaľovania, je to cit pre povinnosť, odpoveďou Bohu. Imanuela Kanta priviedol do úžasu, iných na najvyšší vrchol, Razkoľnikova doviedol k dverám súdu. A čo my? Uvoľníme miesto v autobuse starším, odvoláme ohováračky, osočovania, nepravdy, krivdy, podvody? Vrátime požičané peniaze a ukradnuté veci? Keď takto konáme, tak je to správne a to je hodné obdivu. Hitlerovské „zákony“ poplatné štátnemu utilitarizmu neospravedlňujú ich zločiny. Aby zákon zaväzoval vo svedomí, musí byť v súlade s prirodzeným zákonom. Človek je povinný svoje svedomie neustále formovať a zdokonaľovať. K

  Táto nemoc sa stáva spoločenským problémom napriek lekárskemu pokroku. Návrat ku kresťanskej podstate. (Informácia je užitočná pre ošetrovateľov tejto choroby, ale i pedagógovia a rodičia pre výchovou deti si tu nájdu svoje, a aj takí, ktorí sú pred dôchodcovským vekom, ale vo viere sú vlažní alebo dokonca ateisti). Alzheimerova nemoc nie je nevyliečiteľná, ešte nie. Možno sa blížime k téme s aforizmom kolumbijského filozofa a esejistu Nicolása Goméza Davilu, ktorý povedal: „Opravdivé problémy nemajú žiadne riešenie, len svoje dejiny.“ Riešenie by sa mohlo nájsť v budúcnosti, ale teraz sa zdá, zo súčasného pohľadu, že sa bude problém len zväčšovať. Niektoré čísla by to mohli len podtrhnúť: Dnes máme podľa údajov Nemeckej Alzheimerovej spoločnosti 1,4 miliónov pacientov s touto nemocou v Nemecku, za desať rokov to bude podľa odhadov odborníkov najmenej dva milióny. A to neplatí len pre Nemecko. Rýchle starnutie populácie v Európe umocňuje tento problém v celej EÚ. Podľa odhadov ALCOVE

  Táto kniha od Josua Harrisa je o tom, ako chrániť svoje srdce pred zmyselnosťou, žiadostivosťou, chtíčom (po česky), ktorý ničí naše vzťahy, okráda nás o duchovný zápal a zanecháva nás pustých a prázdnych, preto nedať „ani ň“ sexuálnej nemorálnosti, ktorá začína v hlave, v mysli. V popredí stojí sexuálna túžba, to znamená sexuálne dychtiť po niečom, čo Boh nedovoľuje. Platí to pre chlapcov i dievčatá, ale i pre dospelých. Kniha je hlavne pre slobodných, pred manželstvom, kedy si zmyselná žiadostivosť buduje oporné body pre ďalší život. Speváčka Rebecca St. James hovorí: Verím, že Boh pomocou tejto knihy uchráni mnoho ľudí pred tým, aby si nechali zo svojej hlavy, kde sa myšlienky tvoria, urobiť „diablove ihrisko“. Ohlasy mladých čitateľov sú veľmi dobré: Dana a Vojtech : Kniha obsahuje ďaleko viac ako sumár dobrých rad , ukazuje ako našu sexualitu spojiť s Božím plánom. Rehák: Bojuješ so sexuálnou žiadostivosťou, padáš, prehrávaš. Riešenie existuje, kniha ma o tom presvedčila. Bolo m

  Pre vychovávateľov alebo veda Na školách cieľom učebných osnov je vychovať mladého človeka k zrelej osobnosti, k úcte a k zmyslu k životu a to na oboch voliteľných predmetoch, ako na náboženskej tak etickej výchovy. Z prieskumu robeného medzi žiakmi však vyplýva, že sa to až tak nedarí.  Čo sa týka pojmu „úcta“ a „úcta k životu“, je nedostatočný záujem mládeže o tieto a iné hodnoty a hodne je vulgárnych prejavov a je skoro jedno, či ide o žiakov s náboženskou výchovou alebo etickou.  Preto je potrebné hneď zaradiť do vzdelania základy bioetiky, ktorá ochraňuje ľudskú dôstojnosť. To je ďalšia náročná úloha pre kňazov, katechétov, kresťanských vychovávateľov voči žiakom, aby mali potrebné znalosti a vedeli presvedčivo argumentovať. Je to niečo aj pre rodičov voči svojim deťom. Čnosť  je trvalá dispozícia konať dobro. Ľudské čnosti – rozvážnosť, spravodlivosť, mravná sila a miernosť – sú trvalé dokonalosti rozumu a vôle, ktoré usmerňujú naše city, usporadúvajú naše vášne a riadia naše s

  Pápež Ján Pavol II. blahoslavil v októbri 2001 prvý manželský pár za ich čnosti manželského a rodinného života. O ich živote vydávajú dobré svedectvo aj ich deti. Do manželstva vstúpili duchovne dobre pripravení. Výchove detí venovali Veľkú starostlivosť, ale predsa ešte študovali vhodné knihy, aby pri ich výchove niečo nezanedbali. Venovali se i rôznym sociálnym službám, i po druhej svetovej vojne. Manželia sa stali pre svoje deti svedkami viery. Vždy po večeri doma otec za prítomnosti celej rodiny nahlas čítal noviny, Písmo sväté, z nejakej knihy, na to nasledovala debata, spoločná modlitba ruženca a išlo sa spat'. Kríza prišla pri štvrtom tehotenstve, lekár doporučil prerušiť tehotenstvo, dlho klačievali v modlitbe a narodila sa zdravá Henrieta i matka ostala zdravá. Dvaja chlapci sa stali kňazmi a vydávajú svedectvo: My deti sme neboli nijaký anjeli, vzťah rodičov k nám bol založený na dialógu a poznačený nežnosťou a porozumením. Rodičia sa navzájom rešpektovali, mali sa radi

  Púchovský farár, dekan   Mons. Mgr. Michal Keblušek   vybral zo svojich homílií reprezentatívny súbor a zaradil ho do zbierky s príznačným názvom   Božie slovo pýta každé srdce . Autor zvolil typický až klasický štýl rozprávania či rozprávačstva – narácie. Evanjeliové fundamentálne výroky, podobenstvá aj udalosti rozvíja, do príbehov z reality všedných dní, z diania v živote jedincov i spoločenstiev. Mons. M. Keblušek často cituje príklady, epizódy a hlavne príbehy z literatúry, nielen náboženskej, ale aj klasickej prózy. Odporúča zaujímavé románové diela zhromaždeniu veriacich a takto dobrovoľne plní v súčasných časoch mimoriadne vzácnu hrebendovskú misiu propagátora kvalitnej knihy. Kazateľ svojimi homíliami, prípadne katechézami prostredníctvom prerozprávaného textu oslovuje adresáta prítomného na bohoslužbe. Preberá fakty, argumenty, esteticko-umelecké obrazy z viacerých zdrojov. Tento tvorivý kompozičný proces vyúsťuje do rétorického prejavu, ktorý interpret musí zasadiť do súra